Črtá sa projekt podobný V4? V hre sú tieto krajiny

Bratislava 14. marca 2024 (HSP/ Hungarian Conservative / Foto :TASR/AP-Vivien Cher Benko )

Viktor Orbán vo svojom výročnom prejave vyjadril stratégiu na vytvorenie spolupráce suverénnych stredoeurópskych štátov. Koncept by fungoval súbežne s V4. Správu prináša Hungarian Conservative

Viktor Orbán v pondelok vo svojom prejave na výročnej konferencii Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory okrem iného diskutoval o spolupráci stredoeurópskych štátov. Maďarský premiér uviedol, že spoluprácu V4 (medzi Poľskom, Českom, Slovenskom a Maďarskom) by sme ešte nemali úplne zavrhnúť. „ V4 v sebe ešte má trochu života,“ povedal Orbán. Napriek tomu navrhol, aby sa zvážila iná možnosť spolupráce medzi suverénnymi štátmi. „Okrem Maďarska by sa do nej zapojili aj Slováci a Srbi a v septembri budú voľby v Rakúsku. Preto by v nasledujúcom období mohla ľahko vzniknúť rakúsko-maďarsko-slovensko-srbská spolupráca. Spolupráca stredoeurópskych suverénnych štátov však nenahradí V4, ale bude fungovať popri nej,“ uzavrel maďarský premiér Viktor Orbán.

27. februára sa v Prahe konal prvý tohtoročný summit premiérov Vyšehradskej skupiny (V4) a na rokovaniach v podstate nešlo o nič iné ako o udržanie spolupráce. Na tlačovej konferencii po samite všetci štyria lídri (maďarský premiér Viktor Orbán, poľský premiér Donald Tusk, slovenský premiér Robert Fico a český premiér Petr Fiala) podporili pokračovanie partnerstva V4 v oblastiach, v ktorých sa ich záujmy zhodujú. Existujú však obavy, že rozdielne názory na vojnu na Ukrajine by mohli ohroziť potenciálnu spoluprácu aj v oblasti spoločných záujmov.

Spolupráca už prebieha

Dlhé roky bola spolupráca v rámci V4 založená na dobrých vzťahoch medzi Maďarskom a Poľskom. To sa však radikálne zmenilo po poľských voľbách v októbri minulého roka. Pod vedením Donalda Tuska vznikla v Poľsku vláda, ktorá vôbec nemá záujem zastupovať skutočné záujmy stredoeurópskych štátov proti vôli Bruselu. Nie je preto prekvapujúce, že Maďarsko hľadá iné spôsoby spolupráce, najmä pokiaľ ide o partnerstvá, ktoré sa už osvedčili.

Rakúsko, Maďarsko a Srbsko už dlhé roky spolupracujú spôsobom, ktorý je pre bezpečnosť Európy kľúčový.

V záujme zastavenia nelegálneho prisťahovalectva a ochrany vonkajších hraníc Európskej únie tieto tri krajiny v novembri 2022 formálne zriadili spoločné jednotky na ochranu hraníc. Ich hlavným cieľom je zmierniť rastúci migračný tlak na balkánskej trase.

K tejto trojici sa pridáva Slovensko. Po tom, ako Robert Fico a jehos strana vyhrali v septembri minulého roka predčasné voľby. Skúsený politik udržiava silné vzťahy s Viktorom Orbánom. Záujmy maďarskej a slovenskej vlády sa v mnohých oblastiach zhodujú. Jednou z takýchto oblastí je nelegálne prisťahovalectvo, pričom slovenská polícia bežne pomáha pri ochrane južných hraníc Maďarska.

„Vôbec sa nám nepáčia pokusy o legalizáciu nelegálnej migrácie. Naším cieľom je chrániť naše hranice a presadzovať naše právo určovať, kto vstúpi do našej krajiny,“ vyhlásil premiér Orbán na tlačovej konferencii po januárovom stretnutí lídrov.

Situácia na Ukrajine posilňuje partnerstvo

Okrem nelegálnej migrácie spája štyri štáty aj rozdielny pohľad na konflikt na Ukrajine v porovnaní s hlavným postojom Západu. Vzhľadom na tradične proruské obyvateľstvo Srbska neprekvapuje, že srbská vláda sa zdržala podpory západných sankcií voči Rusku napriek značnému tlaku západných mocností, najmä Spojených štátov. Len minulý týždeň sa srbský prezident Aleksandar Vučić stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Potvrdil Kyjevu svoju podporu a zároveň zdôraznil, že konflikt možno vyriešiť len prostredníctvom konštruktívneho dialógu a diplomacie.

Rakúsko je jednou z európskych krajín, ktoré sa v otázke členstva v NATO nezúčastňujú na rokovaniach. Po vstupe Fínska a Švédska zostáva Rakúsko popri Švajčiarsku jedným z mála európskych štátov, ktoré zachovávajú vojenskú neutralitu – postoj, ktorý konflikt na Ukrajine neovplyvnil. Podobne ako Budapešť, aj Viedeň sa od začiatku zdržala účasti na dodávkach zbraní na Ukrajinu. Kancelár Karl Nehammer dôsledne kritizoval politiku Bruselu voči Ukrajine. V reakcii na návrh Emmanuela Macrona, že západné krajiny by mohli zvážiť nasadenie vojenských jednotiek na Ukrajine, Nehammer zdôraznil potrebu zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu a vyzval na preskúmanie nových stratégií na ukončenie vojny. Poznamenal, že Európa musí rozšíriť svoju spoluprácu mimo “západnej ozveny” a zapojiť sa do spolupráce s krajinami BRICS.

„Západ potrebuje predovšetkým Čínu a Indiu, aby hľadali mierové riešenie. S týmito dvoma krajinami sa musí hovoriť na rovnakej úrovni,“ uviedol Nehammer.

Pred nástupom Roberta Fica k moci slovenská vláda dôsledne plnila požiadavky Kyjeva aj Bruselu, ktoré spočívali v poskytovaní vojenskej podpory Ukrajine v jej konflikte proti Rusku vrátane niekoľkých húfnic Zuzana 2 z vlastného slovenského arzenálu. Jedným z hlavných posolstiev Ficovej kampane bolo zastavenie dodávok zbraní, pričom slovenský premiér sa neustále zasadzoval za mier. Počas januárovej návštevy Maďarska Fico zdôraznil, že pokiaľ zostane na čele slovenskej vlády, nebude sa spájať s inými krajinami EÚ, aby vyvíjali tlak na Maďarsko v súvislosti s jeho postojom ku konfliktu na Ukrajine.

Okrem nelegálnej migrácie a konfliktu na Ukrajine sa tieto štyri krajiny angažujú aj v rôznych oblastiach spoločnej spolupráce. Patria k nim cezhraničné investície do infraštruktúry – príkladom sú projekty ako železničná trať Budapešť – Belehrad, ktorým sa Brusel snaží brániť. Okrem toho sa spolupráca rozširuje na riešenie problémov týkajúcich sa národnostných menšín za hranicami, podporu hospodárskych a obchodných vzťahov, podporu cestovného ruchu a ďalšie oblasti.