Pred vojenským zásahom vo Venezuele riešila americká administratíva prezidenta D. Trumpa už dlhšiu dobu dilemu, ako ospravedlniť snahy o likvidáciu Madurovho režimu vo Venezuele. Tamojší chavistický režim, pod kontrolou ktorého bola krajina  s najväčšou zásobou svetových rezerv ropy, jej dlhodobo ležal v žalúdku. Na odstránenie prezidenta D. Madura v duchu Monroovej doktríny (teda Amerika Američanom, v realite nie však všetkým, iba tým z Washingtonu) usilovne hľadala vhodnú zámienku, ktorou by pred svetovo  verejnosťou odôvodnila brutálny mocenský zásah. Začala honba na venezuelského prezidenta a hľadanie zámienky, ktorá sa, samozrejme, našla. Obchod s drogami. Ako obyčajne falošná, podobne ako v Iraku i v mnohých ďalších prípadoch z minulosti. Stačí sa len pozrieť na objektívne informácie z nezávislých zdrojov, ktoré potvrdzujú, že úloha Venezuely v drogovom biznise je minimálna. Takže nie drogy a ich pašovanie bol prvotný záujem USA pri realizácii tohto projektu. A D. Trump sa s tým ani veľmi netajil.

Ako to s drogami a ich tranzitom do USA, ktorý mal podľa tvrdení Bieleho domu organizovať a riadiť samotný N. Maduro s manželkou, v skutočnosti je? Stačí sa pozrieť do oficiálnych dokumentov OSN a zistíme, že najväčším producentom kokaínu je Kolumbia. Podľa  UNODC (United Nations Office on Drugs and Crime) sa koka, z ktorej listov sa kokaín vyrába, v tejto krajine v roku 2023 pestovala na 253 000 ha a „potenciálna“ produkcia kokaínu v tomto roku sa odhadovala na približne 2 664 ton. V Peru a Bolívii, ktoré spolu s Kolumbiou tvoria jadro globálnej ponuky koky/kokaínu, podľa toho istého úradu nelegálna produkcia kokaínu v roku 2023 dosiahla úroveň viac než  700 ton. Pokiaľ ide o syntetické drogy (najmä metamfetamín) a syntetické opioidy (fentanyl), rebríček vedie Mexiko, ktoré tvorí kľúčový uzol pre výrobu a export syntetík do USA. Samotné americké inštitúcie (DEA) uvádzajú, že takmer všetok metamfetamín predávaný v USA je dnes vyrábaný v Mexiku. Podľa Kongresovej výskumnej služby (CRS) sa práve mexické kriminálne skupiny stali primárnymi producentmi nelegálneho fentanylu. A Mexiko je tiež tradične významný regionálny producent heroínu a marihuany.

Kde je teda Venezuela? Podľa prezidenta Trumpa jej hlavným hriechom je zabezpečovanie tranzitu drogy do USA. Ale aj tu sú  štatistiky neúprosné. Na  severoamerický trh sa kokaín zvyčajne presúva z Kolumbie po mori do Mexika alebo Strednej Ameriky a následne po súši smerom do USA. V praxi teda ide o kombináciu východného Pacifiku (morský koridor), karibský priestor (morský/letecký mix), a potom pevninské koridory cez Strednú Ameriku a Mexiko (distribučná „chrbtica“ pred vstupom do USA). A opäť nám tam chýba Venezuela! A južný sused Spojených štátov Mexiko vedie tabuľky aj vo výrobe a tranzite syntetických drog (metamfetamín a fentanyl). Odbyt zabezpečuje samozrejme nenásytný trh USA.  Riešenie problému je teda potrebné hľadať v samotných USA, pretože percento populácie užívajúcej nelegálne drogy dosahuje 20 % dospelej populácie a počet ľudí, ktorí zomierajú na predávkovanie drogami v USA, je viac 100 000 ročne.

Aká je teda v tomto ohľade pozícia Venezuely? Nepatrí medzi významných producentov  drog v regióne. Slúži skôr okrajovo ako tranzitná oblasť pre kokaín, smerujúci do USA z  Latinskej Ameriky. Venezuelská vláda distribúciu drog kategoricky popiera a tvrdí, že bojuje proti pašovaniu a že nie je producentom. Analytici varujú pred preháňaním úlohy Venezuely pri priamom zásobovaní USA – väčšina drog pre USA ide, ako už bolo uvedené,  cez tradičnejšie koridory (Mexiko, Stredná Amerika, Karibik).

Keďže reálnych faktov na obvinenie venezuelských činiteľov nebolo dostatok,  na scénu sa dostal záhadný „Kartel sĺnk“ a s ním súvisiace politické obvinenia. V USA sa z čista – jasna objavili obvinenia voči predstaviteľom venezuelskej vlády, že jej činitelia a vysokí predstavitelia venezuelských ozbrojených zložiek mali prepojenie na tzv. „Cartel de los Soles“ („Kartel sĺnk“), ktorý mal profitovať z pašovania drog a korupčných sietí. Súčasné odborné analýzy však zdôrazňujú, že ide skôr o rôzne prepojenia skorumpovaných skupín v armáde a štátnych štruktúrach, než o centralizovaný kartel ako v prípade mexických gangov, a že väčšina kokaínu prechádza cez iné koridory.

Administratíva USA obviňovala Venezuelu z pomoci pri pašovaní drog (vrátane kokaínu) a podnikla aj vojenské zásahy proti plavidlám v Karibiku, ktoré údajne prevážali drogy, a označila „Kartel sĺnk“ za „narkoteroristickú“ organizáciu. Odborníci však uvádzajú, že aj keď cez Venezuelu prechádza časť kokaínu, neexistuje jednoznačný dôkaz, že by do USA smeroval priamo z Venezuely – často ide o prepravu ďalej do Karibiku alebo Európy pred tým, než sa dostane bližšie k trhom USA.

Vojenský zásah USA, počas ktorého bol z výsostného územia zvrchovaného štátu odvlečený prezident aj s manželkou, bol navyše jednoznačne hrubým porušením medzinárodného práva. Na základe vyššie uvedených skutočností by sa mala podobného zásahu začať obávať aj ľavicovo orientovaná mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová. V prvom rade by mala preveriť svoje najbližšie okolie a najmä osobnú ochranku.

V sobotu 3. januára 2026 zaútočili USA na vojenskú infraštruktúru vo venezuelskom hlavnom meste Caracas, zajali  prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku a priviezli ich do USA. Americký prezident Donald Trump odôvodnil vojenskú operáciu tvrdením, že Maduro bol zapojený do takzvaného drogového terorizmu, ktorý poškodzuje USA. Je evidentné, že celá operácia USA bola v príkrom rozpore s medzinárodným právom. Zostáva preto otázka, čo táto intervencia znamená pre medzinárodný poriadok?

Experti na medzinárodné právo sa vyjadrujú jednoznačne, podľa medzinárodného práva neexistuje právny základ  na podobný zásah. Všetci sa zhodujú, išlo o jeho masívne a flagranté porušenie. Ak je aj osoba stíhaná napr. v USA, neexistuje ich právo podniknúť kroky proti tejto osobe v inej krajine. Okrem toho neexistuje trestný čin „drogový terorizmus“. Existuje buď obchodovanie s drogami, čo je trestný čin a musí byť stíhaný podľa trestného práva, alebo terorizmus, ktorý sleduje politické ciele. V tomto prípade nie je možné žiadne takéto ciele rozpoznať a pokus o útok na obchodovanie s drogami prostredníctvom takéhoto zásahu na najvyššej úrovni štátu je bezprecedentný a nemá žiadny právny základ. Možno jednoznačne hovoriť o únose Nicolása Madura, ktorý je navyše hlavou štátu s imunitou podľa medzinárodného práva.  Navyše bol nedávno prepustený a omilostený bývalý honduraský prezident, odsúdený v USA na 45 rokov za organizovaný trestný čin pašovania drog. V tomto prípade sa to totiž považovalo za politicky výhodné. Je zrejmé, že za tým stoja obrovské politické a ekonomické záujmy.

Pre medzinárodné právo to súčasne znamená, že vznikol veľmi negatívny precedens. Štát, ktorý sa predtým chcel považovať za etalón demokracie a dodržovania vlády práva, teda právneho štátu, zobral zákon do vlastných rúk a tým zaviedol do medzinárodných vzťahov nové pravidlá hry.

V minulosti už došlo k takzvaným humanitárnym intervenciám, napríklad v Kosove alebo Líbyi. V prípade Líbye to Bezpečnostná rada OSN v určitej forme dokonca schválila, keďže sa argumentovalo, že cieľom intervencie bolo bojovať proti zločineckému režimu, obnoviť demokraciu, právny štát a ľudské práva. V prípade Venezuely sa o žiadnej takejto humanitárnej intervencii vôbec nehovorí. Prezident D. Trump navyše vôbec neprejavuje záujem o to, aby sa k moci dostala zahraničím  legitimizovaná nositeľka Nobelovej ceny za mier Machadová, ale je ochotný naďalej spolupracovať so štruktúrami, vedenými viceprezidentkou Delcy Rodriquezovou a jej suitou, ak budú zohľadnené americké ropné záujmy. USA síce tvrdia, že Venezuela im odobrala ropu prostredníctvom nacionalizácie ropného priemyslu. Ale nemajú vôbec žiadny nárok. Nárok majú spoločnosti, ktoré sa tam nachádzali, a ak boli znárodnené, môžu chrániť svoje práva prostredníctvom arbitráže.

Na medzinárodnej úrovni mnohé vlády a hlavy štátov vyjadrili kritiku voči tomuto vojenskému zásahu USA, hoci vo všeobecnosti nepodporovali režim Nicolása Madura. Chceli síce prechod k demokratickej a stabilnej vláde vo Venezuele a naďalej vyzývajú  USA, aby v tomto zmysle konali. Na druhej strane však vojenskú akciu USA kritizovali ako porušenie medzinárodného práva.

Na záver otázka, či vzhľadom na obdobné aktivity možno považovať medzinárodný poriadok v súčasnosti za stabilný? Odpoveď je zložitá. Problémom je, že medzinárodný poriadok je založený na spoločne dohodnutých pravidlách. Napríklad Charta OSN zakotvila tieto pravidlá na konferencii v San Franciscu na konci druhej svetovej vojny  – napríklad zákaz použitia sily a zákaz intervencie. Ak veľmoc USA, najsilnejšia vojenská mocnosť v súčasnosti, teraz tieto pravidlá ignoruje, neexistuje žiadny medzinárodný orgán, ktorý by ich mohol prinútiť ich rešpektovať.

Možno predvídať ďalší vývoj vo Venezuele? Vláda v Caracase spočiatku zaujala veľmi vzdorovitý postoj. Avšak po vyhrážkach zo strany USA, že by mohli podniknúť ďalšie vojenské kroky a znova zaútočiť, znejú najnovšie vyhlásenia z Venezuely o niečo zmierlivejšie. Dočasná prezidentka Rodríguezová zverejnila na sociálnych sieťach fotografiu z prvého zasadnutia kabinetu pod jej vedením spolu s odkazom pre USA a medzinárodné spoločenstvo. Venezuela si podľa nej želá udržiavať s USA a ďalšími krajinami v regióne úctivý vzťah, založený na zvrchovanosti, rovnosti a nezasahovaní do vnútorných záležitostí. Vyzýva vládu USA, aby podľa medzinárodného práva vypracovala program spolupráce s cieľom vytvoriť trvalé a silné spolunažívanie. Pretože Venezuela a celý región si zaslúžia pokoj  a dialóg.

Peter Súlovský je bývalý diplomat, pôsobiaci prevažne v krajinách Latinskej Ameriky