Keď určité skupiny ľudí chceli, aby sa dalo s iným človekom zaobchádzať ako so zvieraťom, museli ho dehumanizovať. „Nečloveka” potom bolo možné zabiť, zotročiť, alebo vyhnať z jeho vlasti. Ale urobme si taký prierez históriou, aby sme vedeli, o čom je reč.

Už na základnej škole sme sa učili, že ľudstvo vstúpilo do svojej histórie otrokárstvom. Niekde, napr. v starom Grécku, bol otrok viac menej neslobodným sluhom. A tak sa otrokmi stávali aj spoluobčania, ktorí neboli schopní splácať svoje dlhy. Najčastejšie sa však otrokmi stávali vojnoví zajatci a vzťah k takýmto otrokom bol už o niečom inom. Najvýstižnejšie to sformovalo Rímske právo, v ktorom „dehumanizačný” prvok hral dôležitú úlohu. Rím nebol rasistický, ale otrok – či biely alebo čierny – už nemal ľudskú podobu. Preto Rimania hovorili pri majetku o inventári neživom a živom. Živý inventár, teda dobytok bol delený na bučiaci a hovoriaci. Rímske otrokárstvo bolo najrozvinutejším otrokárskym systémom starého sveta a právom sa proti nemu postavilo kresťanstvo.

Trvalo však veľmi dlho aj kresťanskému svetu, kým definitívne odvrhol otrokárstvo a postavil sa proti jeho praktikám. Reformácia a vznik novej spoločnosti, založenej na produkovaní zisku za každú cenu v západnej spoločnosti vytvorili trend, ktorého podstatou bolo naháňanie sa za zdrojmi. Výsledkom bola okupácia celých území, celých kontinentov západnými európskymi štátmi. Ako však zbaviť pôvodných vlastníkov ich území a ich zdrojov. Cesta bola jednoduchá, dehumanizovať ich obyvateľov. Predsa neľudia nemôžu vlastniť nejaké územia a ich zdroje. Nakoniec ich možno, tentokrát už na rasovom základe loviť ako zver a prevážať na iné kontinenty, aby tam vykonávali otrocké práce a vytvárali zisk. Bez dehumanizácie iných rás by nemohli vzniknúť koloniálne ríše, moderné otrokárstvo i genocídy, keď biely otrokár alebo kolonizátor doslova vybil pôvodné obyvateľstvo.

Jednou z najviditeľnejších foriem dehumanizácie bolo obsadzovanie západu USA bielymi osadníkmi. Možno si pamätáme z vinetoviek slogan Mŕtvy Indián, dobrý Indián. Žiaľ, nebol to len slogan. Bola to realita vzťahu mnohých osadníkov, ktorí sa snažili získať zdroje území, patriace domorodému obyvateľstvu. Aj názov území, kde vláda USA prikázala žiť preživším Indiánom svedčí o tom, že pre ňu to boli dehumanizované entity. Termín rezervácia sa predtým používal zväčša na zvernice alebo chránené lesy.

Ale nie len takéto podoby mala dehumanizácia. Každému je známe vyčíňanie Belgičanov na čele s ich kráľom v Kongu. Menej je už známa iná vec. Na okraji Bruselu je jeden palácový komplex, kde sa konala svetová výstava, zdá sa mi, že roku 1900. Vo vnútri paláca je rad hrobov obyvateľov Konga, ktorí boli privlečení do Bruselu, aby na svetovej výstave boli vystavovaní v klietke ako ostatná divá zver. Aj to sa mohlo stať len preto, že ich vtedajšie mocenské vrstvy Belgického kráľovstva nepovažovali za ľudí. Skrátka ich dehumanizovali.

Najhoršia forma dehumanizácia však prebehla v Nemecku po nástupe nacistov roku 1933 k moci. Ich politika „eliminácie” židov sa mohla presadiť len tak, že ich postupne zbavovali ich ľudskej podstaty. Len tak mohli dostať sfanatizovaných svojich stúpencov do stavu, že rozbíjali okná a výklady obchodov svojich židovských susedov, že sa so založenými rukami pozerali na horiace synagógy a to, ako židov deportujú niekde do neznáma, a nakoniec ich priemyselne zabíjali. Práve na tomto prípade je vidieť, kam až môže zájsť proces, keď jedna skupina sa snaží dehumanizovať inú skupinu ľudí. A ako vidieť v tretej ríši to neskončilo. Máme aj modernejšie príklady – Kambodža, Rwanda a aktuálne Gaza.

To, že sa takýto nápad zrodí v chorej a alkoholom prežratej mysli nejakého košického novinára, ešte nie je také alarmujúce. Alarmujúce je však, že takýto článok prejde cez redakciu vraj mienkotvorných novín. Ale úplne otrasná a absolútne neakceptovateľná je skutočnosť, že sa od takýchto tvrdení okamžite nedištancovala poslankyňa PS Z. Števulová napriek tomu, že ju poslanec Smeru na to vyzýval. Mala by si byť vedomá starého príslovia, že kto mlčí, ten svedčí! Pani poslankyňa otázka priamo na vás: Skutočne si myslíte, že ste sa nemali od Schutza dištancovať? Ak teda nie, kam chcete Slovensko nasmerovať? Lebo ak sa začne na Slovensku niekto dehumanizovať, cesta je len jedna. Vedie rovno do pekla. To fakt si želáte, aby bolo na Slovensku peklo?

Anton Hrnko