„Žiadny politik nebol takou hrozbou pre budúcnosť Slovenska ako dnešný Fico,“ píše vo svojom článku M. M. Šimečka (Denník N). Vo svojom príhovore na sneme SMERu podal vraj lepší výkon ako Husák počas normalizácie…

Mohli sme si zvyknúť, že tento starý Sorošov priateľ (to sú jeho slová, to video koluje na internete) nemá dobrého slovka na súčasnú vládnu garnitúru. Je však veľkým sklamaním, že vyhlásený intelektuál nevie prísť s ničím iným, ako sústavným vracaním sa do minulosti. Bývalý režim je preňho niečo ako neuróza, ktorú nemôže spracovať – trauma z detstva natoľko hlboko zakorenená v duši, že o ničom inom nemôže hovoriť, len o „hrôzach komunizmu“ (ktorý tu vlastne ani nebol, ale o tom potom). Ale vízie či prognózy do budúcna? Veškeré žádné.

Ani mladšia generácia kolegov novinárov sa nemá za čo hanbiť, pokiaľ ide o súťaž v tom, kto si kopne do Fica silnejšiu: Zástupca šéfredaktorky SME, Jakub Filo, sa nazdáva, že naši vládni predstavitelia sú zbabelci a kolaboranti. Nad tým sa nezamyslel, že možno len majú inú víziu sveta a spravodlivého mierového usporiadania…

To mu nenapadlo, že naratív o „šialenom cárovi Putinovi s imperátorskými chúťkami“ môže byť pritiahnutý za vlasy, a Rusko išlo na Donbas skutočne z dôvodu ochrany tamojších etnických Rusov, ktorí boli vo vojne už osem rokov? V poriadku, je to „naratív proti naratívu“, ako hovoril Jeffrey Sachs – ktorý z nich je však pravdepodobnejší, keď si spravíte poctivý výskum a dôsledne vypočujete obe strany (poctivo, z viacerých zdrojov, a bez kultúrno-civilizačnej predpojatosti)?

Uvážte, nakoľko vám príde pravdepodobné nasledovné Filovo tvrdenie: „Keby Volodymyr Zelenskyj bol ako Robert Fico, Peter Pellegrini, Andrej Danko alebo Matúš Šutaj Eštok, v Kyjeve by vládla proruská bábková vláda a na slovenských hraniciach by stáli vyzbrojené ruské vojská, ktoré by sa hotovali na pochod k Atlantiku naprieč Európou a zasypaním európskych miest atómovkami.“

Toto napísal zástupca šéfredaktorky jedného z najčítanejších denníkov u nás. Vážne. On je hádam väčší skeptik-apokalyptik než biblický Ján. Alebo hral priveľa počítačových hier z obdobia studenej vojny.

Aký pochod k Atlantiku? Čo sú to za nezmysly? Vari neskúma z dôveryhodných zdrojov a nepýta sa armádnych odborníkov narealistické silové pomery v Európe z hľadiska síl NATO oproti Ruskej federácii? Predstava, že Rusi by „zasypali“ naše mestá atómovkami len tak, z imperialistických ambícií, je natoľko bizarná, až sa čudujem, že ju seriózne sa tváriaci žurnalista vôbec mohol vypustiť…

Ale možno som to celé zle pochopil, a on len žartuje. Možno celý ten článok bol iba jedno veľké, zahraničnopolitické meme.

Aj keď Putin – vzhľadom na súčasný vývoj konfliktu – s najväčšou pravdepodobnosťou už naozaj neostane len pri Donbase, a v Kyjeve bude nakoniec predsa len tá proruská vláda dosadená. Na vkus Moskvy už bolo totiž prekročených priveľa červených čiar.

Filovi zdatne sekunduje na webových stránkach SME ďalší geroj, „politický emigrant“ Arpád Soltész. Vraj „Vodca (R. Fico – pozn. red.) však sľubuje, že až prídu Rusi, budú asi lúpiť aj znásilňovať, no nie zabíjať. Prečo by sa obťažovali, keď on sám ich privíta chlebom, soľou a lubrikantom?“

Čo sú toto za výrazy a výroky? Kde je tu úroveň a elegantné odpálkovanie?

A ďalej: „Keď vytiahneme hlavy zo slovenského šerblíka, zistíme, že tam vonku zúri pramatka fekálnych hurikánov a ťažko dnes predpovedať, koho každého kompletne spláchne.“

Takto znie „analýza“ ďalšieho „seriózne“ sa tváriaceho dlhoročného novinára? „Fekálne hurikány“?

A opäť sme pritom, že ani Šimečka, ani duo zo SME nepracuje s pojmami akceptácie civilizačnej inakosti, globálnej majority stojacej mimo štátov kolektívneho Západu, či multipolárneho sveta. Podobne pisatelia z .týždňa o novom svetovom usporiadaní odmietajú hovoriť (alebo len nevedia „vytiahnuť hlavy zo slovenského šerblíka?“). Pre zmenu však tvrdia, že Putin mení jadrovú doktrínu vždy vtedy, keď dostane strach.

Eugen Korda sa pýta, či Putin dostane odvahu útočiť atómovkami. To nie je správne postavená otázka – tu nejde o odvahu. Ak si to ešte nestihli slovutní celoživotní novinári všimnúť, ruský prezident sa neriadi emóciami. Stačí sa trochu venovať tamojšiemu systému, aby sme pochopili, že na všetko existuje predpis, človek, tím ľudí – aby rozhodnutia, ktoré budú uskutočnené, boli vykonané na základe dôslednej informovanosti.

Ale komu to ideme vysvetľovať – ak sa spáči doposiaľ neprebudili, do budúcna nemôžeme od nich čakať nič iné…

A takto, v znamení neutíchajúcich vĺn „antificizmu“ a rusofílie sa nám rozbehol aktuálny zimný týždeň.Už aby bolo leto!

Prečítajte si tiež:

• Zelenskyj: Rakety dlhého doletu budú hovoriť samy za seba
• Slávnostný snem strany Smer. Fico: Pripravme sa i na iné alternatívy vývoja ako voľby v riadnom termíne