Európska špička trvá na svojom, ale konflikty dozrievajú

Ukrajinský prezident Zelenskyj odkázal Robertovi Ficovi, že po novom roku chce ukončiť tranzit ruského plynu. Pre nás by to znamenalo zdražovanie na poli energií, Zelenskyj však operuje argumentom, že zisky z predaja plynú na financovanie ruskej agresie na Donbase. Doslova uviedol, že Ukrajina stráca viac, než Slovensko…

Iste, ľudský život je najvyššia hodnota. Hneď potom nastupuje právo na dôstojný život – teda taký, kde kvôli skokovému nárastu cien energií nevyjdete na psí tridsiatok…

V súvislosti s Ukrajinou uviedol predseda Európskej rady Antonio Costa, že Európa je pripravená urobiť pre Ukrajinu čokoľvek, a jej podpora nemá časové ohraničenie. Prakticky hovorí, že vojnu možno naťahovať donekonečna, resp. do „posledného Ukrajinca“ – akokoľvek tragicky alebo cynicky to znie. Veď ono to aj je tragické a smutné. Ale túto cestu zvolil Západ…

Aj šéfka zahraničnej politiky Kallasová sa prikláňa k myšlienke naťahovanej vojny. Vraj priskoré rokovania by mohli viesť k nevýhodným výsledkom pre Kyjev. Prosím vás, ako môže byť nejaké rokovanie o prímerí „priskoré“?

Inak, čo vlastne robil ukrajinský prezident na pôde určenej oficiálnym zástupcom štátov Únie? Vysloviť solidaritu s napadnutým štátom je pekné, ale vítať uchádzača o členstvo div že nie na červenom koberci? Komu sa tým chce vedenie EÚ zalíškať?

Aj litovský prezident Nauséda sa snažil získať politické „body za súcit“. Povedal, že by sme mali viac podporovať Ukrajinu v týchto časoch, aby do budúcna získala silnejšie rokovacie pozície. Tlak, tlak, a znovu tlak. Namiesto znovuotvorenia diplomatických kanálov medzi zúčastnenými stranami konfliktu.

Mimochodom, tlaky sa snaží vyvíjať aj končiaca prezidentka Gruzínska. Salome Zurabišvili v stredu v Štrasburgu na zasadnutí europarlamentu vyzvala k podpore EÚ pri tlaku na vládnucu stranu Gruzínsky sen, aby vyhlásila nové voľby. Opozícii na čele s prezidentkou sa totiž nepáčil výsledok, podľa ktorého prehrali. Spomínam na našu prezidentku a mám pocit déja vu…

Majdan v Gruzínsku pokračuje presne podľa manuálu

Ale Zurabišvili ide ešte ďalej: Vraj pokiaľ sa EÚ nevie vysporiadať s takou malou krajinou, ako je jej vlasť, potom ako chce konkurovať gigantom, pýta sa. A ja sa pýtam: Takto sa bavíme inštitúciou, ktorej sa chceme stať členmi?

Avšak pozor – európske špičky sa vo štvrtok, teda deň po vystúpení dosluhujúcej prezidentky zhodli, že skutočne nesúhlasia s rozhodnutím gruzínskej vlády zastaviť prístupové rokovania do EÚ! Čítate správne, my nesúhlasíme s rozhodnutím vlády suverénneho štátu. Čo je zase toto za neokoloniálne myslenie? Ako si vôbec môžu Európania (prevažne západní) dovoliť vyhlásiť podobný výrok? Nech sa každý štát (resp. jeho legitímne zvolení zástupcovia) rozhodne, ktorým smerom sa chce vydať!

Navyše, ako sme už neraz analyzovali geopolický kontext, Gruzínsko nemôže vytvoriť u seba úrodnú pôdu pre západné štáty. Nie pri jeho strategickej polohe s prístupom k moru a Ruskej federácii. O týchto veciach rozhoduje „vyššia moc“. Či sa nám to páči alebo nie, to je realita, z ktorej treba vychádzať na účely serióznej diskusie.

Pravda, overenou metódou Západu je spochybňovať legitimitu volieb v krajinách, kde sa neodohrali podľa našich predstáv. Aj slovenská monitorovacia agentúra MEMO98 prispieva k takému obrazu o Gruzínsku. Hovoria o manipuláciách či brutalite na spôsob Bieloruska. Môžete si napríklad prečítať ich správu o tom, ako sa „gruzínsky sen“ zmenil na „nočnú moru“…

Keď to píšu „nezávislí pozorovatelia“, potom to tak musí byť!

Európska únia by pritom uvítala ďalšie rozširovanie, má to byť v jej strategickom záujme. A tak vyjadrila podporu štátom (Moldavsko), ktoré sa zaujímajú o integračný proces – a to aj napriek tomu, že im má situáciu sťažovať ruská hybridná vojna s cieľom podkopávať demokratické základy…

Presne tak, táto téma je evergreen, ktorý nesmie chýbať: kybernetické útoky, sabotáže, online trolovanie… EÚ to všetko „citlivo vníma“ a odsudzuje. Aj preto apeluje na posilnenie koordinácie s NATO, ako aj zvýšenie civilnej pripravenosti a riadenia kritických situácií.

Hneď sa nám bude lepšie spávať!

Na záver ešte jedna vnútorná protichodnosť v rámci európskej politiky. Za Asadovej vlády boli na Sýriu uvalené rozsiahle sankcie. Moc po prevrate je dočasne v rukách islamistov zo skupiny HTS. Tí sú na zozname teroristických organizácií Západu. Podľa „kráľovnej Ursuly“ by sankcie mohli byť prehodnotené, pokiaľ sa krajine začne demokratický proces. Pokiaľ bude môcť byť krajina opäť označená za bezpečnú, vraj sa legitimizuje proces odmietnutia žiadostí o azyl a môžu začať „deportácie“…

Aj keď donedávna ešte bola reč o prerozdeľovaní migrantov členským štátom pod hrozbou pokuty!

Prosím vás, toto sú už také čachre-machre, až sa z toho hlava točí. Ale nie je to prvý raz, čo nad výrokmi alebo aktivitami šéfky Únie prekvapene dvíhame obočie…

Prečítajte si tiež

• Zelenskyj poslal odkaz priamo Ficovi
• Kallasová nevylúčila vyslanie európskej armády na Ukrajinu
• Prečo padol režim Asada a kto je v pozadí?