Členovia skupiny piťovci, vrátane jej šéfa, znova stoja pred súdom

Abrahám sa z dnešného pojednávania ospravedlnil pre zdravotný stav, dal však súhlas na konanie v jeho neprítomnosti. Na dnešné pojednávanie tiež predvolali z výkonu trestu Rolanda Mišecha, ktorý má v trestnej veci piťovcov postavenie poškodeného. Keďže sa však Mišech, odsúdený v prípade vraždy podnikateľa Jozefa Mišenku, vzdal v tejto veci procesných práv poškodeného, na súd ho už predvolávať nebudú.

Keďže sa súdu nepodarilo procesným stranám doručiť predvolania na dnešné pojednávanie v zákonnej lehote, musel súd dnešný termín odročiť na 16. mája. Aj keď Ondrejčák a obhajcovia so skrátením lehoty súhlasili, súhlas nedal prokurátor. „Nie som oboznámený s touto trestnou vecou,“ uviedol s tým, že iba vo veci zastupuje kolegu, ktorý je momentálne na dovolenke, a spis mal k dispozícii deň pred pojednávaním. Predsedníčka senátu Ružena Sabová vysvetlila, že problém s doručovaním predvolaní je spôsobený aj vysokým počtom poškodených. Sabová tiež uviedla, že z dôvodu nepripravenosti prokurátora Generálnej prokuratúry SR na hlavné pojednávanie sa obráti na generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Jurajovi Ondrejčákovi povolili obnovu konania a zostal bez trestu, zobrali ho do väzby

„My sme boli pripravení pojednávať, ale došlo k situácii, na ktorú sa nemôžeme hnevať, že pán prokurátor nemal splnené podmienky pre konanie,“ uviedol obhajca Ondrejčáka Ivan Mojžiš. Doplnil, že obhajoba bola ochotná tolerovať nezachovanie zákonnej lehoty v ich prípade. „Sme dali najavo, že sme ochotní veľmi racionálne pristupovať k otázke ďalšieho dokazovania,“ doplnil.

Pokiaľ ide o Juraja Ondrejčáka, známeho aj ako Piťo, ŠTS už v októbri 2024 rozhodol o povolení obnovy konania v časti o uložení trestu prepadnutia majetku. Prokurátor aj obhajca odsúdeného, ktorý žiadal zrušenie celého súhrnného trestu, podali proti rozhodnutiu sťažnosť. Najvyšší súd SR následne sťažnosti vyhovel a zrušil súhrnný trest 23 rokov väzenia, ktorý Piťovi uložil v roku 2021 ŠTS v rámci schválenia dohody o vine a treste. Piťa pôvodne odsúdili za šéfovanie zločineckej skupine, neskôr uzavrel dohodu o vine a treste vo veci vraždy údajného zakladateľa skupiny takáčovcov Jána Takáča z roku 2003, vraždy Ľuboslava Velka, zosnovanie vraždy Fadila Pasjaču z roku 2000, a tiež pokusu o vraždu Tibora Füleho z roku 2004. Za vinu mu boli kladené tiež hrubý nátlak a nedovolené ozbrojovanie. Vzhľadom na zrušenie trestu je momentálne Ondrejčák väzobne stíhaný.

V prípade Miroslava Abraháma v decembri 2024 rozhodol najvyšší súd o zrušení celého jeho súhrnného trestu a zároveň o jeho vzatí do väzby. ŠTS ešte predtým totiž vyhovel návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ale len pokiaľ ide o trest prepadnutia majetku, voči čomu Abrahám podal sťažnosť. Abrahámovi, prezývanému Floxňa, ešte v roku 2014 Najvyšší súd SR znížil trest z pôvodných 23 rokov na 21 rokov väzenia. Ešte predtým ho ŠTS uznal za vinného z členstva v zločineckej skupine a z drogovej trestnej činnosti, za čo mu uložil aj trest prepadnutia majetku. Neskôr, v roku 2017, priznal vinu aj v kauze podvodných hypoték, ktoré boli vyplácané na takzvané biele kone.

Rozsudok nad 18 obžalovanými v procese so skupinou známou ako „piťovci“ vyhlásil ŠTS v Pezinku ešte v máji 2014. Štrnástich uznal súd za vinných z rôznych skutkov, ako napríklad založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, vydieranie, hrubý nátlak, výtržníctvo, výber výpalného či ničenie majetku. Samotnému šéfovi skupiny Jurajovi Ondrejčákovi vymeral vtedy súd trest 18 rokov väzenia. Najvyšší súd SR mu v novembri 2014 trest znížil na 16 rokov. Neskôr sa mu trest v rámci dohody o vine a treste za ďalšie skutky navýšil na 23 rokov väzenia.