Dôstojný život na prenájom: bývanie sa na Slovensku stalo luxusom

Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV) sa v roku 2025 rozhodlo otvoriť tému, ktorá presahuje hranice ekonomiky. Upozorňuje, že nedostupnosť bývania sa stala spoločenským problémom s morálnym rozmerom. Podľa združenia je právo na dôstojný život neoddeliteľne späté s právom na dostupné bývanie – a práve to sa po roku 1989 stalo pre mnohých Slovákov nedosiahnuteľným.

„Paradoxne, kým bývalý režim obmedzoval slobodu slova či vierovyznania, v oblasti sociálnych práv – bývania a zdravotnej starostlivosti – boli ľudia chránení viac než dnes,“
uvádza sa vo vyhlásení združenia.

Realitný trh ako uzavretý klub

Podľa SZBPV sa slovenský trh s bývaním zmenil na ihrisko pre kapitál a investorov. Developeri dosahujú rekordné zisky, no nové byty sa často stavajú pre fondy a nie pre rodiny.

Bratislava, ktorá by mala byť symbolom rozvoja, sa mení na „laboratórium realitného experimentu“. Byty sa predávajú ešte pred dokončením, často inštitucionálnym investorom. Po kolaudácii však v mnohých domoch večer nesvieti ani jedno okno – byty sú síce „predané“, no prázdne.

„Tiché byty“ sú symbolom doby, v ktorej sa bývanie zmenilo na finančný produkt.

Združenie upozorňuje, že developersko-finančný systém sa stal uzavretým okruhom, v ktorom sa zisky koncentrujú v úzkej skupine, zatiaľ čo sociálny prínos pre spoločnosť je minimálny.

Štát ako najväčší profitér

Štát, ktorý by mal garantovať sociálne práva, sa podľa SZBPV paradoxne stal najväčším príjemcom z realitného boomu. Pri každom novom byte si uplatňuje 23 % DPH, čo napríklad pri cene 200-tisíc eur predstavuje 46-tisíc eur len na dani.

Pre porovnanie:

• Maďarsko – 5 % DPH na byty do 150 m²
• Poľsko – 8 % DPH
• Slovensko – 23 %

„Je neprijateľné, že štát profituje z ľudskej potreby bývať,“ uvádza sa v stanovisku združenia, ktoré vyzýva na zníženie DPH pri výstavbe bytov.

Hypotekárna pasca a strach z budúcnosti

Vlastné bývanie sa stalo pre mnohých zlatou klietkou. Až 93 percent Slovákov býva vo vlastnej nehnuteľnosti, často na úver. Po zvýšení úrokových sadzieb po roku 2022 sa tisíce rodín ocitli v situácii, keď po skončení fixácie platia dvojnásobné splátky.

Mnohí sa preto boja meniť zamestnanie či región, čo brzdí pracovnú mobilitu aj celkový hospodársky rozvoj.

Migrácia ako zrkadlo problému

Po roku 2022 Slovensko zaznamenalo výrazný príchod ukrajinských migrantov. Mnohí sa úspešne integrovali, našli si prácu a začali si kupovať či prenajímať byty. Tento trend zvýšil dopyt aj mimo hlavného mesta.

Združenie však upozorňuje, že skutočný problém nie je migrácia, ale nepripravenosť štátu – chýba koncepcia dostupného bývania pre všetkých obyvateľov Slovenska.

Daň z prázdnych bytov nestačí

Zavedenie dane z prázdnych bytov sa často spomína ako riešenie, no SZBPV varuje, že v praxi môže byť kontraproduktívne. „Ťažko rozlíšiť, či je byt prázdny špekulatívne, alebo len dočasne. Majitelia by navyše zvýšené náklady preniesli do cien nájmov,“ upozorňuje združenie.

Morálny rozmer a výzva politikom

Podľa Svetového združenia bývalých politických väzňov je nedostupnosť bývania morálnym zlyhaním spoločnosti. Ak sa dôstojný život stane výsadou, spoločnosť prichádza o solidaritu aj spravodlivosť.

„Ak spoločnosť akceptuje, že dôstojný život je luxus, a nie právo, stráca zmysel pre ľudskosť,“ píše sa v závere stanoviska.

Združenie preto apeluje na vládu a parlament, aby pripravili štátny program nájomného bývania, znížili DPH na nové byty a zabránili špekulatívnemu investovaniu do nehnuteľností.

Záver: Rozsvieťme Slovensko

Slovenský realitný trh dnes meria úspech podľa počtu predaných bytov. No skutočný úspech by sme mali merať podľa toho, koľko z tých bytov večer svieti.

Svetové združenie bývalých politických väzňov preto vyzýva: „Nenechajme, aby sa dôstojný život stal komoditou. Bývanie nie je investícia – je to právo.“