Dzurinda: Strašne ma rozčuľuje tá hlúposť… Som naozaj až zdesený z toho, čo sa odohráva v mediálnom priestore

Včera bol hosťom Jany Bobošíkovej a jej programu Aby bylo jasno Jozef Hübel. Komu to meno nič nehovorí, pripomenieme, že to bol práve on, kto moderoval prvé slobodné voľby v Československu v roku 1990 a bol to práve on, kto priniesol do československej televízie formát politických diskusií. S Bobošíkovou sa rozprával na tému predvolebná situácia na Slovensku.

Okrem iného dostal otázku, čo si myslí o tom, že sa v českých médiách často objavuje Mikuláš Dzurinda. Čo môže zahraničným Slovákom v Česku povedať? Jozef Hübel odpovedal veľmi stručne: Nič, ten človek už povedal všetko, čo povedať mal. Upriamil pozornosť na to, že Dzurinda aj svojou účasťou v historicky najväčšom škandále Slovenska – Gorile, úspešne potopil jednu perspektívnu stranu (SDKÚ). On sám tvrdí (ešte sa k tomu dostaneme), že pomáha Progresívnemu Slovensku poraziť Fica. A čiastočne je to pravda, lebo jediní, ktorých dokáže ešte Dzurinda osloviť, sú mladí ľudia, elektorát PS, ktorí si jeho minulosť nepamätajú, a vo svojej revolte reagujú na štvanie proti Smeru.

Jedným z českých médií, ktoré dali Dzurindovi priestor, bol portál Seznam Správy. Ak Slovák, ktorý o Dzurindovi niečo vie, číta o jeho ambíciách, sa na jeho tvrdeniach: „Ja viem vládnuť!,“ a „Nikto iný sa Ficovi nepostaví,“ len sa uškrnie. Čo by zas sľuboval? Dvojnásobné platy? Sám Dzurinda akoby plával na lôžku z obláčikov, ktoré nakreslili jeho neba sa dotýkajúce ambície, najviac ho mrzí posledná otázka, ktorú mu Seznam v rozhovore položil: „Vy ste svoju formáciu pod názvom Modrí založili v máji, v prieskumoch máte niečo vyše dve percentá preferencií. Ako znášate fakt, že opakovane dostávate jedinú otázku – kedy z volieb odstúpite, aby ste silnejším protificovským stranám neuberal hlasy?“

Otázka je legitímna z hľadiska „demokratického“ politického tábora. Dzurinda svojou odpoveďou odhaľuje, ako to je s jednotou protificovského frontu. Dzurinda píše: „Strašne ma rozčuľuje tá hlúposť. Ako vášnivý obranca slobody slova som naozaj až zdesený z toho, čo sa na Slovensku odohráva v mediálnom priestore. Urobíme tlačovú konferenciu na nejakú programovú tému a nikto o tom nevie, lebo nás ignorujú. Jediná téma v súvislosti s našou stranou je, kedy odstúpim z cesty, aby som neprekážal. Najviac to hovoria takí inteligentní ľudia, ako sú novinári Denníka N; nechali sa pomýliť a sú dezorientovaní. Oni nechápu, že jediný, kto je schopný pomôcť nimi podporovanej strane Progresívne Slovensko, som ja a práve naša strana.“ Čudujeme sa, že Dzurinda sa čuduje…

Môj ty Bože! Môže byť nejaký politik tak namyslený po takých prešľapoch, aké urobil Dzurinda? „Jediný, kto je schopný… som ja!“ Nie je toto syndróm vládneho kresla, ktorého príznaky vidíme aj u Eduarda Hegera? Sú politici, ktorí vo chvíli, keď sa ich zadok dotkne vládneho kresla, a začnú na nich svietiť reflektory kamier, nadobudnú nevyvrátiteľný pocit vlastnej bezbrehej popularity, ktorý sa posilňuje vždy, keď prídu do styku s tlačou.

Na druhej strane, Dzurinda len dokazuje, ako by skončila vláda zložená z „demokratických“ teda protificovských síl. Lebo ak sa na úrade vlády stretnú egá podobné Dzurindovmu, môže to skončiť len konfliktami a chaosom. Jediným lepiacim prvkom sú pre nich peniaze (napríklad Sorosove ako pri boji s Mečiarom) alebo šanca dostať sa k ich zdroju (Gorila).

Prečítajte si tiež:

• Dzurinda tvrdí, že rozvoj Ukrajiny prinesie prospech na východ Slovenska
• Prekročenie hranice morálky a zdravého rozumu: Prichádza nový ekonomický experiment dua Mikloš a Dzurinda
• Ďalší neúspech Demokratov. Na ich vyhlásenie o nedeľných rokovaniach reaguje Dzurinda
• Dzurinda o Demokratoch: Škoda, že sa fatálne pomýlili na samom začiatku