Ako v tejto súvislosti informovalo Európske centrum pre práva Rómov (ERRC), súd nariadil SR vyplatiť celkovo 28 560 eur za tieto porušenia dohovoru, konkrétne 13 500 eur pre Kuruovú a 8 500 eur pre Horváthovú ako náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy, ako aj 6 560 eur ako náhradu trov a výdavkov. Rozsudok podľa centra zďaleka nie je prvým rozsudkom štrasburského súdu, ktorý sa týka násilných zásahov polície voči Rómom na Slovensku.

„Tento rozsudok prináša aspoň malé zadosťučinenie pre sťažovateľky, ako aj pre každého Róma či Rómku, ktorí čelili podobnej situácii, a keď sa domáhali svojich práv bolo im povedané, že skutok sa nestal alebo že páchateľa nemožno identifikovať,“ uviedol právny poradca ERRC a advokát Michal Zálešák. Európsky súd podľa neho poukázal na roky trvajúcu nečinnosť orgánov činných trestnom konaní a pomenoval veci pravým menom. „Jednalo sa o neľudské zaobchádzanie, ktoré mohlo mať rasový podtón a ktoré navyše nebolo riadne vyšetrené. Príslušné orgány mali k dispozícii dôkazy potrebné na to, aby pokračovali v trestnom stíhaní a vzniesli obvinenie zodpovedným osobám. Napriek tomu tak neurobili,“ doplnil advokát s tým, že ESĽP vysiela jasný signál slovenským orgánom, že nedostatočné vyšetrovanie takýchto prípadov s rasovým podtónom je neakceptovateľné.

ERRC pripomína, že dňa 23. júla 2019 boli Kuruová a Horváthová, dve rómske sestry žijúce v obci Milhosť v okrese Košice-okolie, zadržané príslušníkmi pohotovostnej motorizovanej jednotky v súvislosti s incidentom v miestnom pohostinstve, do ktorého boli zapojení ich rodinní príslušníci. Tento prípad je pritom v súčasnosti takisto predmetom konania na Európskom súde pre ľudské práva. Na zásah proti ženám bolo vyslaných spolu desať príslušníkov Policajného zboru.

Zásah polície bol podľa slov sťažovateliek od začiatku násilný. Jednu zo žien chytili za vlasy, ťahali cez most, opakovane ju udreli a vykrútili jej ruku za chrbát takou silou, že utrpela zlomeninu prsta. Druhú ženu udreli obuškom, kopli do chrbta a udreli ju do tváre. Obe ženy boli pritom podľa ERRC policajtmi slovne urážané, nadávali im do „Cigánok“ a „degešiek“. Po predvedení na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Čani jednu zo žien opätovne udreli. Obe ženy následne neboli umiestnené do kancelárií alebo výsluchových miestností, ale väčšinu noci strávili v upratovacej komore, resp. na toalete, a to bez toho, aby vypovedali. Polícia zároveň s nimi zadržala aj maloletú dcéru Horváthovej a predviedla ju na policajnú stanicu. Neskôr boli všetky tri ženy prepustené.

Polícia podľa ERRC nevykonala žiadne záznamy o použití akýchkoľvek donucovacích prostriedkov voči sťažovateľkám. Lekárske vyšetrenia vykonané nasledujúce popoludnie však potvrdili, že ženy utrpeli zranenia ako pomliaždeniny, podvrtnutie chrbtice a zlomeninu prsta. Znalec dospel k záveru, že tieto zranenia sú v súlade s opisom zlého zaobchádzania sťažovateľkami. Keď tie podali trestné oznámenie, vyšetrovanie viedol Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Východ, ktorý sídlil v rovnakej budove ako Krajské riaditeľstvo PZ, pod ktoré patrili zasahujúci policajti.

Vyšetrovanie bolo nakoniec prerušené z dôvodu údajného nedostatku dôkazov na obvinenie konkrétnych osôb, pričom sa poukazovalo na nezrovnalosti vo výpovediach sťažovateliek. Rozhodnutie bolo vydané napriek tomu, že počas rekognícií sťažovateľky identifikovali dvoch policajtov, ktorí sa mali voči nim správať násilne. Prokuratúra a Ústavný súd SR sťažnostiam sťažovateliek voči rozhodnutiu Úradu inšpekčnej služby nevyhoveli. Európsky súd konštatoval, že takýto postup nespĺňal požiadavky článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Vyšetrovanie prípadov podozrení zo zlého zaobchádzania zo strany polície musí byť nezávislé, dôkladné a účinné. Predmetné vyšetrovanie však podľa ESĽP požiadavky účinného vyšetrovania nenapĺňalo.

Pokiaľ ide o konštatovanie porušenia zákazu diskriminácie podľa článku 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach, tento má podľa ERRC význam pre budúce prípady podobného charakteru. Počas zásahu voči sťažovateľkám ich mali zasahujúci policajti označovať ako „Cigánky“, čo je hanlivé pomenovanie a urážka, ktorá mala okamžite viesť príslušné orgány k preskúmaniu, či násilie nebolo motivované etnickou nenávisťou alebo predsudkami. Okrem toho ich policajné záznamy označovali ako „tlupu miestnych Rómiek“. Napriek tomu neboli zo strany orgánov činných v trestnom konaní podniknuté žiadne kroky na preskúmanie, či zaobchádzanie so sťažovateľkami mohlo súvisieť s ich rómskou identitou. Rozsudok súdu podľa ERRC jasne uvádza, že toto zlyhanie samo o sebe predstavuje formu diskriminácie.

Predmetný rozsudok európskeho súdu nie je pritom podľa ERRC izolovaným. Násilné policajné zásahy proti Rómom na Slovensku bolo totiž počas posledných desaťročí rozsiahlo zdokumentované Európskym centrom pre práva Rómov a ďalšími mimovládnymi organizáciami. ERRC v minulosti poskytlo zastúpenie obetí policajného násilia voči Rómom na Slovensku pred vnútroštátnymi aj európskymi orgánmi a súdmi, a opakovane identifikovalo rovnaký vzorec, konkrétne násilie, nedostatočné vyšetrovanie a beztrestnosť. Skutočnosť, že v tomto prípade Úrad inšpekčnej služby vyšetroval policajtov z tej istej budovy poukazuje podľa ERRC na nedostatočnú inštitucionálnu nezaujatosť. Vytvorenie nezávislého vyšetrovacieho orgánu na riešenie podozrení z trestnej činnosti policajtov je tak podľa centra prvým nevyhnutným krokom k riešeniu systémového problému.