Linovi, vedcovi narodenému na Taiwane, ktorý kedysi pôsobil ako hlavný ekonóm Svetovej banky, nie sú geopolitické turbulencie cudzie. Má doktorát z Chicagskej univerzity, momentálne pôsobí ako poradca Štátnej rady Číny a je čestný dekan Národnej školy rozvoja na Pekinskej univerzite takže jeho slová majú váhu – v Pekingu aj mimo neho. Jeho odkaz bol jasný: Čína je pripravená bojovať, avšak v ekonomickej vojne nie sú žiadni víťazi.

Bezprecedentné v histórii: Rozsah colnej vojny

Lin si nebral servítku pred ústa, keď opisoval súčasné americké clá, ktoré sa na niektoré čínske tovary vyšplhali na neuveriteľných 245 %. „Je to hospodárska vojna,“ vyhlásil zatiaľ čo popredný diplomat Jin Lian nedávno pre svetové médiá zdôraznil, že “nátlak, hrozby a vydieranie nie sú správnym spôsobom, ako sa s Čínou vysporiadať.“

“Aby sme pochopili súčasnosť, musíme sa podľa neho pozrieť do minulosti”, začal profesor Lin. “Pred sto rokmi Čínu napadli a vykorisťovali cudzie mocnosti – Británia, USA, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Rusko a Japonsko. Dnes krajiny G7 stále dominujú svetovej hospodárskej politike, ale Čína už nie je na periférii. V súčasnosti je druhou najväčšou svetovou ekonomikou s dostatočne silným domácim trhom, ktorý odoláva vonkajším otrasom.”

Čínsky ekonomický arzenál: ako Peking plánuje čeliť tlaku USA

Zatiaľ čo Medzinárodný menový fond a Svetová banka kedysi predpovedali, že 10 % clo USA zníži HDP Číny len o nepatrných 0,1 %, súčasné opatrenia sú oveľa agresívnejšie. Lin však zostal sebavedomý a zdôraznil, že obrovská základňa čínskych vnútorných spotrebiteľov – čo ekonómovia nazývajú „domácim obehom“ – môže udržať rast aj v prípade, že vývoz utrpí.

Lin predpovedal, že hospodárska konfrontácia medzi Čínou a USA bude dlhodobo pretrvávať. Zdôraznil však: „Obchodovanie je vzájomne výhodné, neobchodovanie je vzájomne škodlivé.“ Zatiaľ čo menšie ekonomiky majú tendenciu viac profitovať, veľké ekonomiky by znášali väčšie straty. Vyjadril sa jasne: „Ak by sa obchod zastavil, straty pre USA by boli väčšie ako pre Čínu, najmä preto, že USA sú krajinou s vysokými príjmami a všetky ich výhodné priemyselné odvetvia patria do odvetví špičkových technológií. Tieto high-tech podniky sa spoliehajú na čínsky trh, bez ktorého si nedokážu udržať ziskovosť, aby podporili technologické prvenstvo.“ Preto by hospodárske oddelenie malo väčší negatívny vplyv na USA.

Peking má k dispozícii viacero politických nástrojov vrátane menových úprav, ako je zníženie úrokových sadzieb a rozšírené poskytovanie úverov na stimuláciu hospodárstva. Vláda môže tiež zvýšiť investície do infraštruktúry a technológií a zároveň ponúknuť daňové úľavy podnikom, ktoré zápasia s rastúcimi nákladmi. Lin poznamenal, že rozdiel je tentoraz v psychologickej pripravenosti Číny. Tam, kde v obchodnej vojne v roku 2018 za Trumpa bol Peking pri rokovaniach opatrne optimistický, je dnešná reakcia ostrejšia, rozhodnejšia.

Pri pohľade na hospodársku budúcnosť Číny Lin rozhodne odmietol tzv. teóriu „čínskeho kolapsu“. Poukázal na to: „Za posledných 40 rokov bola Čína jedinou veľkou ekonomikou, ktorá nezažila systémovú hospodársku alebo finančnú krízu.“ Základné hnacie sily ďalšieho rastu Číny spočívajú v technologických inováciách, modernizácii priemyslu a vytváraní nových výrobných kapacít v rozvíjajúcich sa odvetviach. S odvolaním sa na skúsenosti východoázijských ekonomík uviedol, že Nemecko, Japonsko a Južná Kórea dosiahli vo svojich fázach dobiehania priemerné miery rastu HDP na obyvateľa viac ako 8 % – podmienky, ktoré dnes Čína plne spĺňa.

Zaplatia za to americkí spotrebitelia?

Lin sa nevyhol varovaniu pred možnými následkami pre americké domácnosti. „Americkí spotrebitelia budú nevyhnutne platiť viac za tovar,“ povedal, “a ich kúpna sila sa už teraz oslabuje.“ Keďže Čína zavádza recipročné clá, podniky na oboch stranách pociťujú tlak – mnohé z nich už žiadajú vládu o úľavu.

Čína pohrozila krajinám, ktoré s ňou prerušia obchodné vzťahy kvôli dohode s Trumpom

Väčšou otázkou je však budúcnosť samotného globálneho obchodu. Lin zdôraznil nevyhnutnosť multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách, ktorý Trumpova administratíva aktívne podkopáva. Upozornil, že bez spolupráce môžu stratiť obe krajiny – a svet. “Obchodné vojny sú pre svet zlé a škodia najmä menším krajinám. Najlepšou cestou je, aby sa zvyšných 85 % svetových ekonomík zjednotilo, a nie rokovalo oddelene. Aj keď je hospodárstvo USA veľké, tvorí len 15 % svetového hospodárstva. Ak sa ostatní spoja, aj keď sa USA izolujú, stále máme obrovský trh a môžeme obchodovať podľa zásad WTO otvorenejším spôsobom a na základe spolupráce. Nakoniec, či sa USA rozhodnú izolovať, je ich rozhodnutie, ale my dúfame, že všetky krajiny budú pracovať pre blaho svojich ľudí a globálny rozvoj.“

Lin tiež varoval, že menšie krajiny by sa nemali poddať Trumpovej taktike ciel. „Ak dnes ustúpite, Trump bude zajtra požadovať ešte viac – už sme to videli v prípade Kanady a Mexika,“ poznamenal. „Tento prístup prospieva nielen globálnemu spoločenstvu, ale aj americkým podnikom a pracovníkom,“ argumentoval Lin. Zatiaľ čo USA tvoria 15 % svetovej ekonomiky, zvyšných 85 % môže stále prosperovať kolektívne. Napriek súčasnému napätiu zostáva Lin optimistický: „Trump a jeho spojenci sa z týchto skúseností možno nakoniec poučia. Stále verím v základnú slušnosť ľudstva.“

Nová éra čínskej sebaistoty

Azda najvýraznejším pozorovaním zo stretnutí s čínskymi expertmi a predstaviteľmi a z ich vyjadrení je rastúce sebavedomie Číny. Je zrejmé, že Číňania si uvedomujú svoje miesto vo svete. Dni, keď boli vnímaní ako vidiečania alebo okrajový hráč, sú preč. Toto rastúce sebavedomie sa odráža vo vyzývavej rétorike Pekingu a jeho strategickom hospodárskom plánovaní. Bez ohľadu na to, či Spojené štáty zmenia svoj prístup, alebo ho zdvojnásobia, jedno je isté: Čína už viac neustupuje.

Keď tlačová konferencia skončila, v miestnosti sa ozývali otázky – o technologickej studenej vojne a o tom, či sa táto hospodárska patová situácia môže zvrhnúť na niečo horšie. Zatiaľ zostávajú v platnosti slová Justina Yifu Lina: „História nás učí, že tí, ktorí sa prispôsobia, prežijú. A Čína sa dobre poučila.“ Obchodná vojna medzi USA a Čínou nie je len o clách – je to súboj naratívov, odolnosti a globálneho vplyvu. A ak platí Linova analýza, Čína vie ako bežať beh na dlhú trať.

Lucia Hubinská