Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders patril k najväčším kritikom Slovenska a najviac mal výhrady k zmenám v justícii a Trestnom zákone, ktoré zaviedla vláda Roberta Fica. A teraz sa prevalila jeho kauza v súvislosti s podvodmi a praním peňazí prostredníctvom lotérie, na korej si mohol zarobiť státisíce. Ako sme informovali, Reynders údajne roky kupoval žreby prostredníctvom Národnej lotérie, organizácie, ktorú mal ako minister na starosti v rokoch 2007 až 2011. Vrcholný politik mal potom prevádzať vyprané zisky na svoj súkromný účet.

„Eurokomisár Didier Reynders nie je žiadne megakorupčné monštrum. Je to chudák,“ píše vo svojom stanovisku k tejto veci exminister Juraj Draxler.

Konštatuje, že prevalenie takejto kauzy je pre Európsku komisiu pomerne trápny moment a zhrnul : „Jej nedávny eurokomisár pre spravodlivosť (!) Reynders, ktorý skončil na svojom poste 30. novembra, je vyšetrovaný pre bizarné finančné machinácie.“

Reynders investoval asi 200 tisíc eur do žrebov štátnej lotérie, postupne a veľmi dlhú dobu, pričom transakcie mali typické známky prania špinavých peňazí, priblížil Draxler. „Celkovo ho polícia vyšetruje pre podozrenia, že si cez korupčné schémy mohol zarobiť až milión eur, pričom pätinu sa snažil preprať cez lotériu,“ dodal.

Čo je na tom zaujímavé?

Podľa Draxlera sú na tejto záležitosti zaujímavé hlavne dve veci:

„Po prvé, je pomerne neuveriteľné, že človek, ktorý bol 12 rokov ministrom financií Belgicka sa uchýlil k tak primitívnej schéme, kde bolo takmer isté, že minimálne pracovníci lotérie uvidia niečo podozrivé, keďže transakcie neboli anonymné,“ poznamenal Draxler.

Po druhé píše, že napriek trápnosti celej kauzy išlo z hľadiska politickej korupcie o pomerne malé sumy. Ako príklad spomenul jeho šéfku, predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú, ktorá ako ministerka obrany Nemecka dozerala na úplne absurdné “dealy“( obchodné dohody) v hodnote stoviek miliónov.

Podľa Draxlera existujú oveľa lepšie spôsoby, ako si peniaze zinkasovať a “vyčistiť“. „Nebudem, samozrejme, hovoriť o všetkých, je v tom priestor na veľa kreativity a sofistikovanosti, ale spomeniem aspoň, ako sa to robí úplne otvorene a legálne,“ poznamenal.

Ako príklad, ako sa to robí úplne najľahšie, uviedol : „Najjednoduchšie je proste dohodnúť si dobre platený džob, ako odmenu. Alebo projekty, najlepšie konzultačné.“

Iným spôsobom je napríklad “prednáškové turné“, alebo aspoň vydanie nejakej knihy a ozrejmil, že pri tomto sa už dajú točiť aj nelegálne peniaze cez špecifické transakcie.

„V tomto najviac vynikajú, samozrejme, anglosaskí politici,“ poznamenal.

Britské a iné európske kauzy

„Tony Blair si po opustení postu premiéra zarobil ako „konzultant“ desiatky miliónov libier. Nikto nevie presne koľko, ale rôzne finančné záznamy ukazujú, že to bolo minimálne 60 miliónov. Život v UK je síce drahý, ale za takúto sumu sa už dá celkom slušne žiť, dokonca aj v centre Londýna,“ pripomenul Draxler kauzy okolo britského expremiéra.

„Jeho nasledovník David Cameron mal našliapnuté k ešte lepším dealom, prekazil mu to bankrot firmy, do ktorej investoval najviac času, inak mohol predbehnúť aj Blaira, podľa opcií, ktoré mal. Ale jeho príjmy sa tiež pohybujú v desiatkach miliónov,“ pokračoval.

To je stále nič oproti iným politikom : „ Barónka Moneová, čo je napriek titulu taká dosť obyčajná pipka, ktorá sa najprv dobre vydala a potom cez konexie urobila kariéru u konzervatívcov, štát trhla, využívajúc svoje osobné kontakty vo vláde, o viac ako sto miliónov libier na dodávkach zdravotníckeho materiálu cez covid, ktorý bol všetok defektný a teda nepoužiteľný. Z tohto konkrétne bol taký škandál, že ju štát nakoniec zažaloval, ale či nad ňou aj vyhrá, je otázne.“

Samozrejme, to je podľa Draxlera stále nič oproti naozaj veľkým dealom. Ako príklad spomenul dodávku trasovacieho systému pre boj s covidom, ktorý stál 37 miliárd libier. „Ešte raz zopakujem, lebo to môže niekomu znieť ako preklep: 37 MILIÁRD libier,“ zdôraznil politik.
Dodal, že tento trasovací systém bol napriek jeho cene veľmi chabý a s detinskými programovacími chybami.

Ako píše, práve to sú tie najlepšie obchody: „Na štáte sa nabalí súbor korporátov, ktoré potom peniaze dajú na určité veľmi špeciálne konzultačné služby, niečo na charitu, ale nie hocijakú, tú správnu, niečo na nejaký think-tank, opäť, ten správny, potom na džoby správnym ľuďom..“

Na okraj exminister poznamenal, že istý čas žil v Británii a pohyboval sa okolo britskej politiky a londýnskeho politického biznisu, tak o tom niečo málo vie.

„Toto všetko, len v oveľa, oveľa väčšom formáte sa deje v USA. Nie nadarmo sú väčšina členov Kongresu milionári, niektorí majú majetky v sto a viac miliónoch. Ktoré zarobili, ako inak, „dobrým investovaním“ počas svojej politickej kariéry,“ poznamenal politik. Dodal, že kontinentálna Európa je v tomto smere “o dosť skromnejšia“, ale zvlášť v Nemecku či Francúzsku, v susednom Rakúsku a podobne, viete nájsť v okolí politiky veľmi, veľmi zaujímavé finančné manévre.

Korupcia (nie) je všade

„Pozor, nie, žeby boli takto zablatení všetci. Ale príkladov sa nájde dosť… Takisto by bolo scestné brať to tak, že zhnití sú všetci politici, korupcia je všade a hotovo. To naozaj nie je vhodné,“ doplnil.

Podobne je podľa neho príjemné žiť v spoločnosti, kde ustúpila malá korupcia (tu úplatok úradníkovi, tu lekárovi, tu za prijatie dieťaťa na školu). Píše, že v zásade sa žije príjemnejšie aj v krajine, kde je čo najmenej politikov, ktorí len ňuchajú, kde si zobrať na to, aby raz bolo na nový veľký mercedes, ten potom nestačí, tak aby bolo na apartmán v Dubaji, novú milenku, popri tom na jej plastiku a šperky, atď…. „Čím menej lúzy, aj v politike, tým lepšie,“ myslí si.

„Bohužiaľ, slovo korupcia má v slovenčine dosť sploštený význam – v zásade označuje len branie peňazí za služby nelegálnym alebo aspoň pochybným spôsobom,“ uviedol.

Podľa Draxlera v slovenskom význame chýba ten dôležitý významový odtieň niečoho zhnitého, na rozdiel od iných jazykov – napríklad angličtiny, kde korupcia znamená veľmi často korupciu ducha, oveľa dôležitejšiu, ako tie peňažné transakcie.

Mimochodom, politika samotného Belgicka je celkovo pomerne temná, ako ukázalo viacero doteraz nevysvetlených škandálov : „Ten najznámejší sa týkal vraha žien a dievčat Dutrouxa, kde vzhľadom na okato „šlendriánske“ vyšetrovanie, ktoré vyústilo do zničenia rôznych možných dôkazov, existovali veľmi silné podozrenia, že jeho aj jeho možných zákazníkov kryli vyššie miesta.“

Čiže, áno, korupcia existuje na rôznych miestach – od európskych inštitúcií v Bruseli až po rôzne národné vlády. „Kryje sa rôznymi spôsobmi. Niekde tak prepracovane, že je v zásade legálna…,“ poznamenal Draxler.

„Kto napríklad môže vyčítať, že veľká zbrojárska firma zamestná bývalého generála za plat v miliónoch ročne? A že ten generál predtým schvaľoval cez komisie Pentagónu miliardové nákupy? Pričom väčšina generálov, ktorí sa točia okolo zbrojných zákaziek potom prejdú pracovať práve do zbrojných firiem? Proste, náhoda,“ dodáva ironicky.

„Ale len absolútni lúzri sú nútení uchyľovať sa k rôznym starodávnym „kufríkovým“ metódam korupcie a prania peňazí, ako ten staručký pán v Belgicku….Človeku ho je takmer ľúto,“ zakončil svoj príspevok exminister.

Prečítajte si tiež:

• Pravda, o ktorej liberálne médiá nepíšu a radšej ani nehovoria
• Na etalón európskej morálky dopadla ruka spravodlivosti. Angažované média a opozícia zaryto mlčia
• Arogantný obľúbenec progresívcov a našich denníčkov má problém: Polícia u neho vykonala razie – dva dni po skončení funkčného obdobia