Bratislava 14. februára 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann,SITA-Úrad vlády SR)

„Minulý týždeň rozosievala ústredná vláda do krajiny najväčší chaos, aký táto republika zažila,“ konštatoval neformálny orgán koaličnej moci Denník N. Predznamenáva toto vyjadrenie budúce udalosti?

„Taký zmätok s okamžitým vplyvom na konkrétne životy miliónov ľudí sa nepodarilo vyrobiť ani tým najneschopnejším a najskorumpovanejším vládam v časoch ich najväčších vládnych kríz,“ napísal Konštantín Čikovský v Denníku N. A keď toto napíše taká dôležitá páka diaľkového riadenia ako Denník N, tak to nebude náhoda.

Aj Denník N uznáva, že Smer mal pravdu?

Čikovský píše, že „predvolebné video Smeru, ktoré túto partiu zobrazuje ako bandu vrieskajúcich detí, sa zdá zrazu prorocké a primerané“ a varuje pred tým, čo sa môže s krajinou stať, keď verejnosť „v priamom prenose pozoruje vládu, o ktorej nie je jasné, kto ju práve riadi, o čom vlastne rokuje, či práve rokuje, či sa na niečom dohodla alebo ešte nie, a čo to vlastne má byť, čo z toho pre koho vyplýva a dokedy to bude platiť.“

Pán Čikovský ešte píše, že je ohrozený elementárny pocit bezpečia, keď „minulý týždeň to vyzeralo tak, že keby ministrov okamžite vymenil hocikto vyžrebovaný napríklad spomedzi primátorov a starostov alebo riaditeľov škôl, bolo by to lepšie.“

Samozrejme, vzápätí to všetko usilovne relativizoval a napísal, že to všetko je aj tak lepšie, než Smer či Hlas. Lebo vraj táto vláda „kradne oveľa menej“ (koľko presne je oveľa menej, pán Čikovský?…)

Problém je Igor Matovič a lepšie to už nebude, hovorí Čikovský: „Čím neskôr odíde z funkcie premiéra, tým väčšie škody z toho bude mať krajina.“ A preto by podľa neho poslanci OĽaNO mali Matoviča vymeniť.

Prečo Denník N navrhuje v OĽaNO palácový prevrat?

Čikovský navrhuje: „Moc vymeniť Igora Matoviča majú poslanci OĽaNO. Je ich tak veľa, že ak politickým partnerom ponúknu namiesto neho iného premiéra, každý bude súhlasiť. Do termínu riadnych volieb sú ešte tri roky, za ktoré možno okolo nového premiéra alebo premiérky luxusne vybudovať novú politickú stranu so šancou znova vyhrať voľby.“

Pán Čikovský teda otvorene koalíciu vyzýva, aby zvrhla svojho polopríčetného vodcu. Netrvá na tom, aby celá junta potom, čo tu predviedla, odišla na smetisko dejín – stačí, keď vymenia Matoviča. Nároky teda naozaj nemá vysoké – spomeňme si, čo písal o niekoľko riadkov vyššie: „…keby ministrov okamžite vymenil hocikto vyžrebovaný napríklad spomedzi primátorov a starostov alebo riaditeľov škôl, bolo by to lepšie“…

„Dá sa to robiť aj bez Igora Matoviča a je to férové aj voči voličom. Nič zo sľubov, ktoré dávalo OĽaNO vo voľbách, nie je viazané na súčasného predsedu vlády,“ píše Čikovský a ťažko povedať, či to myslí vážne, alebo ironicky: keďže OĽaNO, ešte pár dní pred vlaňajšími voľbami virtuálna strana so štyrmi členmi, bola vždy iba „one man show“ Igora Matoviča.

Ale čo majstri N sledujú tým, že vyzývajú koaličníkov k tomu istému, ako tá démonická opozícia? Aj majstri N sa boja, že táto vláda v podobe, v akej tu teraz je, je jedna obrovská katastrofa a ak s tým niečo neurobia, tak v najbližších voľbách to občania celému slniečkovému táboru zrátajú nevídaným spôsobom? Možno.

Čikovský vysvetľuje: „Dôležité je vyhnúť sa falošnej dileme, že alternatívou k vláde Igora Matoviča je vláda Petra Pellegriniho alebo predčasné voľby. Netreba všetko preskupovať, stačí vymeniť predsedu vlády a zobrať na vedomie, že Igor Matovič to, bohužiaľ, neprijme, vráti sa do parlamentu a znova bude výborný vo svojej najlepšej role – v opozícii. Tentoraz ku vlastnej koalícii.“

Lenže je to jediná inšpirácia (či skôr konšpirácia), ktorá majstrov N motivuje k podobným výzvam?

V kríkoch číha Naď

Pravda je však taká, že tie výzvy majú dlhodobo predovšetkým iný dôvod. Igor Matovič bol dobrý ako šoumen, ako lokomotíva na pritiahnutie voličov, lenže nie je celkom tým správnym kádrom, akého by si „tie podstatné“ kruhy v úzadí predstavovali v pozícii premiéra a šéfa koaličnej strany s takým obrovským výtlakom, v porovnaní s ostatnými koaličnými trpaslíkmi.

Oni potrebujú mať na takom dôležitom poste niekoho mentálne, diplomaticky, politicky štandardného a spoľahlivého – nie cirkusanta, ktorý dokázal v Elyzejskom paláci v oficiálnom príhovore porozprávať o tom, ako ho strihala jedenásťročná dcéra (Čo by nabudúce mohol stvárať a tárať v Buckinghamskom paláci, či nebodaj v samotnom Bielom dome? Hovoril by o ponožkách, slipoch?)

Už minulé leto prenikali z OĽaNO chýry, že isté veľvyslanectvo, kruhy okolo Denníka N a ľudia z  OĽaNO sa dohodli na výmene premiéra, keď namiesto Matoviča bude v pravej chvíli na jeho miesto dosadený oveľa zapálenejší a veci euroatlantizmu oddanejší Jaroslav Naď.

Ale prečo je také dôležitá výmena nestabilného Matoviča za niekoho ako Jaroslav Naď? Prečo treba, aby na Slovensku boli pri moci plne „konsolidované“ euroatlantické sily? Pre lepšie pochopenie sa treba pozrieť na väčší obraz politickej situácie v Európe. Slovensko je dôležité ako klin medzi dvomi najviac vzdorovitými členskými štátmi EÚ Poľskom a Maďarskom, ale aj ako most na Ukrajinu a v neposlednom rade je stále viacmenej „panenské“ z hľadiska strategickej militarizácie.

Kto v skutočnosti drží v rukách moc? 53 ľudí „z ulice“!

V jednom však má Čikovský pravdu: naozaj teraz majú všetko v rukách poslanci OĽaNO. Je to 53 ľudí, ktorí si zrejme ani sami neuvedomujú, aký veľký diel zodpovednosti je na nich. Igor Matovič, majiteľ štvorčlovekovej strany OĽaNO, ich zozbieral „na ulici“ a pod prísľubom lojálnosti ich používa ako hlasovacie opičky, lenže nikde nie je napísané, že títo dobrí ľudia jedného dňa neprecitnú a nezačnú konať podľa vlastnej vôle a vôle občanov, medzi ktorými žijú.

Ako rozhodujúci parlamentný balík poslancov sa podieľali na schvaľovaní všetkých tých podozrivých zmien zákonov v zrýchlenom konaní a keby si uvedomili situáciu, tak by zase naopak, práve oni mohli byť tou silou, ktorá by mohla zatiahnuť ručnú brzdu skôr, než dôjde k najhoršiemu.

Ako by mohli precitnúť? Mohli by im k tomu pomôcť napríklad aj ich susedia, známi, či iní ich voliči, ktorí nie sú ešte celkom postihnutí lockdownovým syndrómom a vidia, aká katastrofa je strana OĽaNO a jej vláda, ako aj majiteľ celého toho predstavenia.

Ako to zmeniť?

Keby sa na nich obrátili občania z regiónu, z ktorého týchto 53 ľudí prišlo do parlamentu, keby s nimi začali diskutovať, keby sa pokúsili im otvoriť oči a vysvetliť im, do čoho sa to nechali vmanévrovať, tak by sa možno dal urýchliť proces, ktorý je aj tak neodvratný: koniec junty a preformátovanie politickej scény.

Možno by sa zamysleli nad tým, ako naložili s dôverou ľudí, ktorí im naozaj verili, že budú robiť niečo pre ich lepší život. Teraz, keď vidia čo sa deje, by si možno úprimne odpovedali na otázku, či ich voliči skutočne chcú takúto politiku. Možno by sa sami seba spýtali, či občania namiesto fungujúcich škôl či nemocníc naozaj chceli protihybridné vrtuľníky pána Naďa. Či chceli extrémne ponížené riťolezectvo voči USA. Či chceli rozbitie systému bŕzd a protiváh v justičnom systéme. Či občania chceli naozaj unikátny kovid-teror, ktorého výsledkom je, že z najmenej postihnutých krajín sme to dopracovali medzi krajiny s najhorším percentom úmrtí na koronu. Či občania „s holým zadkom“ skutočne chcú, aby si banky brali k sebe domov do zahraničia celé svoje stámiliónové zisky… atď.

Či občania naozaj toto chceli, aby na miesto predsedu parlamentu bol dosadený mafián, na miesto vedúceho špecializovaného zdravotníckeho ústavu namiesto špičkového odborníka bol dosadený hutník, na miesto špeciálneho prokurátora, ktorý by svojou nezávislosťou mal strážiť politikov, bol dosadený ten najsprofanovanejší z politikov, na miesto ministerky pre informatizáciu, regionálny rozvoj a investície bola dosadená bábkoherečka, za ministra školstva bol dosadený obuvník či kaderník…

Tu je priestor pre každého z nás: každý sa môže obrátiť na svojho poslanca a pokúsiť sa dostať od neho odpovede na podobné otázky (áno, občania z nitrianskeho, banskobystrického či trenčianskeho kraja to majú ťažšie, keďže tam tých poslancov za OĽaNO na výber až tak veľa nie je).

Poslanci Národnej rady SR za OĽaNO vo volebnom období 2020 – 2024

Bratislavský kraj

Anna Andrejuvová                 Bratislava

Gábor Grendel                        Bratislava

Róbert Halák                           Pezinok

Katarína Hatráková               Bratislava

Eva Horváthová                      Bratislava

Ján Kerekréti                           Bratislava

Monika Kozelová                    Bratislava

Peter Kremský                         Pezinok

Ján Krošlák                             Bratislava

Juraj Krúpa                             Bratislava

Karol Kučera                           Bratislava

Richard Nemec                       Bratislava

Anna Remiášová                     Bratislava

Ján Szőllős                               Bernolákovo

Jaromír Šíbl                             Bratislava

Romana Tabák                        Bratislava

Milan Vetrák                           Bratislava

Trnavský kraj

Kristián Čekovský                  Hviezdoslavov

Lucia Drábiková                     Piešťany

Dominik Drdul                        Trnava

Sebastián Kozarec                   Dechtice

Anna Mierna                            Skalica

Marcel Mihalik                         Piešťany

Andrej Stančík                         Piešťany

Marek Šefčík                            Holíč

Nitriansky kraj

Martin Čepček                        Veľký Lapáš

Lukáš Kyselica                        Nové Zámky

Trenčiansky kraj

Ján Herák                                Považská Bystrica

Anna Záborská                        Bojnice

Banskobystrický kraj

Martina Brisudová                Poltár

Jozef Pročko                           Halič

Žilinský kraj

Peter Dobeš                            Rajecké Teplice

Igor Hus                                  Turčianske Teplice

Monika Kavecká                    Kunerad

Milan Kuriak                          Tvrdošín

Richard Vašečka                     Svederník

Peter Vons                               Martin

Košický kraj

Juraj Gyimesi                          Čičarovce

Rastislav Jílek                         Trebišov

Peter Liba                                 Košice

Radovan Marcinčin                Spišská Nová Ves

Erik Ňarjaš                               Slivník

Milan Potocký                         Michalovce

Mária Šofranko                       Spišská Nová Ves

Vojtech Tóth                            Košice

Jarmila Vaňová                       Ďurkov

Vladimír Zajačik                     Rejdová

Prešovský kraj

Jozef Bubnár                           Vranov nad Topľou

Jana Majorová Garstková     Kežmarok

Zita Pleštinská                         Chmeľnica

Peter Pollák                              Levoča

Michal Šipoš                            Stará Ľubovňa

Tomáš Šudík                            Humenné

Ivan Lehotský