Môj profil 
Predplatné
EÚ to ale vidí inak, podľa nej bol zákaz dovozu bravčoviny z EÚ do Ruska, ktorý ruské úrady zaviedli začiatkom roku 2014, teda ešte pred uvalením protiruských sankcií EÚ, politicky motivovaný a požaduje za to svoje straty finančne vykompenzovať.
EÚ sa ďalej sťažuje, že aj keď ruské veterinárne úrady nedávno zákaz dovozu bravčoviny z januára
2014 zrušili, Rusko ich vložilo aj do potravinového embarga, ktoré v roku 2014 ako protiopatrenie za sankcie uvalené zo strany EÚ uvalilo na Úniu, čo podľa eurobyrokratov len využilo ako príležitosť na vybudovanie domácej produkcie mäsa po odstránení zahraničnej konkurencie z trhu.
Požiadavka Eurokomisie na kompenzáciu sa tento týždeň posunula do novej fázy, keď Svetová obchodná organizácia (WTO) odkázala túto žiadosť EÚ na rozhodcovské konanie, ktoré rozhodne o tom, či je hodnota nároku EÚ odôvodnená s tým, že ešte aj určí, aké opatrenie by mohlo byť voči Rusku prípadne uplatnené. Byrokrati z EÚ ale po Rusku nežiadajú len ročné splátky 1,4 miliardy euro, čo je suma rovnajúca sa ročnému objemu vývozu bravčového mäsa do Ruska pred jeho obchodným embargom, ale EK uviedla, že by sa navyše usilovala aj o 15% úroky z čiastok ruskej kompenzácie v nasledujúcich rokoch, ktoré by boli vyberané cez dodatočné tarify za ruský tovar, ktorý by bol inak oslobodený od cla. Rusko už ale vyplácanie akýchkoľvek finančných kompenzácií odmietlo.
Na celom tomto spore je ale najzaujímavejší prístup západných a európskych politikov, ktorí považujú za krivdu, keď niekto urobí to isté, čo oni. Tak oni môžu na Rusko uvaľovať najrôznejšie sankcie, obmedzenia, či pokuty, no Rusi si už to isté dovoliť nemôžu? Je to opovážlivosť najhrubšieho zrna a veľmi by ma prekvapilo, ak by Rusko prípadné, pre EÚ pozitívné, rozhodnutie WTO prijalo a vodcom Únie začalo ročne posielať miliardy euro.
Martin Bago
