Machala pripomenul, že na konci júna vláda na svojom zasadnutí schválila uznesením návrh znenia novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a následne tento návrh novely zákona schválila Národná rada. V novele sa uvádza, že “dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19”.

Podľa dôvodovej správy k zákonu sa zavádza zákonná možnosť zohľadňovať očkovanie proti ochoreniu COVID-19 pri prijímaní protipandemických opatrení ÚVZ v tom smere, že zaočkovaní ľudia, tí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 a negatívne otestovaní ľudia, budú môcť po preukázaní sa GreenPassom využívať „naplno“ služby prevádzkovateľov, ktoré budú inak v rámci protipandemických opatrení pre všetkých obmedzené pre vstup a vjazd osôb. Pôjde pritom o služby, ktoré sú údajne rizikové – kde sa zhromažďujú ľudia a riziko šírenia nákazy ochorením COVID-19 je väčšie – hromadné podujatia a prevádzky, kde sa zhromažďujú ľudia a napr. sa podávajú pokrmy a nápoje a pod.”

Lukáš Machala dopĺňa, že zákonná možnosť prijať opatrenia „zvýhodňujúce“ očkovaných podľa tohto zákona musí byť postavená na dočasnosti prijímaných zvýhodňujúcich opatrení. “V tomto smere ide o čas, pokým sa z epidemiologického hľadiska spoločnosť nepremorí, kým neustúpi pandémia, alebo kým nebude zaočkovaná kritická skupina.” Uvedená formulácia zákona, ako aj jeho dôvodová správa je podľa Machalu v rozpore s ustanovením § 2, odsek 1 zákona č. 365/2004 Z.z.

V uvedenom antidiskriminačnom zákone sa totiž píše, že “každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní”. ”Žiadny zákon platný na území Slovenskej republiky výslovne neustanovuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené požadovať od občanov Slovenskej republiky informáciu o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, výsledok testu/diagnostiky formou PCR testu alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na  ochorenie COVID-19! Zdôraznil Lukáš Machala z Republiky.

Vyzýva preto na striktné dodržiavanie zákonnosti a ústavného princípu, podľa ktorého “každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“

Okrem toho, podľa Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ktorého je Slovenská republika signatárom, má náš štát povinnosť chrániť dôstojnosť a identitu všetkých ľudí a zaručiť každému bez diskriminácie rešpektovanie jeho integrity a iných práv a základných slobôd v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny. Slovensko sa tiež zaviazalo, že záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.

Trestné činy

Republikánsky politik dodáva, že prieskum verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil začiatkom leta 2021 ukázal, že takmer 31% Slovákov sa nechce dať očkovať. “V číselnom vyjadrení je to cca. 1 350 000 ľudí! Z dlhodobého protiprávneho konania vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky vyvstáva legitímna otázka, či konanie členov vlády a koaličných poslancov Národnej rady SR nie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a či ich konanie jednotlivo, ale aj ako organizovanej skupiny nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť v zmysle slovenských právnych predpisov.”

Lukáš Machala uviedol, že podľa jeho názoru vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestných činov. “Existuje dôvodné podozrenie, že uvedená skupina osôb mohla spáchať trestný čin nátlaku a trestný čin apartheid,  diskriminácia skupiny osôb a neľudskosť, pretože podozriví svojim vedomým a úmyselným konaním vytvorili predpoklady pre vznik politickej, spoločenskej, svetonázorovej, medicínskej, rodovej, vekovej a občianskej segregácie, a to napriek tomu, že Slovenská republika má ústavne garantovanú formu v zmysle Článku 1, odsek 1, cit.: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V nadväznosti na článok Čl. 2 Ústavy SR, cit.: „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“

Čo na to prokurátori?

Preto je podľa neho namieste otázka, ako sa k danej problematike postaví prokuratúra Slovenskej republiky? “Tá má totiž zákonom stanovenú úlohu jednak chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, jednak povinnosť vykonávať svoje úlohy na základe zákona  a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je pritom každý prokurátor povinný podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy. Prokurátor má tiež rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie, chrániť verejný záujem, postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.

“Súčasne každý prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním zákonnosti správnych aktov verejnej správy. Pri celoštátnej pôsobnosti (ústredný orgán štátnej správy) tento dozor vykonáva generálny prokurátor.”

Lukáš Machala sa opýtal, či sa zastane iniciatívne a principiálne prokuratúra slovenských občanov, ktorí sa prokurátorom zo svojich daní skladajú na výplaty, alebo bude slepým a hluchým politickým nástrojom represie a pošliapavania ľudských a občianskych práv?