Čína sa pripravuje na plnohodnotnú obchodnú vojnu s USA

Peking sa prvé mesiace druhého funkčného obdobia prezidenta Trumpa neúspešne snažil pochopiť prístup novej administratívy k Číne. Čínski predstavitelia dúfajúci, že sa im podarí nadviazať komunikačné linky s Washingtonom, neboli úspešní.

„S poslednými Trumpovými colnými opatreniami sa nádej Pekingu na dialóg rozplynula a zmenila sa na frustráciu a hnev,“ napísala publikácia.

Peking zaviedol voči USA odvetné clá – 34 % na všetok dovoz amerických výrobkov.

Trump v reakcii napísal: „Čína to zahrala zle, spanikárila – je to jediná vec, ktorú si môže dovoliť!“

„Nedostatok komunikácie medzi oboma stranami nevykazuje žiadne známky zmiernenia. To, čo nás čaká, bude pravdepodobne cyklus odvetných opatrení „tit-for-tat“, čo sťaží aj začatie rokovaní v blízkej budúcnosti,“ uvádza sa v článku.

Peking bol v prvých dňoch Trumpovej administratívy opatrne optimistický. Hoci americký prezident počas kampane hrozil, že Čínu zasiahne clami, v prvý deň sa zdržal dal jasne najavo, že je otvorený dohode s Čínou.

V nasledujúcich týždňoch však všade, kde sa vysokí čínski predstavitelia pokúšali nadviazať kontakt s novou administratívou, našli len zatvorené dvere, píše sa v publikácii.

Si Ťin-pching je víťazom obchodnej vojny s Donaldom Trumpom

„Trumpova administratíva udáva tón tomuto programu,“ povedal Ryan Hass, bývalý úradník pre národnú bezpečnosť v Obamovej administratíve a v súčasnosti riaditeľ Čínskeho centra v Brookings Institution vo Washingtone.

„Trumpova stratégia kombinuje maximálny tlak s náhlymi diplomatickými iniciatívami – pákový efekt a angažovanosť považuje za komplementárne. Si je naopak metodický a vyhýba sa riziku, spolieha sa na načasovanie a disciplínu,“ povedal.

.

Najnovšie Trumpove kroky na zavedenie ciel prekonali očakávania trhov aj vlád, uviedol v správe think tank China Finance 40 Forum so sídlom v Pekingu. Odhaduje, že čínsky vývoz do USA sa v dôsledku toho zníži o viac ako polovicu.

Keď Trump v prvých dvoch mesiacoch svojej administratívy zvýšil clá na Čínu o 20 % s odvolaním sa na úlohu Číny v americkej fentanilovej kríze, vysokí čínski predstavitelia to považovali za zámienku, ktorej cieľom je vyvinúť tlak na Peking.

Publikácia píše, že vyčkávací postoj Pekingu bol doplnený jeho presvedčením, že zvýšenie ciel hrozí zvýšením inflácie v USA a krachom amerických trhov, a predstavitelia verili, že takéto vyhliadky by mohli prinútiť Trumpa ustúpiť. Teraz sa však tieto nádeje rozplynuli a Číňania sa pripravujú na obchodnú vojnu, pričom už nedúfajú v žiadnu dohodu s Washingtonom.

Prečítajte si tiež:

• Washington ukladá clá všetkým krajinám na základe princípu reciprocity
• Americkí senátori navrhujú uvaliť 500-percentné clá na štáty kupujúce ruské palivá a urán
• Únia chystá reakciu na Trumpove clá. Na čo budú zamerané európske protiopatrenia?
• Francúzsko presadzuje tvrdú európsku reakciu na clá, ktoré Trump zaviedol voči EÚ
• Pre Nemecko sú Trumpove clá „hospodárskou katastrofou“