Deficit rastie rýchlejšie než príjmy, štát prehlbuje mínus o pol miliardy

Príjmy štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšili o 137,5 milióna eur, teda o 1,9 %, a dosiahli 7,47 miliardy eur. Tempo ich rastu tak zaostáva za dynamikou výdavkov, čo je jeden z hlavných faktorov zhoršeného výsledku. Daňové príjmy síce vzrástli o 2,1 %, resp. o 136,2 milióna eur. Ich štruktúra však ukazuje zmiešaný vývoj. Výpadok bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty, ktorá medziročne klesla o 156,2 milióna eur, čo môže naznačovať slabšiu spotrebu alebo nižšiu ekonomickú aktivitu. Pokles sa prejavil aj pri zrážkovej dani.

Na druhej strane pozitívne prispeli najmä spotrebné dane, daň z príjmov právnických osôb či daň z poistenia. Výrazným faktorom bol aj nárast výnosu z dane z finančných transakcií, ktorá priniesla medziročne o 165,1 milióna eur viac, keďže jej prvé zdaňovacie obdobie sa začalo až v apríli minulého roka. Rast zaznamenala aj daň z príjmov fyzických osôb, a to napriek vyšším prevodom samosprávam. Naopak, negatívne sa vyvíjali príjmy z rozpočtu EÚ, ktoré klesli o 7,2 %, a mierne poklesli aj príjmy z úrokov.

Na výdavkovej strane je obraz podstatne dynamickejší. Výdavky štátneho rozpočtu vzrástli medziročne o 638,3 milióna eur, teda o 6,8 %, a prekročili hranicu 10 miliárd eur. Práve rýchlejší rast výdavkov oproti príjmom je hlavným dôvodom prehĺbenia deficitu.

Najvýraznejší nárast zaznamenali výdavky na obsluhu štátneho dlhu, ktoré medziročne vyskočili o 302,3 milióna eur, teda o viac ako 40 %. Tento vývoj odráža kombináciu rastúceho zadlženia aj vyšších úrokových sadzieb, pričom ide o jednu z najrýchlejšie rastúcich položiek rozpočtu. Významne rástli aj výdavky spojené s Plánom obnovy a odolnosti, ktoré sa zvýšili o viac ako polovicu, pričom prudko vzrástli aj súvisiace výdavky na DPH.

Naopak, niektoré výdavkové položky pôsobili proti rastu deficitu. Transfer do Sociálnej poisťovne klesol o takmer 200 miliónov eur, teda o viac ako tretinu, a znížili sa aj výdavky na spolufinancovanie projektov EÚ. Samotné výdavky viazané na eurofondy mierne poklesli. Napriek tomu však celkové „ostatné“ výdavky štátu rástli, čo signalizuje pokračujúci tlak na rozpočtovú stranu výdavkov.