„Pán hlavný, pán hlavný! Už hodinu tu sedím a ešte ste ma neobslúžili! Asi ste na mňa zabudli!“

„No dovoľte! Ja som na vás nezabudol. Ja som sa na vás vysral.“

Tento starý vtip, ako parabola vyjadrujúca absurdnú mieru arogancie, človeku môže prísť na um, keď si prečíta, ako pracovníčka RTVS Marta Jančkárová zdôvodnila piatkový škandál, pri ktorom znemožnila opozičnému poslancovi Ľubošovi Blahovi účasť v diskusnej relácii Sobotné dialógy s ministrom obrany Jaroslavom Naďom a radšej nechala kreslo pre hosťa z opozície prázdne (písali sme o tom tu).

Moderátorka tej relácie Jančkárová vo svojom zdôvodnení uviedla, že sa rozhodli uplatniť princíp prázdneho kresla, keďže hovorca strany vraj potvrdeného hosťa Mariána Kéryho neospravedlnil a ani neoznámil zmenu.

Toto je tak urážlivé, ignorantské a arogantné zdôvodnenie, že keby rovno povedala pravdu, že Blahu oni jednoducho v relácii nechcú, bolo by to menej bezočivé. Že je to tak, to napokon povedal Blahovi do očí vrátnik: „Pán Blaha, je mi to ľúto, ale nechcú vás tam.“ Môžete si to na vlastné oči a uši pozrieť a vypočuť tu.

No áno, Jančkárová niečo musela na svoju obranu povedať a nehodilo by sa otvorene povedať to, čo si všetci šuškajú: že títo ľudia robia všetko preto, aby Blaha nebol na obrazovke, lebo jeho názory považujú za „príliš extrémne“ a „príliš konfrontačné“.

Toto Jančkárová síce otvorene nepovedala, zato to zaznelo mnohokrát v inej súvislosti, na kameru aj „off record“ a medzi „slniečkovými“ voličmi sa takéto konštatovanie počas uplynulých dvoch dní objavilo asi v každej jednej diskusii na túto tému. A preto sa tu žiada povedať to podstatné.

Ľuboš Blaha má názory aké má. Môžete s nimi nesúhlasiť, ale faktom je, že si ich dokáže v diskusiách slušným spôsobom, argumentačne kvalitne a rétoricky excelentne obhájiť. Že sú to názory úplne iné, než tie dnešné oficiálne, no áno, sú.

Blaha si zakladá na akademickom podklade jeho argumentácie a hoci každý môže mať voči jeho ľavicovému svetonázoru výhrady, asi ťažko by ho niekto mohol označiť za človeka, ktorý nevie čo hovorí a nemá úroveň. Ako diskutér po každej stránke bez problémov spĺňa štandardné kritériá na to, aby mohol byť vpustený do diskusnej relácie v televízii – to je fakt, ktorý nemôže spochybniť nikto, kto nie je fanaticky predpojatý.

Ale aj keby. Predovšetkým je dôležité, že Blaha je podpredsedom strany Smer-SSD a po predsedovi Robertovi Ficovi je druhou mediálne najdôležitejšou tvárou tejto strany, ktorá opakovane na Slovensku vyhrala voľby, a hoci naposledy skončila druhá, v súčasnosti je podľa niektorých prieskumov opäť na čele obľúbenosti u občanov.

Má státisíce priaznivcov, nielen ako podpredseda Smeru-SSD, ale aj on osobne ako politik, filozof, komentátor. Bol jedným z najsilnejších hlasov na slovenskom facebooku, keď mu, údajne po intervencii ssamotného ministra Naďa na vyšších politických miestach vo Washingtone, facebook zrušil účet, čo samo osebe je škandál medzinárodných rozmerov, ktorý si slovenské mainstreamové médiá zabudli všimnúť.

Ak ho nominovala strana, ktorá má státisíce voličov, tak má z tohto titulu nárok byť na obrazovke verejnoprávnej televízie, či sa to komukoľvek páči alebo nie. Ak teda chceme hovoriť o demokracii a verejnoprávnosti.

Aj keby politická strana nominovala nejakého mentálne úplne vetchého a argumentačne katastrofálneho diskutéra bez akejkoľvek logiky, slušných spôsobov a zdravého rozumu, tak by mal na obrazovke miesto, jednoducho z princípu.

Povedzme to obrazne a zveličene, aby to mohol pochopiť naozaj každý: ak by ľudia z nejakého, akéhokoľvek dôvodu masovo volili stranu zapáchajúcich hádzačov o zem, tak by títo ľudia z tohto titulu mali nárok prísť do verejnoprávnych médií, a tam šíriť svoju pravdu, neznesiteľne tam zapáchať a hádzať sa pred kamerou o zem. O tomto je pluralita názorov a verejnoprávnosť, o ničom inom. „Sloboda názoru je sloboda iného názoru,“ hovorí starý citát a to by malo byť hlavné motto RTVS napísané veľkými písmenami hneď na vrátnici alebo ešte lepšie, rovno vysvietené nad budovou v Mlynskej doline ako veľkorozmerová svetelná reklama.

A mimochodom, čo by viac pomohlo stranu údajných extrémistov v očiach občanov zdiskreditovať, než keby sa jej frontman, jeden z jej kľúčových predstaviteľov pred celým národom, pred kamerou totálne znemožnil? Pre zdravie demokracie by sa nič lepšie nemohlo stať, než keby jej nepriateľov niekto na obrazovke argumentačne rozstrieľal ako rešeto. Tak prečo to neurobili Jančkárová s Naďom v prípade Blahu?

Samozrejme, to bola rečnícka otázka, všetkým nám je jasná odpoveď: lebo by to dopadlo presne opačne. V tomto prípade Blaha je ten, kto má v rukách pomyselný ťažký argumentačný guľomet naplnený štipľavými a nepríjemnými pravdami, pred ktorými by mušie váhy Jančkárová a Naď nemali ani najmenšiu šancu sa skutočne brániť. Že tu Jančkárovú, oficiálne nestrannú moderátorku, dávam do rovnakej pozície ako Naďa? No áno, dávam. Vysvetľovať hádam ani netreba.

Pozrime sa ale bližšie na samotné jadro tejto témy. To je totiž presne to, čo tu treba nahlas vykričať.

Podstatou veci je principiálne nedemokratický postoj týchto ľudí ako Jančkárová, Naď a spol. Na čo tu chceme otvorene poukázať, je holá skutočnosť, že tí, ktorí tak nahlas deklarujú, že oni (na rozdiel od tzv. „dezolátov“) sú tí praví demokrati, v skutočnosti majú z princípu hlboko nedemokratické, totalitné zmýšľanie. Odmietajú férovú súťaž argumentov, ktorá by mala dať voličovi šancu si vybrať tú stranu, ktorá znie presvedčivejšie. Oni presne toto nechcú – naopak, potrebujú oponentom zatvoriť ústa násilím, lebo vedia, že na otvorenej scéne by sa dočkali porážky.

Títo ľudia už prehrali. Ešte to nevedia, ešte stále je ich stádo oklamaných poloslepých ovečiek dosť veľké. Ale to je len otázka času. Pred pravdou nikto neutečie, ako sa spieva v starej pesničke.