„Európsky štít na obranu demokracie“ alebo sami si zaplatíme za štátny prevrat

Europoslankyňa Judita Laššáková (SMER-SSD, v EP nezaradená) dopĺňa nedávne video kolegu Erika Kaliňáka, v ktorom europoslanec vysvetlil, akým spôsobom boli financované prevraty zo Spojených štátov amerických : Aby to nebolo považované za zasahovanie spravodajských služieb, tak sa to nakoniec vyvinulo až do takej absurdity, že si americká CIA  urobila mimovládne organizácie. Vďaka tomuto kroku to nabralo úplne iné rozmery – agentov CIA nahradili politickí aktivisti.

Európsky štít na obranu demokracie

Laššáková uvádza, že Európska únia dlhšiu dobu „robí veci“ s ktorými sa europoslankyňa nestotožňuje.  Jeden z takých tých bodov, ktoré sa udiali v ostatnom čase, bolo vytvorenie výboru ako „štítu na obranu demokracie“ v krajinách Európskej únie.

Europoslankyňa spomína, že kvôli tomu, že USAID prestalo financovať mimovládne organizácie v zahraničí – teda tie, ktoré pôsobia v krajinách EÚ- tak sa schyľuje k tomu, že Európska komisia ide tieto mimovládne organizácie financovať sama. Zjednodušene povedané, z našich peňazí.

„No, nie že by to bolo v poriadku keď sa to financovalo z peňazí daňových poplatníkov v Spojených štátoch amerických, ale toto sa nás bude dotýkať,“ upozornila europoslankyňa a vysvetlila, že si vlastne my sami zaplatíme vlastný prevrat.

Európska komisia totiž vypísala novú verejnú konzultáciu, v ktorej vyzýva občanov Európskej únie, aby sa k tejto téme vyjadrili.

Komisia uvádza, že v rámci konzultácie sa  má riešiť spomínaný  Európsky štít na obranu demokracie. Podľa oficiálneho dokumentu sa bude tento výbor zameriavať na „riešenie rastúcich hrozieb pre demokratické inštitúcie, systémy a procesy v rámci EÚ a kontexty, v ktorom tieto hrozby kombinovane prispievajú k celkovému zníženiu dôvery občanov v demokraciu“.

„Čiže, nie my robíme niečo zle,  to vôbec nie. To sa tak akože deje „samé“ – a robia to, samozrejme, nejaké zahraničné zasahovania,“ zdôraznila politička.

Tieto zahraničné zasahovania podľa predloženého dokumentu vlastne uľahčujú nepriateľským aktérom (vnútorným aj zahraničným) manipuláciu s informáciami a zintenzívnenie „informačnej vojny“.

Kto je “správny” ?

„Zahraniční aktéri sa čoraz viac zameriavajú aj na voľby v členských štátoch  EÚ a kandidátskych krajinách (krajinách, ktoré chcú vstúpiť do EÚ). Ich cieľom je ovplyvniť výsledky volieb ale aj oslabiť dôveru vo výsledky volieb, verejnú sféru a samotnú demokraciu,“ uvádza dokument.

Laššáková si neodpustila poznámku : „Ja inak naozaj netuším, ktorý zahraničný aktér zakázal kandidátovi (Călin Georgescu) v Rumunsku kandidovať v prezidentských voľbách… Podľa môjho názoru to bol Ústavný súd Rumunska… No a neviem prečo máme problém s voľbami v Gruzínsku (vyhrala ich strana Gruzínsky sen) keď,  keď OBSE povedalo, že boli v poriadku, že neboli manipulované….“. Tu by sme ešte mohli pripomenúť aj nedávnu kauzu okolo Marine Le Penovej, ktorej bolo súdom zakázané uchádzať sa o prezidentské kreslo vo Francúzsku.

Čo sa touto verejnou konzultáciou sleduje? 

Kľúčové ciele tejto iniciatívy sa „zameriavajú na podporu spoločenskej odolnosti a zvýšenie dôvery občanov EÚ v demokraciu a demokratické inštitúcie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ a to aj prostredníctvom odhaľovania zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, dezinformácií a boja proti nim“, cituje Laššáková.

Jeden z bodov, ktorému sa EK bude v rámci konzultácie osobitne venovať, je boj proti dezinformáciám, zahraničnej manipulácii a zahraničnému zasahovaniu. Pričom v dokumentoch nie je špecifikované,  odkiaľ zahraničný vplyv prichádza – či z východu či zo západu, prípadne z juhu alebo severu.

Laššáková preto vyzýva : „Ak si myslíte, že sa na Slovensku manipuluje zo zahraničia, tak to vyplňte!“

„Komisia zároveň plánuje predložiť stratégiu EÚ pre občiansku spoločnosť. Stratégia bude podporovať, chrániť a posilňovať postavenie organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a navrhnú sa v nej opatrenia na zintenzívnenie spolupráce Komisie s nimi a  aj zabezpečenie lepšej ochrany pri ich práci,“ cituje europoslankyňa a upozorňuje, že ide o akýsi „predvoj“ toho, ako nahradiť financovanie, ktoré teraz vypadlo mimovládkam z USAID.

Laššáková uvádza, že verejnú konzultáciu môžu občania pripomienkovať od 31 marca do 26 mája. Následne v krátkosti vysvetľuje postup, ako sa verejnosť môže zapojiť a dať EK spätnú väzbu.

Vyzvala, aby verejnosť prejavila svoj názor, a dala EK vedieť, či chce, aby boli z našich daní financované mimovládne organizácie, ktoré budú podporovať občiansku spoločnosť. K verejnej konzultácii sa totiž od 31. marca vyjadrilo len 53 občanov z EÚ, avšak nikto zo Slovenska.

„Myslím si, že všetci  tí, ktorí hovoríme hlasno o mimovládnych organizáciách na Slovensku, by sme sa k tomuto mohli vyjadriť – aby EK vedela, aký máme my názor, a nepočúvala len názor predsedu vlády Slovenskej republiky,“ vyzvala europoslankyňa.

Video europoslankyne si môžete pozrieť nižšie

Prečítajte si tiež:

• Kaliňák vysvetľuje, ako sú riadení cudzí agenti na Slovensku
• Sorosova tajná dojná krava