Bratislava 7. januára 2021 (HSP/Foto: TASR-Martin Baumann, Erika Ďurčová, Ivan Kríž, Jaroslav Novák, Martin Pavelek, SITA-Branislav Bibel)

Čriepky začínajú dávať ucelený obraz. Od samého začiatku bolo jasné, že táto vec smrdí: a s každým ďalším detailom, ktorý sa vynára, sa neurčitý dojem čoraz viac podobá na istotu. Na obyčajnú zhodu okolností je to už naozaj príliš za vlasy pritiahnuté…

Náhody I. – Udávači a krágľovači

Podľa neoficiálnych informácií bol generál Milan Lučanský poslaný do väzby na základe výpovedí troch udávačov – troch usvedčených zločincov, ktorí si potrebovali zachrániť kožu, a tak povedali, čo povedali.

Monika Tódová z Denníka N dvíha prst, že váha ich výpovedí je veľká, lebo sa vzácne zhodujú, čo nemôže byť náhoda: lenže aj keby to tak bolo, tak to mohlo byť preto, že sa dohodli dopredu – veď potom, ako premiér Matovič dopredu kričal, že po jeho príchode k moci všetci pôjdu do basy, každému z nich muselo byť už dávno jasné, že príde rad aj na nich. A že im môže výrazne pomôcť, ak budú mať spoločnú verziu a hodia to na niekoho tretieho.

Všetci páchatelia dnes už vedia, že je tu mechanizmus, ktorý im môže pomôcť skrátiť trest aj o niekoľko rokov: keď budú vypovedať ako kajúcnici. A čím bežnejší ten mechanizmus bude, tým viac s ním budú zločinci kalkulovať: keď ma zatknú, musím mať pripravenú kvalitnú rozprávku, ktorou niekoho potopím a tým mi výrazne zmenšia trest. Ak budem niečo tvrdiť sám, tak to nebude mať až takú veľkú váhu. Ale ak to isté povieme dvaja, traja… To stojí za námahu, nie?

A atraktívnosť takejto hry podstatne vzrastie, ak ju budú hrať až dve strany s postrannými úmyslami: ak okrem zločinca na druhej strane bude predpojatý zástupca vládnej moci, ktorý má eminentný záujem poslať za mreže obvineného, ktorý patrí k opačnému politickému táboru…

Rovnaká možnosť je aj, že im k zhode pomohli vyšetrovatelia počas výsluchov.

Náhody II. – Prokurátor Peter Kysel

Prečo bol bývalý prezident Policajného zboru SR generál Lučanský vôbec vo väzbe? Prečo musel ísť dokonca do totálnej väzobnej izolácie len zato, že ho možno účelovo obvinili traja priznaní kriminálnici? Išlo o obvinenie z prípadu údajného úplatku, ktorý ak vôbec, tak sa mal stať pred šiestimi rokmi. Prečo ho uväznili, ak sa sám prihlásil, že chce vypovedať a prišiel kvôli tomu z dovolenky v Chorvátsku? Prečo nemal prístup k advokátovi?

Dozorový prokurátor Peter Kysel je náhodou ten istý človek, ktorý vypočúval Moniku Jankovskú, a ktorý kandiduje na pozíciu špeciálneho prokurátora. Jeho návrh, aby bol Lučanský izolovaný v Prešove, označil dokonca aj provládny novinár Dag Daniš za extrémne tvrdý prístup, dokonca tvrdší, než orgány činné v trestnom konaní aplikovali na údajného vraha Kočnera. Postupoval tak preto, že sa chce pred voľbou blysnúť pred koaličnými poslancami? No možno nie, možno je to iba náhoda.

Viacero pozorovateľov sa pozastavilo aj nad tou zvláštnou vecou, že prokurátor po celý ten čas, keď bol generál Lučanský vo väzbe, neurobil v tejto kauze žiadne úkony, neboli žiadne ďalšie výsluchy, zisťovania, zabezpečovanie dôkazov. Náhoda? No rozhodne je to zvláštne, veď dôkladné prešetrenie by sa predsa zvlášť naliehavo žiadalo v takomto politicky exponovanom prípade, keď bol po obvinení, možno účelovom od troch usvedčených kajúcnikov, uväznený bývalý policajný prezident.

Náhody III. – Sudkyňa Pamela Záleská

Mimochodom, vedeli ste, že generála Lučanského poslala do väzenia sudkyňa Pamela Záleská, tá istá Pamela Záleská, ktorá okrem iného rozhodovala v kauze vraždy Jána Kuciaka, tá istá sudkyňa, ktorá dala zatvoriť aj Haščáka, a ktorá rozhodovala aj v kauze televíznych zmeniek?

Novinár Dag Daniš pochybuje o jej nezaujatosti. Je to zvláštne, veď aj samotná Monika Tódová z Denníka N ju v rozhovore pochválila ako „progresívnu sudkyňu“ – možno aj preto, že v životopise sa Záleská pýši účasťou na vzdelávacom kurze na budapeštianskej pobočke americkej právnej akadémie ILEA, ktorá otvorene deklaruje, že presadzuje záujmy USA a spolupracuje s FBI.

Niečo iné však hovorí index hodnotenia sudcov za hodnotené roky 2015 a 2017: podľa tohto ukazovateľa Pamela Záleská patrila medzi najhoršie hodnotených sudcov.

Ako je možné, že o tých najzávažnejších kauzách rozhoduje vždy tá istá sudkyňa, a ešte k tomu podľa indexu hodnotenia sudcov tá takmer najslabšia?

Vysvetľuje to sudca s dlhoročnou praxou: „O citlivých politických kauzách rozhoduje Špecializovaný trestný súd, kde pôsobí pätnásť sudcov. Tí majú vopred stanovený rozvrh služieb, podľa ktorého sú im prideľované aktuálne prípady. Teda kto o tomto rozvrhu vie a má záujem, aby prípad dostal konkrétny sudca, teoreticky by si mohol zásah NAKA načasovať.“

To je, samozrejme, len čistá teória – v skutočnosti tu nepochybne ide len o náhodu. Iste to nie je dôvod vidieť za tým nejaké organizované justičné komando na prevzatie moci v štáte, to by mohol azda iba nejaký konšpirátor.

Náhody IV. – Mafián Mikuláš Černák

Nepochybne len náhodou je skutočnosť, že 5. 12. 2020, teda deň predtým, ako do väznice v Prešove prišiel generál Lučanský, tam z Ilavy priviezli Mikuláša Černáka, bývalého bossa slovenského podsvetia. Černák v pondelok 14. decembra na súde v Prešove vypovedal v prospech jeho bývalého poskoka a štartéra Slavomíra Surového, aby dosvedčil, že Surový je nevinný v kauze vraždy Petra Klešča – napriek tomu, že Surový v minulosti Černáka usvedčoval z niekoľkých vrážd.

Deň po Černákovi bol prevezený do Prešova generál Lučanský. Černák v ten deň na svojom facebooku napísal: „Dnes som si dal do okna čižmu pre Mikuláša a on mi do nej posadil Judáša.“ Judáš bol názov policajnej akcie, pri ktorej dali generála Lučanského do väzby. Mimochodom, Judáš je biblická postava, ktorá ukončila svoj život obesením. Ale to je samozrejme len náhoda.

„Počkaj Miki, hneď je tam. Potom si ho vychutnajú,“ napísal mu do diskusie akýsi diskutér s nickom Adrián Beše ešte v ten deň, na Černákove meniny.

A o tri dni nato, 9. 12. mal Černák narodeniny – a náhodou v ten istý deň, 9. 12., sa mal stať generálovi Lučanskému ten úraz, pri ktorom takmer prišiel o oko.

Mimochodom, nie je známe, ako je možné, že Černák z väzenia prevádzkuje svoju facebookovú stránku (na ktorej má obrovské množstvo priaznivcov) a ani to, odkiaľ mohol vedieť, že tam previezli generála Lučanského. Asi sa to dozvedel len náhodou.

Mikuláš Černák a jeho facebookový fanklub búrlivo privítali uväznenie generála Lučanského. Aká zvláštna zhoda okolností: mnohonásobný vrah si z väzenia veselo šteboce na sociálnej sieti a zatiaľ policajný generál obvinený, možno pochybne kajúcnikmi, technicky vzaté stále nevinný, pre mnohých hrdina, ktorý sa podstatnou mierou podieľal na likvidácii mafie, v tej istej väznici nesmie dostať ani list od manželky a obrázok od dcéry. No aby sme boli spravodliví: jemu ten obrázok predsa len doručili. To však už bol, žiaľ, po smrti.

Náhody V. – Prešovská väznica

Prečo vlastne generál Lučanský nemal spoluväzňa? Je jedným zo základných poznatkov súdnej psychológie, že samoväzbu väčšina ľudí znáša ťažko. Samoväzbu ako disciplinárny trest preto je možné zo zákona uložiť najviac na 10 dní. Neexistoval žiadny dôvod, prečo by generál Lučanský mal byť na cele sám, nie sú v tomto smere žiadne dokumenty, že by to niekto oprávnený z nejakého dôvodu nariadil. Asi to bola iba náhoda.

Po prvom úraze či „úraze“, ktorý sa mal generálovi Lučanskému prihodiť 9. 12., vedenie väznice uviedlo, že to nebol pokus o samovraždu. Ale predsa usúdili, že mu treba psychológa. Prečo, ak nemal tendenciu k samovražde? Že by pre istotu, keby náhodou? Ale nebolo v takom prípade treba ho strážiť? A prečo aj naďalej bol na samotke?

Zvláštne je tiež to, že generál Lučanský údajne bol počas pobytu v prešovskej väznici až v troch rôznych celách. Naposledy na izbe s poschodovou posteľou, kde bol sám. Prečo? Bola to náhoda?

Podľa bývalého predsedu vlády Jána Čarnogurského a ďalších ľudí to bolo všetko inak. Podľa nich bol generál Milan Lučanský 9. decembra surovo zmlátený štyrmi dozorcami.

Nie sú zverejnené kamerové záznamy z Lučanského cely, ani súpis osôb, ktoré s Lučanským prišli do kontaktu. Kamerový záznam bol v noci z 9.12 na 10.12. 2020 trikrát prerušený v celkovom čase okolo jednej hodiny, teda je nepoužiteľný – v priebehu tej chýbajúcej hodiny sa mohlo stať všetko podstatné.

Keby zamýšľal vziať si život, prečo by sa predčasne vracal z dovolenky, aby vypovedal? Prečo v cele celý ten čas pravidelne cvičil? Psychológ ani v deň údajnej samovraždy nezistil jeho tendenciu k samovražde.

Ale nech sa to udialo akokoľvek, faktom je, že generál Lučanský bol v opatere štátu a štát, ktorý zastupuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, je zodpovedný za všetko, čo sa s ním od momentu jeho uväznenia dialo.

Náhody VI. – Daniel Lipšic

Náhodou je samozrejme aj fakt, že do veci sa zaplietol aj bývalý minister vnútra a spravodlivosti Daniel Lipšic, možno nádejný budúci špeciálny prokurátor, ktorý nejakým zvláštnym spôsobom figuruje vo všetkých veľkých politických kauzách v moderných slovenských dejinách: Gorila, Valko, Kuciakiáda, Kočneriáda, zmenky…

Lipšic bol pri výsluchu generála Lučanského, po ktorom Lučanského, pre mnohých úplne nepochopiteľne, uväznili. Podľa generálovho priateľa, podnikateľa Fedora Flašíka, Lipšic sa mal snažiť na Lučanského tlačiť, aby udal politikov opačného politického tábora, čo Lučanský odmietol. Podľa Flašíka došlo k hádke potom, ako Lučanský mal Lipšicovi povedať, že ak má hovoriť o tom, čo vie na politikov, tak by mohol začať práve ním, Danielom Lipšicom.

A predstavte si, čiste náhodou Lipšic zastupuje Bernarda Slobodníka, jedného zo zločincov, na základe výpovede ktorých generála Lučanského uväznili.

Náhody VII. – Vojenská nemocnica v Ružomberku

Je tiež úplnou náhodou, že o niekoľko dní po výsluchu za prítomnosti Lipšica bol generál Lučanský z väznice v Prešove prevezený do nemocnice so zranením, ktorého vznik doposiaľ nebol oficiálne uspokojivo vysvetlený. Neoperovali ho však v 30 km vzdialenej vojenskej nemocnici v Košiciach, ale v 160 km vzdialenej vojenskej nemocnici v Ružomberku? Prečo? Údajne preto, lebo nemocnica v Ružomberku má vysokú úroveň medicínskej starostlivosti (tá v Košiciach teda nemá vysokú úroveň medicínskej starostlivosti?).

Tu vidíme, mimochodom, tiež niekoľko celkom pekných náhod. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) ešte koncom augusta odvolal s okamžitou platnosťou riaditeľa vojenskej nemocnice v Ružomberku pre „ekonomický i personálny rozklad nemocnice, masívne zlyhanie manažmentu, porušovanie zákona i nehospodárne nakladanie s financiami“ a za nového riaditeľa menoval svojho človeka, brigádneho generála Vladimíra Lengvarského. A ten ju dokázal za tri mesiace dať do takej formy, že z Prešova vozia pacientov radšej tam, ako do vojenskej nemocnice v Košiciach.

Generála Lučanského operoval MUDr. Marián Sičák, ktorý kandidoval za Lipšicovu stranu NOVA, previazanú s Matovičovým OĽaNO. Náhoda?

V nemocnici v Ružomberku mal generál Lučanský náhodou ešte spadnúť z vozíka a utrpieť ďalšie zranenie hlavy. A o niekoľko týždňov neskôr mal údajne spáchať samovraždu obesením na teplákovej bunde, čo však podľa oficiálnej verzie s predošlými udalosťami nijako nesúviselo, to bola iba náhodná zhoda okolností.

Náhody VIII. – Jaroslav Naď

Verejnosť sa podrobnosti o Lučanského vyšetrení v Ružomberku dozvedela neplánovane, iba náhodou, keď ktosi anonymný zverejnil záznam Lučanského lekárskeho vyšetrenia. Vzápätí vystúpil veľmi nahnevaný minister Jaroslav Naď, ktorého reakcia bola natoľko neadekvátna, že prakticky pôsobila ako priznanie.

„Dal som za úlohu zodpovedným zložkám, aby veľmi dôkladne prešetrili únik fotografií zo zdravotného záznamu z operácie generála Lučanského. Urobíme všetko preto, aby sme identifikovali človeka alebo ľudí, ktorí takýto únik zdravotných informácií umožnili, a aby tento človek alebo ľudia boli za takúto činnosť aj adekvátne potrestaní, vrátane trestnoprávnych následkov,“ uviedol Naď.

A ešte povedal, že osobe, ktorá poskytne informáciu o tom, ako sa zdravotný záznam dostal na verejnosť, garantuje anonymitu, odmenu a beztrestnosť… Ale prečo bol tak veľmi nahnevaný banálnym únikom údajov, so zverejnením ktorých rodina bez problému vyslovila súhlas? Bola to iba náhoda? Takýto prístup len zväčšuje podozrenie, že verzia bezpečnostného analytika Milana Žitného, že Lučanského surovo dobili a zapríčinili jeho smrť, môže byť pravdivá…

Náhody IX. Generálov koniec

Prečo sa líšia výpovede tých, ktorí ho údajne videli v cele? Prečo jeden tvrdí, že ležal na posteli a druhý tvrdí, že kľačal na zemi? Asi je to iba náhodný šum vo výpovediach.

Poslanec Národnej rady Tomáš Taraba (nezávislý) spomína kňaza, ktorý sa dozvedel, čo sa stalo a chcel generálovi Lučanskému dať posledné pomazanie: „Kňaz stál pred dverami na ARO v prešovskej nemocnici. Je na to veľa svedkov, pretože ho tam videli a ja tohto kňaza poznám. Stál tam pri ňom aj jeden pán, ktorý vie dosvedčiť, že strážcovia pred dverami kňaza ku generálovi Lučanskému nepustili. Nepustili kňaza k zomierajúcemu…“ Taraba ešte dodal: „Aj tí najväčší barbari v dejinách toto väzňom dopriali.“ Prečo k zomierajúcemu nepustili kňaza? Bolo to len nedopatrenie, náhoda?

Zblízka sa pozrieť na zomierajúceho generála však nedovolili ani jeho manželke. Čo také strašné by mohla urobiť? Kto sa bál, aby nikto nevidel v akom stave je generál Lučanský? Martina Lučanská však predsa len zbadala čosi zaujímavé: na krku nemal žiadne stopy po obesení. To by vyvracalo oficiálnu verziu o samovražde. Ale asi sa len zle pozerala…

Záver

Ministerka Kolíková, aby utlmila pochybnosti a hnev verejnosti, ustanovila komisiu, aby vyšetrila, ako to so smrťou generála Lučanského vlastne bolo. Členmi komisie sú aj traja poslanci z opozície, dokonca vrátane predsedu ĽSNS Mariána Kotlebu. Ibaže… podmienkou členstva v komisii je záväzok mlčanlivosti. Skúmať sa bude iba jedna verzia, čiže samovražda. O záveroch vyšetrovania sa bude hlasovať, väčšinu v komisii majú vládni nominanti…

V Bratislave na Račianskej ulici pred Prezídiom policajného zboru SR zatiaľ vzniklo nové pietne miesto. Vstupné schodisko je obsypané stovkami sviečok, stále pribúdajú nové a napriek zákazu vychádzania, napriek nečasu sem prichádzajú ľudia, aby vzdali zosnulému generálovi úctu. Či vládna junta chce alebo nechce, v tomto prípade prekročila červenú čiaru. Slovensko už nikdy nebude také ako predtým. Nie je vylúčené, že muž, ktorý za života porazil jednu mafiu, po svojej mučeníckej smrti porazí aj druhú…

Ivan Lehotský