V  súvislosti s novelou zákona, ktorú predložila ministerka Kalavská (vydávanie potvrdenia o zdravotnom stave detí) zaujímavo vyznieva vyjadrenie SLS (Slovenská lekárska spoločnosť) v medzirezortnom pripomienkovom konaní o cynickom návrhu zákona, ktorým sa okrem iného navrhuje zákaz prijímania detí do predškolských zariadení ak nie sú očkované, v ktorom sa konštatuje: „(…) Zdôvodnenie: Lekár VLDD, ktorý uvedené potvrdenie (poznámka autora: o imunite) vydáva, sa v žiadnom prípade nemôže vyjadriť k stavu imunity. Vyjadriť k stavu imunity sa môže len lekár špecialista – imunológ po dôkladnom vyšetrení imunitného profilu aj laboratórne. Keďže sa lekár vyjadruje len k tomu, či dieťa bolo očkované, ochorenie prekonalo, alebo má kontraindikáciu k očkovaniu, nemôžeme potvrdenie nazvať potvrdením o stave imunity (…)“.

Z toho logicky vyplýva záver, že členovia vedeckej spoločnosti priznávajú, že očkujúci lekár nevie nič o stave imunity dieťaťa, ktoré ide očkovať, bez dôkladného vyšetrenia dieťaťa špecialistom, a nevie to ani po očkovaní, čo mnohí biomedicínski odborníci a nekritickí propagátori povinného očkovania na Postoji arogantne a nevedecky ignorujú, pričom cenzurujú nežiaduce názory.

Ba ešte to v teologickej rovine považujú za spoločné dobro (Kramara, Viglaš), napriek tomu, že práve dôkladným vyšetrením detí pred očkovaním by sa dalo zabrániť mnohým negatívnym vážnym účinkom na ich zdravie, lebo by sa zistil ich reálny zdravotný stav, ktorý hypoteticky môže byť taký, že dieťa nesmie byť očkované. A keďže v teologickej rovine je spoločné dobro chápané v personalistickom zmysle, ako dobro každej ľudskej osoby, je zrejmé, že dobrom pre dieťa rozhodne nemôže byť zanedbanie takéhoto biomedicínskeho vyšetrenia (dobro pacienta je najvyšším zákonom) pred očkovaním z dôvodu rizika neznalosti reálneho zdravotného stavu dieťaťa (očkovať sa môžu len zdravé deti) ani nemôže byť dobrom priama intoxikácia dieťaťa vakcínami, ktoré sa dnes používajú. Takže neočkovanie nie je zanedbaním spoločného dobra, ako sa ideologicky a nelogicky domnieva Kramara, ba práve naopak, je jeho realizáciou, keďže neočkovanie minimálne znamená neinfikovanie detí toxickými a neetickými vakcínami.

Aj druhé vyjadrenie SLS v rámci pripomienkového konania k danému zákonu, ktoré citujem, je zaujímavé: „Zdôvodnenie: lekár sa nemôže zodpovedne vyjadriť k imunite proti nákaze. Určitú možnosť by mu ponúkala analýza výsledkov vyšetrenia protilátok, ale aj tak sa nevie vyjadriť k imunite, pretože nepoznáme protektívnu hladinu protilátok“.

Čo to znamená?  Z tohto logicky vyplýva dôležitý biomedicínsky fakt, totiž že špecialisti sa priznávajú k tomu, že nevedia, aká hladina protilátok má u očkovaných detí ochranný účinok. Nie žeby som ja sám tieto vedecké fakty nevedel z čias štúdií a z vedeckých prameňov už dávno, ale som šokovaný aroganciou tých, ktorí bez hanby a cti tvrdia nevedecké bludy. Tu vidieť kontradikciu s tým, čo prezentovala autorka článku, ako aj teológovia, ktorých citovala, pričom je zrejmé, že vo svojich vyjadreniach nehovorili pravdu, ale ideologicky manipulovali. Logický záver je evidentný: ak objektívne nepoznáme protektívnu hladinu protilátok očkovaných detí, tak na základe čoho tvrdíme (J. Viglaš), že očkované deti majú imunitu?

Potešil ma citát autorky článku z KKC čl. 2293 „(…) Preto ak metodický výskum v akomkoľvek vednom odbore postupuje naozaj vedecky a v súlade s morálnymi normami, nikdy nebude v skutočnom rozpore s vierou, lebo svetské skutočnosti i skutočnosti viery majú svoj pôvod v tom istom Bohu (…“), lebo tým usvedčuje zo lži seba samu, ako aj tých, ktorých cituje, keďže nerešpektujú (okrem iných faktov) najmä objektívne vedecké fakty o vakcínach, ale súčasne nerešpektujú morálne normy, či už v rámci vývoja, výskumu  a aplikácie vakcín, ale ani vo svojich vlastných vyjadreniach v článku k otázke povinného očkovania.

Takže vedecky a morálne, čo v oboch prípadoch znamená pravdivo, lebo pravda je prvou podmienkou slobody, na základe ktorej môžeme konať zodpovedne. A nech sa každý slobodne a zodpovedne rozhodne zohľadňujúc natura humana a z nej vyplývajúcu dignitas humanae. A zo smernice EMA CPMP/SWP/465/95 logicky vyplýva, že vakcíny nie sú testované napríklad na karcinogenitu, synergickú toxicitu, génovú toxicitu (škodlivé zmeny DNA dieťaťa), farmakokinetiku, reprodukčnú toxicitu, embryofetálnu toxicitu, sekundárnu farmakodynamiku. Ešte treba dodať, že dĺžka testovania vakcín nepresahuje jeden týždeň. Ako sa môže tvrdiť, že vakcíny sú bezpečné keď výsledky takýchto testov neexistujú, čiže volanie po pravde tu paradoxne vyznieva ako gól do vlastnej brány.

Nadväzujúc na moju prvú reakciu konštatujem, že jestvujú veľmi závažné mravné dôvody proti vakcinácii neetickými a toxickými vakcínami, pre ktoré je nutné eticky hodnotiť povinnú vakcináciu neetickými vakcínami ako evidentne zlý skutok.

1. nemorálne používanie niektorých vakcín pripravených na bunkách derivovaných z potratených ľudských plodov a evidentná nedovolenosť priamo či nepriamo žiadať smrť človeka na dosiahnutie dobra pre iného nevinného človeka;

2. nie je možné vziať za predmet (vakcínu pochádzajúcu z potratu) úkonu ľudskej vôle to, čo zo svojej mravnej podstaty narúša mravný poriadok;

3. nemožno priamo konať mravné zlo (minimálne nepriame využitie zločinu vraždy nenarodených + intoxikácia organizmu dieťaťa toxickými adjuvantmi a konzervantmi) ani nepriamo či priamo súhlasiť s predošlým (kauzálne súvisiacim mravným zlom vraždy, bez ktorého by vakcína neexistovala), ani ho intencionálne žiadať či využiť tak, aby z toho kauzálne vzišlo dobro pre iný ľudský subjekt;

4. prítomnosť jasného popretia slobody svedomia a náboženskej slobody rodičov, a popretie práv pacienta na osobnú integritu, autonómiu a nedotknuteľnosť (napr. Dohovor o biomedicíne a právach pacienta).

Pre kresťanských rodičov je tu dôležitá otázka: Aké je to svedectvo viery a bezpodmienečného rešpektu voči daru života, ak kresťanskí rodičia a lekári, budú na jednej strane verejne bojovať s kultúrou smrti a odmietať terapeutické využívanie embryonálnych kmeňových buniek, potraty, umelé oplodnenie, antikoncepciu (…), ako aj iné útoky proti životu, a na druhej strane budú bez protestov spokojne kanibalisticky využívať produkty mnohonásobnej vraždy, ktorými sú spomenuté vakcíny, pričom to budú proporcionalisticky ospravedlňovať želaným dobrom svojich detí?

Bude sa podľa situačnej etiky a v intenciách mravného relativizmu arbitrárne a selektívne rozhodovať o tom, v ktorých prípadoch bude postoj náboženskej viery rodičov či iných členov katolíckej cirkvi v súlade so Zjavením, Tradíciou a s učením Magistéria a v ktorých už utilitaristicky, proporcionalisticky a konzekvencionalisticky už nie je nevyhnutné koherentne a  bezpodmienečne stáť na pozícii úcty voči daru života? Bude kresťanské rodičovské i lekárske „áno“ ľudskému životu skutočne bezpodmienečným (bezvýnimkovým) „áno“ a rodičovské i lekárske „nie“ vražde nenarodených skutočne bezpodmienečným (bezvýnimkovým) „nie“?

René Balák