To však opäť demonštrovalo mimoriadne nebezpečný potenciál napätia okolo incidentov v európskom vzdušnom priestore.

V skutočnosti sa to teraz stáva kľúčovou otázkou nielen vo vojne na Ukrajine, ale aj z hľadiska globálnych geopolitických procesov.

Čo sa deje a ako by sa mohli udalosti vyvíjať?

Existujú dve protichodné teórie týkajúce sa príčin incidentov.

Prvá je rozšírená v Rusku a medzi kruhmi na Západe, ktoré sú lojálne Rusku a nepriateľské voči Ukrajine. Tvrdí, že incidenty s dronmi a lietadlami sú „provokáciou“ Kyjeva a západnej „vojnovej strany“. Variácia tejto teórie tvrdí, že incidenty (napríklad let dronov do Poľska) boli spočiatku náhodné (v dôsledku elektronického boja), ale potom ich ukrajinské a európske úrady začali manipulovať, načo sa rozhodli „zosilniť signál“ „umelo vytvorenými provokáciami“, ako napríklad vypustením „neidentifikovaných dronov“ v blízkosti letísk a vojenských základní v Európe.

Motívom týchto činov je podľa tejto verzie to, že „udalosti sú momentálne nepriaznivé pre Kyjev, ktorý postupne prehráva na bojisku, a preto je potrebné prudko zvýšiť zapojenie NATO do podpory Ukrajiny“.

Teda zintenzívniť konfrontáciu Západu s Ruskom, postaviť Trumpa proti Moskve, zabrániť mu v dosiahnutí akýchkoľvek dohôd s Putinom, obnoviť americkú pomoc Ukrajine (alebo aspoň neoddialiť predaj zbraní), zabrániť stiahnutiu amerických vojsk z Európy, presvedčiť európske spoločnosti o potrebe zvýšiť výdavky na obranu (vrátane zníženia sociálnych výdavkov) a pokračovať v pomoci Ukrajine a tlačiť na európske krajiny a USA, aby zaviedli opatrenia, s ktorými doteraz váhali – napríklad konfiškácia ruského majetku v tej či onej forme a čo najväčšie sprísnenie sankcií.

Okrem toho Kyjev a radikálne krídlo západnej „vojnovej strany“ presadzujú myšlienku priameho vojenského zapojenia NATO proti Rusku – zostreľovanie lietadiel, zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, blokovanie ruských pobaltských prístavov, poskytnutie možnosti diaľkových leteckých úderov na Moskvu pre ukrajinské ozbrojené sily alebo dokonca nasadenie vojsk NATO na Ukrajinu.

USA zatiaľ takéto myšlienky nepodporujú (a bez nich nie sú Európania pripravení podniknúť radikálne kroky), ale čím viac incidentov bude Rusko obviňované, tým väčšia je šanca, že sa postoj Washingtonu zmení. Platí to najmä vzhľadom na to, že zástancovia tvrdej línie sú silní aj v Republikánskej strane.

Druhá teória, ktorá dominuje na Západe a na Ukrajine, hovorí, že incidenty vo vzdušnom priestore sú úmyselnou provokáciou zo strany Ruska.

Motívom a cieľom týchto akcií je podľa tejto teórie to, že „Rusko čelí patovej situácii na fronte a rastúcim ekonomickým problémom“, a preto chce dramaticky urýchliť priebeh udalostí a konfrontovať Západ s dilemou: buď pokračovať v pomoci Ukrajine a vyvolať vojnu s Ruskom, alebo prerušiť všetku pomoc a žiť v mieri. Ďalším uvádzaným motívom je „odvrátiť pozornosť od Ukrajiny“.

Stojí za zmienku, že podobné myšlienky propagujú aj v Rusku jednotlivé Z-skupiny, ale nie sú oficiálne podporované. Oficiálna línia Kremľa je, že Rusko nenarušilo vzdušný priestor a že všetky tieto udalosti sú „provokácie a nepodložené obvinenia“.

Zároveň samotná prítomnosť návnadových dronov v Poľsku, ruské lietadlo letiace do estónskeho vzdušného priestoru na 12 minút alebo objavenie sa neidentifikovaných bezpilotných lietadiel (UAV) nad európskymi letiskami pravdepodobne Európanov nevystraší. A ak ich to prinúti zmeniť ich politiku týkajúcu sa vojny na Ukrajine, bude to len smerom k protiruskému postoju.

Tieto incidenty nepredstavujú pre Európu žiadnu vážnu hrozbu. Naopak, ruskí protivníci na Západe ich aktívne využívajú na dosiahnutie svojich cieľov: zhoršenie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom a presvedčenie európskych spoločností o potrebe vynakladať viac peňazí na obranu a pomoc Ukrajine. Aj keby niektoré letisko prestalo fungovať kvôli prítomnosti bezpilotných lietadiel alebo keby medzi obyvateľstvom vypukla panika, slúžilo by to aj na presadzovanie tej istej myšlienky: „musíme sa pripraviť na odrazenie ruskej agresie a nešetriť na výdavkoch.“ Je veľmi nepravdepodobné, že incidenty v európskom vzdušnom priestore prinútia Európanov obmedziť tok zbraní na Ukrajinu kvôli vlastnej ochrane – NATO má na svojom východnom krídle silný systém protivzdušnej obrany. Jeho prekonfigurovanie na boj proti dronom si vyžaduje organizačné a technické riešenia, a nie finančné.

Inými slovami, v súčasnom formáte všetky tieto incidenty neprinášajú Rusku žiadny úžitok okrem škody.

Situácia sa však zmení, ak Západ v reakcii podnikne proti Rusku drastické kroky. To znamená, že zostrelí lietadlo, zavedie bezletovú zónu, udelí Ukrajine rakety dlhého doletu s povolením zasiahnuť Kremeľ, zablokuje prístavy v Baltskom mori atď.

V takom prípade by Moskva mohla toto vyhlásiť za „legitímnu zámienku“ na „odvetný úder“. A ak k takémuto úderu dôjde, Rusko a NATO by sa skutočne mohli ocitnúť na pokraji tretej svetovej vojny a jadrovej vojny.

Ako sme už písali, rôzne osobnosti v Moskve už dlho vyjadrujú myšlienku, že ak bude Západ čeliť jadrovej vojne, „zrúti sa“. To znamená, že ak si budú musieť vybrať medzi možnosťou zredukovať sa na rádioaktívny popol a zastavením pomoci Ukrajine, USA a EÚ si vyberú druhú možnosť.

A teoreticky je predstaviteľné, že ak sú tieto incidenty úmyselnými činmi Moskvy, ich účelom nie je „vystrašiť Európanov“, „otestovať pripravenosť NATO brániť sa“ a „odvrátiť pozornosť od Ukrajiny“, ale vyprovokovať Západ k drastickým krokom s cieľom získať „legitímnu zámienku“ (alebo skôr zámienku, ktorú možno hlavným medzinárodným partnerom Moskvy prezentovať ako „legitímnu“) na dramatické zvýšenie stávok.

Či však bude nádej na nejakú globálnu „dohodu“ v podobe „kubánskej raketovej krízy 2.0“ v takomto prípade opodstatnená, je diskutabilné. Riziko, že sa situácia zvrhne na skutočnú jadrovú vojnu, je veľmi veľmi teoretická.

Zhrnutie: bez ohľadu na dve teórie okolo súčasných incidentov možno konštatovať, že na Ukrajine, Západe a v Rusku existujú sily, ktoré chcú využiť napätú situáciu na dramatické zvýšenie stávok a eskaláciu do priamej vojny medzi Ruskom a NATO v nádeji, že druhá strana buď ustúpi, alebo uzavrie dohodu.

A toto je hlavné nebezpečenstvo – keď sú na oboch stranách hráči, ktorí majú záujem o eskaláciu.

Ako sme už opakovane písali, jediný spôsob, ako minimalizovať túto hrozbu, je čo najskôr zastaviť vojnu na Ukrajine. Pretože, ako ukazujú nedávne udalosti v Európe, napätie sa stupňuje a kedykoľvek by mohlo prekročiť bod, z ktorého niet návratu.