Európsky farmaceutický priemysel má naďalej obavy z ciel, dohoda s USA nepriniesla istotu

Obchodné združenie EFPIA, ktoré zastupuje európsky farmaceutický priemysel, uviedlo, že pozorne sleduje detaily dohody, keďže „kľúčové dôsledky pre farmaceutický sektor zostávajú nejasné“. Podľa informačného listu EÚ by strop 15 percent platil aj pre prípadné budúce clá na lieky, vrátane ciel podľa sekcie 232, ktoré USA využívajú na ochranu národnej bezpečnosti.

Väčšina európskych liekov v súčasnosti vstupuje na americký trh bez cla a podľa EÚ to tak zostane, kým USA nerozhodnú o prípadnom zavedení dodatočných ciel na základe sekcie 232. Prezident Donald Trump však už začiatkom júla pohrozil, že ak zahraničné firmy nezačnú viac vyrábať v USA, môžu byť na lieky uvalené clá až do výšky 200 percent už v priebehu jedného roka.

V reakcii na tieto riziká oznámili na jar veľké európske farmaceutické skupiny ako Roche, Novartis či Sanofi investície v USA v hodnote viac ako 200 miliárd dolárov. Americké farmaceutické firmy naopak investujú v Írsku, ktoré láka nízkou daňou z príjmov právnických osôb. Farmaceutický sektor v Írsku zamestnáva približne 50-tisíc ľudí a tvorí takmer polovicu írskeho exportu, ktorý vlani dosiahol 100 miliárd eur.

EFPIA kritizuje clá na lieky ako nevhodný nástroj: „Clá na lieky sú hrubý nástroj, ktorý naruší dodávateľské reťazce, ovplyvní investície do výskumu a vývoja a v konečnom dôsledku poškodí prístup pacientov k liekom na oboch stranách Atlantiku,“ uviedlo združenie.