Európa bohatne investovaním, Slovensko šetrí na účtoch a chudobnie

Najnovšie dáta Eurostatu za rok 2024 ukazujú, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším disponibilným príjmom v EÚ a zároveň medzi tie, ktoré najmenej investujú. Ako upozorňuje ekonóm Finaxu Patrik Kindl, kombinácia nízkych zárobkov, slabej miery úspor a konzervatívneho prístupu k majetku vytvára dlhodobý problém, a to že bohatstvo Slovákov rastie pomalšie než bohatstvo väčšiny Európanov.

Priemerný hrubý disponibilný príjem upravený o kúpnu silu vzrástol medziročne o 6,47 %, čo pre mnohých znamenalo mierne zlepšenie životnej úrovne. Napriek tomu dosahujú slovenské domácnosti len 21 532 eur ročne, čo je štvrtá najnižšia hodnota v EÚ. Rumunsko, ktoré bolo ešte pred rokom za nami, nás už predbehlo. Horšie sú na tom len Estónsko, Grécko a Lotyšsko. Kým priemerný Rumun má ročne k dispozícii o 261 eur viac, priemerný Čech dokonca o 4 460 eur viac. Najlepšie príjmy v regióne tradične dosahujú Rakúšania, ktorí majú na spotrebu či investície až o 12 911 eur ročne viac ako Slováci.

Miera úspor sa mierne zlepšila z 7,67 % na 8,06 %, no stále patríme podľa ekonóma medzi osem najhorších krajín únie. Na opačnom konci rebríčka žiaria Nemci a Česi s úsporami takmer na úrovni 20 %. Kým Gréci a Rumuni majú dokonca zápornú mieru úspor a žijú z úverov alebo rezerv, Slovensko sa pohybuje v zóne nízkej, no pozitívnej schopnosti odkladať si peniaze.

Aj štruktúra majetku ukazuje, ako veľmi sa líšime od investične zrelých krajín. Slovenské domácnosti držia najmä peniaze na bankových účtoch. Depozitá tvorili v roku 2024 až 45 % finančného majetku, zatiaľ čo investície len niečo vyše 21 %. „Držanie peňazí na vkladoch síce pôsobí bezpečne, no inflácia ich reálnu hodnotu postupne požiera, zatiaľ čo investične zmýšľajúce krajiny nadobúdajú bohatstvo oveľa rýchlejšie,“ uviedol Kindl.

V Česku, Rakúsku, Estónsku či Fínsku dominujú akcie, fondy a kapitálové investície. V Estónsku dokonca akciové investície predstavujú vyše 70 % majetku domácností. Výsledok je podľa ekonóma jasný. Tam, kde Európania investujú, majetok rastie. Tam, kde Slováci šetria na účtoch, hodnota peňazí klesá. „Čas sú peniaze. Čím skôr začneme investovať, tým viac nám pracuje zložené úročenie,“ povedal Kindl.

Rozdiely v bohatstve však nie sú len otázkou investícií. Významnú úlohu zohráva aj daňovo-odvodové nastavenie či podiel štátnych služieb, ktoré dopĺňajú príjem domácností. Slovensku síce po zdanení zostáva relatívne veľká časť príjmu, no napriek tomu stále patríme k najchudobnejším štátom únie. Kým západné krajiny využívajú kombináciu vyšších zárobkov, silnejších sociálnych systémov a masívneho investovania, Slovensko stojí v pasci nízkeho príjmu a nízkej finančnej dynamiky.