Môj profil 
Predplatné
Ruské vojenské lietadlá už vozia na tureckú leteckú základňu Mürted jednotlivé súčasti špičkového systému protivzdušnej obrany S-400. Krajina, ktorá disponuje týmto systémom, sa stáva ťažkým orieškom pre každého potenciálneho útočníka, pretože tento systém dokáže zneškodniť takmer všetky útočiace lietajúce zariadenia, pravdepodobne vrátane tzv. neviditeľných lietadiel F-35 a F-22.
Rusi privážajú systém, ktorý Turecko kúpilo za vyše dva a pol miliardy dolárov, symbolicky práve v čase tretieho výročia a pokusu o proamerický prevrat, o ktorom sú nielen Turci presvedčení, že ho mali na svedomí Spojené štáty, a o ktorom sa hovorí, že v rámci neho mal byť zavraždený aj samotný turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Američania teraz riešia ťažkú dilemu. Turecké gesto pohŕdania ich hrozbami je ťažkou fackou ich medzinárodnej autorite svetového policajta a stoja teraz pred bezprostrednou úlohou zareagovať tak, aby nestratili vážnosť – aby Turkov dostatočne tvrdo potrestali, ale zároveň, aby ich ešte viac neodpudili do náručia geopolitického súpera.
Vyhodiť ich z NATO? To nie je dobrá cesta, keďže je predovšetkým záujmom USA mať v NATO čím viac poslušných spojencov, alebo aspoň „spojencov“. Vylúčiť ich z projektu neviditeľných lietadiel F-35 a zrušiť kontrakt na dodávku týchto strojov? Je verejným tajomstvom, že Turci takéto lietadlá v podstate nepotrebujú, a navyše im Rusko rado predá lacnejšie stroje.
Zrejme opäť nič originálnejšie ako sankcie Američania nevymyslia, hoci americký prezident Donald Trump povedal, že sankcie by na Turecko nerád uvalil. „Je to nepríjemná situácia, ale ja z nej neviním prezidenta Erdogana,“ vyhlásil a zo vzniknutej situácie obvinil vládu Baracka Obamu. Pokus zbaviť sa horúceho zemiaku to nebol zlý, lenže sankcie zrejme aj tak budú musieť byť, pretože v prípade takéhoto strategického nákupu od „nepriateľa“ je v zmysle americkej legislatívy zavedenie sankcií automatickým krokom.
Ibaže sankcie Západu, to je mena natoľko devalvovaná, že hoci USA a EÚ ju rozhadzujú všade navôkol plnými priehrštiami, akosi si to už nikto ani príliš nevšíma. S americkými sankciami Turecko vopred rátalo ako s úplnou samozrejmosťou, práve tak ako so sankciami, ktoré naň najnovšie EÚ uvalila za prieskumné vŕtanie, pomocou ktorého Turci hľadajú ložiská plynu a ropy v Stredozemnom mori v blízkosti pobrežia medzinárodne neuznanej tzv. Severocyperskej tureckej republiky. Turecko vo vŕtaní pokračuje navzdory európskym sankciám a dá sa očakávať presne rovnaký postoj aj k tým americkým. Erdogan je si veľmi dobre vedomý toho, že dnes to nie je on, kto sa musí snažiť si získať druhú stranu, a ako starý politický pes to aj s chuťou využíva.
A Američania? Sú dnes v pozícii násilníckeho rozmaznaného decka, ktoré nevie čo má robiť: deti sa s ním v škôlke nechcú hrať jeho nepeknú hru a dokonca nepomáha, ani keď sa toho dožaduje násilím. Čo by ste poradili takému dieťaťu?
Ivan Lehotský
