Európske tajné služby sa pripravujú na sledovanie metaúdajov z osobných automobilov

Silná sieť zložená z policajných orgánov, kontrolných orgánov a zástupcov z oblasti priemyslu rozhoduje o etickom a regulačnom rámci, na základe ktorého môžu európske orgány využívať údaje získané z motorových vozidiel. Najmä nemecké informačné agentúry požadujú, aby spoločnosti Mercedes-Benz a Volkswagen vložili do automobilov požadované rozhrania umožňujúce sledovanie.

Podľa nemeckých médií prebiehajú stretnutia medzi výrobcami automobilov a orgánmi na presadzovanie práva už od jari. Národné bezpečnostné služby požadujú údaje o polohe vozidla, histórii vodičov a dokonca aj o počte osôb, ktoré v danom čase sedia vo vozidle.

Sledovanie údajov generovaných automobilmi je právne “ šedou zónou „, a to aj napriek rozhodnutiu EÚ z januára 2023 o štandardizácii procesov zhromažďovania údajov, ktoré umožní sudcom a prokurátorom prístup k informáciám o vozidle na požiadanie, a to tak, že spoločnosti budú mať desať dní na odpoveď na oficiálne žiadosti.

Spravodajské alebo informačné agentúry sú vládne agentúry členských štátov, ktoré sú zodpovedné za zber, analýzu a využívanie informácií na podporu presadzovania práva, národnej bezpečnosti, vojenských a zahraničnopolitických cieľov.

Pokusy EÚ udeliť polícii prístup k údajom o automobiloch boli predtým kritizované ako neprimerané a chýbali im potrebné záruky. Skupiny na ochranu digitálnych práv varujú, že „nový zákon by považoval veľkú časť obyvateľstva za zločincov, až kým by sa preukázal opak“. Ďalší kritici sa obávajú, že budú porušené existujúce európske predpisy o ochrane údajov.

Nemecký Spolkový úrad na ochranu ústavy, (ktorý je už známy svojím sankcionovaným prenasledovaním politikov z Alternative für Deutschland (AfD)), sa dožaduje nových právomocí na sledovanie údajov o autách. V širšom zmysle má o tom, ako a kedy môžu policajné orgány špehovať vodičov, rozhodnúť Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI), ktorý už vymedzuje podobné pravidlá pre používanie údajov z telefónov.

Celoeurópska databáza

Perspektíva celoeurópskej databázy dokladov totožnosti vodičov vyvolala negatívne reakcie zo strany akademikov. Profesorka práva na Northumbrijskej univerzite Carole McCartneyová vyjadrila poľutovanie nad tým, že s občanmi EÚ by sa čoskoro mohlo zaobchádzať ako s „podozrivými“ aj bez spáchania trestného činu.

Spor o to, ako spravovať údaje zhromaždené prostredníctvom automobilového priemyslu, prichádza v rámci širšej celoeurópskej diskusie o umelej inteligencii a rozpoznávaní tváre.

Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sú za otvorené hranice, úspešne vložili právne doložky na obmedzenie používania biometrických údajov na kontrolu hraníc do Zákona o umelej inteligencii, ktorý bol tento rok prijatý v Bruseli.

Automobilky BMW, Toyota a Nissan boli minulý mesiac medzi ôsmimi spoločnosťami, ktoré americkí zákonodarcovia označili za spoločnosti, ktoré využívali údaje používateľov bez náležitých zabezpečení, keď si títo užívatelia uplatňovali svoje poistné nároky. Spoločnosť General Motors medzitým čelí hromadnej žalobe za predaj údajov o používateľoch firme tretej strany.

Rastúci dohľad nad automobilmi je celosvetovým fenoménom. Vyprovokoval jednu z organizácií na ochranu súkromia ‘Stop Spying‘(Stop špehovaniu) k zverejneniu štúdie, v ktorej sa vyjadrila k nárastu „špehovania na kolesách“. Autori tejto správy tvrdia, že americké orgány trestného konania využívajú pochybné údaje o autách minimálne od roku 2013.

Prečítajte si tiež :

• BYD predbieha Teslu a môže sa stať najväčším predajcom elektrických vozidiel v Európe
• EÚ zaviedla prísne clá na čínske elektrické vozidlá s okamžitou platnosťou. Čína sľubuje odvetné opatrenia