Keď Richard Haass, americký analytik jedného z najstarších a najprestížnejších amerických analytických centier Council of Foreign Relations uvedie analýzu s názvom „How a World Order Ends„, v ktorej tvrdí, že svetový poriadok založený na americkej hegemónii, sa nachádza na konci svojej existencie a už sa nedá zachrániť, treba si ho vypočuť

A keď to navyše hovorí autor, ktorý robil a robí analýzy pre CIA a americké Ministerstvo zahraničných vecí a ktorý priamo uvedie, že úspech Vladimíra Putina na Kryme v roku 2014 sa stal momentom dramatického neúspechu presadzovania Američanmi presadzovaného svetového poriadku, tak túto analýzu si treba prečítať dvojnásobne pozorne.

A najzaujímavejšia je skutočnosť, že analýza Richarda Haassa pripomína monológ lekára, snažiaceho sa upokojiť hysterického pacienta, ktorý sa dozvedel strašnú pravdu o svojej diagnóze.

Analytické centrum Council onf Foreign Relations vzniklo v roku 1921 a toto centrum vytvorili  predstavitelia amerických a britských politických elít v čase administratívy amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Ide o elitnú analytickú organizáciu, ktorá má veľké renomé vo svete a analytici tohto centra majú veľký dopad na formovanie svetovej politiky.

Walter Lippmann, jeden z najvýznamnejších analytikov Council of Foreign Relations a poradca prezidenta Wilsona sa preslávil systémom „generovania súhlasu“, – vedecky odôvodneného a vytvoreného systému využívania médii pre riadenie a formovanie verejnej mienky i politických procesov. Samotný Lippmann ešte v roku 1922 napísal, že schopnosť „produkovať súhlas“ bez toho, aby si verejnosť všimla manipuláciu, predstavuje progresívnu technológiu, ktorá radikálne ovplyvní ďalšiu existenciu demokracie.

Za Council of Foreign Relations stoja klany Rockefellerocvov, Fordovcov i Warburgovcov, k významným analytikom centra v minulosti patril aj bývalý riaditeľ CIA Allan Dulles a jeho brat, svojho času minister zahraničných vecí USA John Dulles. V čase Studenej vojny bola s centrom spojená väčšina vysokých dôstojníkov CIA ako aj zboru Ministerstva zahraničných vecí USA a členovia centra silne ovplyvňovali smerovanie americkej zahraničnej politiky.

Richard Haass je profesionál a ako profesionál hodnotí situáciu triezvo, bez zbytočných sentimentov a otvorene. Smerom k niektorým americkým politickým elitám adresuje slová, o tom že „vlak už odišiel“ a nemá význam zachraňovať americkú hegemóniu a koncepciu jednopolárneho sveta, pretože takáto politika by bola nebezpečná, nezmyselná a nemá šancu na úspech. Washington musí prikročiť k novej konštruktívnej stratégii, ktorú však žiaľ časť súčasných amerických elít odmieta.

Základnou tézou Haassovej analýzy je tvrdenie, že svetový poriadok sa končí dlhodobým rozkladom a vyčerpaním, nie náhlym kolapsom. Efektívna štátna politika, rozhodné kroky a iniciatíva diplomatov môžu veľmi ovplyvniť, ako bude tento proces rozkladu vyzerať a čo so sebou prinesie. Aby sa takýto proces rozkladu a vyčerpanie uskutočnil kontrolovane, treba niektoré kroky iniciovať podstatne skôr. V prvom rade si treba uvedomiť, že starý svetový poriadok a systém sa už nikdy nevráti a všetky pokusy na jeho reinkarnáciu budú odsúdené na neúspech.

Svoju analýzu Haass demonštroval na príklade Viedenského systému medzinárodných vzťahov, vytvoreného po Napoleonských vojnách (1815). Tento systém sa skončil Krymskou vojnou (1853-1856). Podľa Haasa systém americkej hegemónie sa skončil v roku 2014, kedy sa Krym vďaka Putinovi vrátil do Ruska. Haass vo svojej analýze dokonca tvrdí, že bolo z americkej strany veľkou chybou porušiť dohodu s Ruskom o nerozširovaní NATO smerom na východ, pretože práve porušenie týchto dohôd priviedlo ruskú stranu ku aktivizácii a výsledkom tejto aktivizácie je súčasná situácia vo svete.

Haass pokračuje v nepopulárnych tvrdeniach, prijatie nepríjemnej pravdy je však  prvým krokom k náprave a treba sa vyvarovať neobjektívnych subjektívnych pocitov, ktoré skresľujú skutočnosť. Haass tvrdí, že vo svete rastie nespokojnosť s americkou politikou a americkými spôsobmi. Nejde len o vzťahy k spojencom, ale aj skutočnosť, že americké hospodárstvo je v katastrofálnom stave, Američania nedokážu riešiť otázku svojich dlhov a stávajú sa bremenom pre svetovú ekonomiku. Podľa Haassa americké elity v posledných dvoch desaťročiach spáchali kolosálne množstvo chýb vo vnútornej a zahraničnej politike, ekonomické reformy USA spojené s globalizáciou priniesli pre USA množstvo problémov, s ktorými sa USA nedokážu vysporiadať. Američania kvôli týmto chybám postupne stratili vo svete svoj pozitívny image a teraz prišiel čas platiť za všetky chyby.

Doporučenia Haassa pre americké elity sú nepríjemne jasné, logicky zdôvodniteľné a racionálne. Súčasný systém v čele s USA degradoval do takej podoby, že už ho nemá význam držať pri živote. Dôležité je sústrediť sa na integráciu Číny a Ruska do novej konfigurácie svetových vzťahov, pre Američanov je veľmi dôležité predložiť zmes kompromisov, stimulov a odporu vo vzťahu k Číne a Rusku. Takisto Haass vyslovil veľmi zaujímavú myšlienku, podľa ktorej to, ako bude vyzerať 21. storočie bude závisieť vo veľkej miere od úspechu integračných snáh o začlenenie Ruska a Číny do novej konfigurácie svetových vzťahov.

Najtrpkejšia pilulka pre časť amerických elít v Haassovej analýze prichádza na konci jeho príspevku. Americké elity sa musia vyčistiť, potrebujú opätovne obnoviť svoj pozitívny image vo svete a doma. To sa dá dosiahnuť skrátením štátneho dlhu USA, znovuobnovením americkej infraštruktúry, zlepšením úrovne vzdelania, novými investíciami, novými sociálnymi programami, príchodom migrantov, ktorí budú prínosom pre USA a nie príťažou, radikálnou zmenou v zahraničnej politike. Súčasné americké protitrumpovské elity takejto sebareflexie žiaľ nie sú schopné, postupne však musí prichádzať k ich odstavovaniu od reálnej moci.

Richard Haass otvorene hovorí, že pokiaľ budú USA polarizované a v americkej spoločnosti bude prebiehať mocenský zápas, nebudú sa koncepčne riešiť ním definované problémy, kolaps USA môže mať nepríjemnú podobu a dopad aj na medzinárodnú politiku. Za všetko sa platí, najmä za chyby a hlúposť. Za svoje chyby zaplatil ZSSR, teraz prichádza čas, že budú musieť platiť USA.

Národná hrdosť a pocit výnimočnosti sú veľmi dobrým narkotikom, ale veľmi zlým poradcom. Nezávisle od toho, ako sa budú správať súčasné americké elity, či budú otvorene odmietať analýzy odborníkov alebo nie, v článku Richarda Haassa rezonuje dôležité posolstvo. Elitní americkí analytici už otvorene hovoria o nemožnosti zachrániť starý svetový systém, postavený na americkej hegemónii.

Keď sa rozpadol ZSSR a USA zvíťazili v Studenej vojne, Američania na demontáži ZSSR patrične zarobili. Existuje možnosť, že sa to bude opakovať aj  v opačnom garde.