Európska centrálna banka je pre nové boje na Blízkom východe v pohotovosti pred rozhodovaním o úrokových sadzbách

ECB v júni ako prvá z veľkých centrálnych bánk zvýšila úrokové sadzby po takmer úplnom uzavretí Hormuzského prielivu, keď ich posunula o štvrť percentuálneho bodu na 2,25 percenta. Hoci memorandum o porozumení medzi Washingtonom a Teheránom podpísané minulý mesiac vyvolalo nádej na trvalejšie riešenie konfliktu, jeho opätovné vypuknutie obnovilo obavy z rastu inflácie v eurozóne. Tá sa pritom v júni spomalila na 2,8 percenta.

Analytici banky UniCredit upozornili, že pokles cien energií po podpise memoranda sa už obrátil a júnové údaje o inflácii preto podľa nich prestali byť aktuálne. Dodali, že riziko ďalšej vojenskej eskalácie, nízke zásoby ropy a rastúci tlak na ceny zemného plynu znamenajú, že Rada guvernérov ECB bude naďalej vnímať riziká pre cenovú stabilitu ako smerujúce nahor.

Väčšina ekonómov napriek tomu očakáva, že ECB tentoraz úrokové sadzby nezmení a zvolí vyčkávací prístup. Hlavný ekonóm banky Berenberg Felix Schmidt uviedol, že ceny ropy síce vzrástli, no zatiaľ nie natoľko výrazne, aby sa rast cien preniesol do širšieho okruhu tovarov a služieb v eurozóne.

Ekonóm banky ING Carsten Brzeski pripustil aj možnosť ďalšieho zvýšenia sadzieb, keďže ceny ropy sa po obnovení bojov vrátili na úroveň, s akou ECB počítala vo svojom základnom scenári. Člen Rady guvernérov ECB Joachim Nagel začiatkom mesiaca vyhlásil, že nevie predpovedať, aké rozhodnutie banka prijme. „Je pravdepodobné, že budeme musieť sadzby zvýšiť? Možno. Je pravdepodobné, že ich ponecháme tam, kde sú? Možno, alebo možno budeme musieť urobiť niečo iné,“ povedal.