Európska únia spečatila klimatické ciele, do roku 2040 musia emisie klesnúť o 90 %

Schválený dokument definuje trajektóriu EÚ pre nadchádzajúce dekády s jasným dôrazom na vnútroštátne opatrenia. Kľúčovým bodom je podmienka, že drvivá väčšina úspor – konkrétne aspoň 85 % – sa musí zrealizovať priamo na území členských štátov. Zvyšných 5 % môžu od roku 2036 pokryť vysokokvalitné medzinárodné kredity z projektov v partnerských krajinách, ktoré sú v súlade s Parížskou dohodou a zaručujú skutočné znižovanie emisií.

Nová legislatíva nie je len o číslach, ale aj o ochrane európskeho hospodárstva. Európska komisia musí pri tvorbe budúcich pravidiel zohľadňovať sociálnu spravodlivosť, energetickú bezpečnosť a cenovú dostupnosť energií pre koncových spotrebiteľov.

Dôležitým nástrojom sa stane najmä trvalé odstraňovanie uhlíka, kde technológie na zachytávanie CO2 priamo z atmosféry pomôžu kompenzovať emisie z odvetví, v ktorých je dekarbonizácia technicky najnáročnejšia. Zároveň sa počíta s väčšou flexibilitou naprieč všetkými sektormi.

Významnou zmenou je aj úprava harmonogramu pre sektor budov a cestnej dopravy – spustenie systému obchodovania s emisiami ETS2 sa posúva z roku 2027 na rok 2028.

Podľa ministerky pôdohospodárstva, rozvoja vidieka a životného prostredia Cyperskej republiky Marie Panayiotouovej je toto rozhodnutie kľúčovým signálom stability:

„Európska únia je naďalej odhodlaná viesť celosvetový boj proti zmene klímy a zároveň chrániť našu konkurencieschopnosť a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo. Dnešné prijatie prelomového cieľa v oblasti klímy do roku 2040 poskytne priemyslu, občanom a investorom istotu, ktorú potrebujú pri prechode na čistú energiu v nasledujúcom desaťročí.“

Prijatím tohto dokumentu sa oficiálne uzatvára legislatívny proces. Nové nariadenie nadobudne účinnosť 20 dní po jeho zverejnení v Úradnom vestníku EÚ a stane sa priamo záväzným pre všetky členské štáty. Európska komisia následne predloží konkrétne legislatívne návrhy na plnenie tohto cieľa.

Súčasťou úpravy je aj poistka v podobe pravidelných previerok každé dva roky. Komisia bude posudzovať legislatívu na základe vedecko-technického vývoja, pričom bude prísne sledovať vplyv na konkurencieschopnosť EÚ, ceny energií a efektivitu využívania medzinárodných kreditov.