Europoslanci zo SR nesúhlasia s niektorými kandidátmi na eurokomisárov

Príčinou komplikovaného priebehu formovania novej EK je podľa podpredsedu europarlamentu Martina Hojsíka (Obnovme Európu/Progresívne Slovensko) snaha von der Leyenovej o rodovo vyváženú Komisiu, ktorá bude odborne zdatná a pripravená spolupracovať.

“Zároveň však vidíme snahy mnohých členských štátov dosadiť do eurokomisie pre nich vhodných ľudí, ktorí nemusia mať vždy tie najlepšie schopnosti,” dodal.

Ocenil však regionálne vyvážené rozloženie podpredsedníckych postov.

Nespokojná s prácou šéfky EK pri tvorení budúceho kolégia komisárov je europoslankyňa Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD). Podľa nej prispôsobila zloženie navrhovanej eurokomisie požiadavkám veľkých krajín.

“Úplne to potvrdzuje nominácia Francúzska na poslednú chvíľu,” spresnila.

Členka Európskej ľudovej strany (EPP) – najsilnejšej frakcie v EP – Miriam Lexmann (KDH) vidí ako dôvody zdĺhavého formovania novej exekutívy EÚ v tom, že niektoré vlády nominovali problémových kandidátov, ktorých bolo treba vymeniť, ale aj politické spory na národnej úrovni.

“Oceňujem však, že medzi navrhnutými kandidátmi sú aj vysoko kompetentní odborníci, ako napríklad bývalý premiér Litvy Andrius Kubilius, s ktorým som úzko spolupracovala na ochrane EÚ pred hrozbami z totalitnej Číny,” vysvetlila pre TASR Lexmann.

Podľa Milana Uhríka (Európa suverénnych národov/Republika) sprevádza formovanie eurokomisie chaos a politický aktivizmus.

“Podľa medializovaných informácií zaujímala von der Leyenovú viac rodová vyváženosť EK než samotná odbornosť eurokomisárov,” vyhlásil.

Nezaradený europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD) tvrdí, že von der Leyenová dala pri formovaní EK “najavo, že ju realita stoviek miliónov pracujúcich v Európe nezaujíma”. Podľa neho sa neusiluje o spravodlivé mzdy či skoncovanie so zneužívaním ľudí v subdodávateľských reťazcoch, a tak zrušila post komisára pre pracovné miesta, dôstojné odmeňovanie a sociálne práva Európanov.

Oslovení slovenskí europoslanci vidia niektorých kandidátov ako problematických, v názoroch na nich sa však odlišujú. Pre Hojsíka je problematickým maďarský kandidát na eurokomisára pre zdravie a starostlivosť o zvieratá Olivér Várhelyi.

“Jeho vyjadrenia naznačujú, že opovrhuje Európskym parlamentom. Okrem toho sa zdá, že niekedy koná na vlastnú päsť, proti smerovaniu celej eurokomisie. Preto očakávam, že bude mať problém byť potvrdený,” myslí si podpredseda EP za frakciu Obnovme Európu.

Pre Beňovú je problematický český kandidát na európskeho komisára pre medzinárodné partnerstvá Jozef Síkela, označila ho za lobistu. Nesúhlas vyjadrila aj s kandidátom na výkonného podpredsedu pre prosperitu a priemyselnú stratégiu, Francúzom Stéphanom Séjourném.

Lexmann si chce počkať na vypočúvania kandidátov v príslušných výboroch EP, pričom sa ich plánuje pýtať na postoje ku kľúčovým prioritám. Zamerať sa chce najmä na Séjourného, Belgičanku Hadju Lahbibovú – kandidátku na komisárku pre pripravenosť, krízový manažment a rovnosť – či navrhovanú španielsku výkonnú podpredsedníčku EK pre čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod Teresu Riberovú.

Počkať na vypočúvania v príslušných výboroch si chce aj Uhrík. Vylúčil však podporu pre slovenského eurokomisára a kandidáta pre obchod a hospodársku bezpečnosť a medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť Maroša Šefčoviča. Zdôvodňuje to nespokojnosťou s jeho doterajším pôsobením v Európskej komisii.

Ondruš je nespokojný s vytvorením komisárskej funkcie pre “ľudí, zručnosti a pripravenosť” namiesto postu komisára pre dôstojné pracovné podmienky, ktorú dostane Rumunka Roxana Minzatuová. Obáva sa, že úlohou Rumunky bude slúžiť nie ľuďom, ale korporáciám. Podľa Ondruša je postup von der Leyenovej pri formovaní exekutívy “obžalobou tých, ktorí ju na post šéfky Komisie v júli podporili”. Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci chce preto žiadať zmeny v predloženom návrhu zloženia Komisie.