Čo podľa odborníkov sťažuje ekonomický rast EÚ?

Brusel 4. mája 2024 (HSP/Brussels Signal/Foto:Pixabay)

Európska centrálna banka si podľa americkej finančnej analytickej spoločnosti S&P Global príliš skoro gratuluje k “mäkkému pristátiu”, ktoré predviedla po inflačnej kríze v eurozóne. Brussels Signal varuje: európska produktivita klesá zatiaľ čo populácia starne

„Európska produktivita naďalej klesá a zároveň má európska ekonomika čoraz viac starnúcu populáciu, pracujúcu väčšinou v službách (než v priemysle),“ uviedol 2. mája Nathan Hunt z agentúry S&P Global.

„Po poklese produkcie, ktorý nastal počas pandémie Covid-19, nielenže nie je európska produktivita na ceste k oživeniu a rastu, ale zdá sa, že ďalej klesá,“ povedal Hunt.

Podľa neho je však ešte znepokojujúcejšie, že pokles produktivity je najvýraznejší práve v tých najväčších ekonomikách Európy: v Holandsku, Francúzsku, Nemecku a Taliansku.

Rovnako bol pokles badateľný aj v mnohých najdôležitejších odvetviach: stavebníctve, doprave, maloobchodných a veľkoobchodných službách, finančných službách ale aj verejných službách.

„Pesimistický pohľad je taký, že európske ekonomiky prešli štrukturálnou zmenou,“ dodal Hunt.

Najnovšie údaje o produktivite zverejnené v marci ukázali, že produktivita eurozóny v posledných troch mesiacoch roku 2023 klesla o 1,2 %. Pre porovnanie, v USA v rovnakom období vzrástla o 2,6 %.

Jeden zo štandardných ukazovateľov produktivity práce je produktivita na odpracovanú hodinu. Tento ukazovateľ produktivity od roku 2019 v USA zaznamenal rast o 6 %, avšak v eurozóne len o 1 %.

„Zdá sa, že v USA funguje niečo naozaj dobre, zatiaľ čo v Európe naozaj zle,“ povedal ekonóm z Berkeley Barry Eichengreen.

Kde je problém?

Podľa iných je súčasťou problému slabého rastu produktivity aj narastajúca regulačná záťaž EÚ.

Taliansky ekonóm Michele Boldrin, ktorý sa špecializuje na hospodársky rast a hospodárske cykly, povedal: „Zatiaľ čo EÚ neustále hovorí o produktivite a potrebe jej zvyšovania, jej regulačná činnosť sa uberá úplne opačným smerom.“

Zatiaľ čo EÚ vytvorila viac regulácií, USA namiesto toho rozdávali finančné príspevky vo forme dotácií. Čo pomohlo produktivite USA odraziť sa od dna ? Ekonómovia hovoria, že je to dôsledok fiškálnych stimulov vlády USA, ktoré boli zamerané na “zelený” priemysel spolu s frenetickým prijímaním zamestnancov a zakladaním nových podnikov po pandémii Covid-19.

Na druhej strane, eurozóna zaznamenala po ruskej invázii na Ukrajinu nárast cien energií. Fragmentovanejšie finančné trhy a fiškálna politika ju zároveň vystavili väčšiemu riziku vonkajších šokov.

Podľa ekonómov je pozoruhodné, že práve v sektore služieb, ktorý má nižšiu všeobecnú produktivitu, bol dopyt po pracovnej sile v Európe najsilnejší.

Podľa Eichengreena práve mimoriadne napäté trhy práce v USA, ktoré mohli viesť americké podniky k väčším investíciám do technológií, vytvorili v USA výhodu. „Tie americké spoločnosti, ktoré nie sú schopné nájsť adekvátnu ponuku pracovníkov za akúkoľvek cenu, sú nútené nahrádzať prácu kapitálom,“ povedal.

“Šedivenie” obyvateľstva

Na pozadí týchto tlakov sa prejavuje jeden trpký príznak “šedivenia obyvateľstva EÚ”. Podnikatelia v bloku, ktorí sú motorom hospodárskej produktivity, starnú.

Podľa hlavného ekonóma spoločnosti S&P Global, Sylvaina Broyera, priemerný vek podnikateľa v malej a strednej firme bol v roku 2002 45 rokov. O dvadsať rokov neskôr, v roku 2022 to už bolo 53 rokov.

„Konkurencia čínskeho dovozu, ktorý sa postupom času stal sofistikovanejším, približne od roku 2010 čoraz viac zasahuje do rastu produktivity firiem v EÚ,“ povedal Klaus Friesenbichler z Rakúskeho inštitútu pre hospodársky výskum.

Hunt sa pre S&P snažil zodpovedať otázku : „ Prečo sa v podstate “zdravá európska ekonomika” vyvíja tak nepriaznivo?“

„Predpokladá sa, že rast európskeho HDP bude v najbližších rokoch anemický,“ odhadol. Ekonómovia ECB mu v podstate dávajú za pravdu, očakávajú rast na úrovni 0,1 % v roku 2024 a 1,2 % v roku 2025.

„Vzhľadom na blížiace sa júnové voľby do Európskeho parlamentu, nedávne obdobie vysokej inflácie sa podpísalo pod národné voľby v európskych krajinách,“ povedal ekonóm spoločnosti Allianz Trade, Ludovic Subran.

„Kvôli zvýšenej inflácii prešli krajiny ako Taliansko, Slovensko, Fínsko a Bulharsko k vládam, ktoré sú vnímané ako populistickejšie,“ myslí si Subran.

Prečítajte si tiež:

• Prieskum: Finančnú gramotnosť čerpajú ľudia od rodiny a z internetu
• Stratu politickej subjektivity EÚ nasleduje ekonomická degradácia