Čo odhaľuje súčasné ruské myslenie? A ako súvisí s nami?

Hegemón spoza Atlantiku stihol svet presvedčiť prostredníctvom médií, filmového priemyslu či angažovaných trend-setterov, že z USA prichádza jediná správna ideológia pre všetkých bez rozdielu: liberálna demokracia. Teraz však tento „soft“-neokolonizačný proces tvrdo narazil: veľké, svojrázne civilizácie ako Rusko, Čína, India alebo moslimský svet, chcú prevziať opraty späť do vlastných rúk. Vytvárajú spojenectvá prospešné pre ich postupný ekonomický rast.

Stojíme na úsvite nového, multipolárneho sveta, kde nebude viac jeden „svetový policajt“ určovať, s kým sa môžeme „kamarátiť“ a s kým nie. Smutné, že naše médiá neinformujú, akým smerom sa uberajú tri štvrtiny sveta…

Azda najvernejšie rysuje budúcnosť (hoci len v kontúrach) súčasný ruský filozof Alexander Dugin. Na kontroverznosť tejto osoby už ma upozornil istý odborník na politológiu, ktorého názor si vážim. Vec však v tomto prípade vôbec nie je taká jednoduchá…

Síce nie som expert na Duginov život, vnímam však, ako sa posúval z hľadiska politickej teórie. Áno, je vlastenec (v pôvodnom slova zmysle) a uprednostňuje prísny režim pred nekonečným uvoľňovaním, avšak nehlási sa ani ku komunizmu ani k fašizmu či liberalizmu. Pre svoju Štvrtú politickú teóriu (4PT) hľadá súhrn takých konceptov a prvkov, ktoré v zlyhávajúcich ideológiách 20. storočia boli pre ľudí v konečnom dôsledku prínosné.

A hoci by človek mohol namietnuť, že filozofia je vec akademikov, v tomto prípade by išlo o veľký omyl. Vysvetlím.

Priblížim teraz vám jeden kontrastný obraz: Dávnejšie som sledoval a obdivoval dielo Slavoja Žižeka, kovaného marxistu, psychoanalytika a hegeliána. Učaroval mi, ako zrejme mnohým ďalším mladým ľuďom, jeho zmysel pre humor a zdravá drzosť. Ukázalo sa však, že jeho myšlienky, akokoľvek nápadité a podnetné, nemajú takmer žiaden praktický dopad.

Jednoducho povedané, Žižek je filozof – teoretik, ktorý sa „vie predať“.

Naopak Dugin nepracuje ani s humorom, ani s výstredným vystupovaním. Je to ťažký tradicionalista-konzervatívec. Jeho politická filozofia, ukazuje sa, má vysokú hodnotu pre spoločenský diskurz, a to vo svetovom meradle. Keď ho totiž počúvate, veľmi rýchlo zistíte, prečo bude západ večne nespokojný s Ruskom. Dugin totiž portrétuje Rusko nie ako krajinu, lež civilizáciu.

Samostatný civilizačný okruh, ktorého fyzické hranice boli vždy v pohybe…

Takto, na dejinno-filozofickom základe vysvetľuje nám, západniarom, prečo rozmýšľa ruský človek práve tak, ako rozmýšľa:

„My, Rusi, máme vlastnú pravdu,“ hovorí Dugin.

A západ toto civilizačné nastavenie Ruska začne jedného dňa buď rešpektovať, alebo nám možno naozaj hrozí posledná veľká vojna. Veď zo všetkých udalostí, ktoré sa vo svete dejú posledné dekády, je zjavné, že sa blížime k ďalšiemu historickému kulminačnému bodu. Obavy, či sa neženieme do svetového konfliktu, sú na mieste – všimnite si, ako sa červené čiary medzi západom a Ruskom čoraz viac posúvajú…

Popri vojne na Ukrajine vyzerá polarizácia slovenskej spoločnosti ako marginálny problém, ale zdanie klame. Varovanie ministra Eštoka pred občianskou vojnou nie je náhodné. Atentáty na politikov spôsobili oveľa väčšie katastrofy už v minulosti. A pokiaľ sa nepozbierame, pokiaľ nenájdeme spoločnú reč, kam až môže situácia eskalovať?

Zdôrazňujem, že ozbrojenému konfliktu často predchádza konflikt ideí. Na Slovensku, ktoré je zo svojej prirodzenosti konzervatívnym spoločenstvom ľudí, začali pred rokmi fúkať nové vetry liberalizmu. Postupne zaplnili spoločenské ovzdušie. Akosi automaticky sa dnes vychádza z toho, že žijeme v liberálnej demokracii.

Ale kto to povedal? Kde je to napísané?

Veď podľa prvého článku Ústavy sa Slovensko nemôže viazať na žiadnu ideológiu. Akým právom potom médiá a opozícia a tretí sektor tvrdia, že kroky vlády „ohrozujú“ liberálnu demokraciu?

Tu nikdy žiadna „liberálna“ demokracia oficiálne nebola. Je tu zastupiteľská demokracia, máme ľudom volený parlament, máme vládu a nezávislé súdnictvo. Bodka.

My nepotrebujeme, aby nám zo západu diktovali myšlienky „otvorenej spoločnosti“, kde sa na vládnutí zrazu môže podieľať každý, kto má dosť veľké ústa! Aké je to, prosím vás, oprávnenie?

A nech nikto ani nespomína „sorošovské sprisahanie“. Veď si môžete oficiálne dohľadať zo serióznych zdrojov, že myšlienku „otvorenej spoločnosti“ šíri po východnej Európe skrz svoje nadácie práve tento pán (prevzal ju od svojho učiteľa, filozofa Poppera). Respektíve, s ohľadom na jeho pokročilý vek, jeho nástupcovia.

To nie je sprisahanie, to je faktický stav veci – tretí sektor je financovaný z USA, aby tu šíril idey liberálnej demokracie. Prečo je také bolestivé si to priznať?

A aká je existenčná alternatíva pre Slovensko?

Alternatívu nemusíme hľadať, pretože tu odjakživa bola a nikdy neodišla. A nie je to alternatíva, ale štandard – norma. Predstavuje ju všetko národné a tradičné, rurálne aj mestské, tiché aj hlučné; od folklóru cez kresťanské hodnoty a stavanie májov až po súčasný trend (novo)pohanstva.

Inými slovami, piliere našej národnej identity.

A nie, nie je to niečo zašlé, amortizované, zastaralé. Ide o hodnotové konštanty, ktoré budú mať rovnaký význam pre národ ešte dlho potom, čo liberalizmus prestane byť dominantným módnym trendom.

Trik je v tom, aby sa zástupcovia rôznych foriem slovenskej národnej identity naučili spolu žiť a neškodili si navzájom. Takpovediac, aby sa naučili akceptovať svoju inakosť (pozor, odmietam tento termín redukovať na jeho sexuálnu konotáciu). Môžeme žiť v mieri a pokoji vedľa seba všetci – dokonca aj konzervatívne prúdy s liberálnymi…

Len treba chápať, že Slováci sú silno tradicionalistický národ. Snažiť sa vnucovať nám akúsi „novú európsku identitu“ je chyba. My máme našu vlastnú identitu – a viem, ako sa niektorí teraz tvária, a hneď začnú vyťahovať stereotypy o „žene, ktorú manžel po večeroch mlátil, keď to prehnal s borovičkou“…

Áno, aj také smutné scény k nám patria.

Myslíte však, že vnucovanie liberálnych hodnôt ako univerzálne platných pre celú planétu niekomu pomôže?

Pri uvažovaní o tom, aká budúcnosť môže Slovensku priniesť pokoj a zmier, je veľmi inšpiratívny práve vyššie spomínaný Dugin. Z jeho hľadiska je jasný globálny trend vzmáhania tradičných kultúr a civilizácií. BRICS je významná lastovička toho, že unipolárny svet pod nadvládou USA pomaly končí. Formujú sa nové ekonomické veľmoci, s Čínou na prvom mieste.

Aby mohli v novom svete koexistovať v mieri, budú musieť odhodiť vzájomné predsudky a naučiť sa spolu žiť ako tolerantní susedia. Dugin v tejto veci robí mnoho, veď len pred niekoľkými mesiacmi organizoval veľkú konferenciu v Moskve s účasťou odborníkov z rozličných sfér z celého sveta.

Tak sa stáva realitou, že za jedným stolom dokážu sedieť kresťan, hinduista, rabín a moslim, beloch s černochom, komunista s liberálom, kapitalista so socialistom…

To je nový, multipolárny svet, kde nikto nikoho neodsudzuje za jeho inakosť, alebo sa aspoň snaží, aby tak nečinil. Svet, v ktorom vám nediktuje jeden jediný svetový policajt, že kto sú „tí dobrí“ a kto „tí zlí“ (a teda ich môžeme slobodne bombardovať…).

Svet, v ktorom niet nadradenej rasy alebo kultúry alebo ideológie – len rovnocenných partnerov (v rozličnom štádiu ekonomicko-kultúrneho vývoja), jednajúcich navzájom v mene budúceho prospechu svojich národov.

Takáto cesta vzájomnej komunikácie je posledná možnosť na zmier aj pre Slovensko.

Posadiť sa dobrovoľne k stolu s tými, čo sú „iní“, než my. A vecne debatovať. Bez emócií. S tým, že na úvod treba ujasniť, a mal by to chápať každý, že Slovensko je zastupiteľská demokracia bez väzby na konkrétnu ideológiu. Toto je Ústavou daný, záväzný bod pre všetky zúčastnené strany.

Akurát liberálne sily sa s tým nedokážu zmieriť, a preto zatiaľ nie je možná ani slušná vecná debata.

Aj preto v mojich článkoch toľko vysvetľujem, ako sa to s „liberálnou“ demokraciou na Slovensku v skutočnosti má. Aby bolo každému jasné, že Slovákom nie je možné navliecť cudziu košeľu.

Všeobecné pochopenie a uznanie tejto skutočnosti tvorí nevyhnutný predpoklad pre každý ďalší krok k spoločenskému zmieru.

Prečítajte si tiež:

• Ak budú ohrozené suverenita a integrita Ruska, všetky prostriedky sú prijateľné
• Zásadný odkaz Putina západným krajinám