Čí bankomat je Ukrajina?

Medzitým tiež na Ukrajine: korupčné megaškandály, odvolaní vysokí predstavitelia štátu, vyšetrovania, ktoré len potvrdzujú to, čo sa roky hovorí nahlas aj potichu – že problém korupcie nie je malý, ale hlboko zakorenený v ukrajinskej spoločnosti. Ešte inak – kradnú ako po nebohom. A práve do takéhoto prostredia majú tiecť ďalšie a ďalšie miliardy. Bez zúčtovania, bez jasných výsledkov, bez skutočnej kontroly.

Z EÚ však hlásia, všetko je vraj v poriadku. Veď ide o „správnu vec“. A keď ide o správnu vec, otázky sa nekladú.

A viete čo je najväčšia irónia? Tí istí európski “lídri”, ktorí sa tvária ako nekompromisní strážcovia pravidiel, neváhajú vytiahnuť bič na vlastné členské štáty. Stačí, že sa im niečo nepozdáva a eurofondy sa krátia, zmrazujú, podmieňujú. Zrazu majú ústa plné rečí o transparentnosti, právnom štáte a zodpovednosti za každé euro.

Ale keď ide o miliardy posielané mimo EÚ do krajiny, kde korupcia nie je len fáma, ale dlhodobá realita? Zrazu ticho, trpezlivosť a pochopenie.

Takže ako to vlastne je? Platia pravidlá pre všetkých alebo len pre tých „na správnej strane dejín“? Bežný človek si môže len sadnúť, zaplatiť dane a sledovať, ako sa s jeho peniazmi narába vo veľkom štýle. Bez toho, aby mal reálnu možnosť niečo ovplyvniť. Bez toho, aby dostal jasnú odpoveď na jednoduchú otázku: kde tie peniaze končia a kto za ne nesie zodpovednosť?

Solidarita je dôležitá. Pomoc má svoje miesto. Ale slepá dôvera bez kontroly? To už nie je solidarita. To je čisté šialenstvo. Za hotové.