Epidemiologická situácia v Chorvátsku je vážna, každý deň sa vyskytne 6 000 až 7 000 prípadov infekcie (z 3 800 000 obyvateľov), pričom k tomuto počtu vo veľkej miere prispievajú aj očkované osoby. Na tlačovej konferencii 5. novembra riaditeľ Chorvátskeho inštitútu verejného zdravia Krunoslav Capak uviedol, že 75 % novonakazených a takmer 50 % osôb prijatých do nemocnice deň predtým bolo nezaočkovaných, neskôr to dementoval, že je to naopak, ale v posledných dňoch médiá už neuvádzajú čísla a percentá rozdelené podľa očkovaných a neočkovaných osôb.

Chorvátska vláda prijala nové epidemiologické opatrenia a zaviedla povinnosť mať „Covid certifikát“ (s možnosťou podstúpenia testu pre tých, ktorí ho nemajú) pre všetkých štátnych zamestnancov a pre tých, ktorí chodia osobne do škôl, na poštu a verejné úrady. To vyvolalo veľmi silnú reakciu časti verejnej mienky (v Chorvátsku je percento zaočkovaných oboma dávkami len 55 %), takmer každý deň sa konajú demonštrácie vo viac ako 50 mestách po celej krajine a niektoré kategórie verejných zamestnancov, vrátane policajtov, sú na vojnovej nohe; napríklad tritisíc učiteľov všetkých stupňov tvrdí, že sa nevrátia do škôl, kým sa nezruší povinnosť používať Covid certifikát alebo testovanie.

Masová účasť katolíkov na týchto podujatiach, na ktorých sa takmer vždy spoločne modlili ruženec, podnietila chorvátskych biskupov, aby zanechali svoj rezervovaný postoj a pozdvihli hlas na obranu slobody svedomia. V komuniké Stálej rady Konferencie biskupov Chorvátska sa uvádza, že: „Všetky opatrenia a rozhodnutia na zabránenie šírenia koronavírusovej infekcie musia byť bez nátlaku a podmieňovania, ako to zdôraznila Kongregácia pre náuku viery vo svojej nóte z 21. decembra 2020, najmä pokiaľ ide o právo na prácu, služby a účasť na spoločenskom živote.“

Intervencia biskupov, hoci oneskorená, predstavuje odsúdenie atmosféry vydierania a zastrašovania, ktorá existuje na všetkých úrovniach chorvátskej spoločnosti, realizovanej vládou a štátnymi orgánmi a podporovanej médiami. Takéto zastrašovanie je obzvlášť odporné v prípadoch, keď sú vážne chorí pacienti doslova vydieraní, je im odmietaná liečba, ktorú potrebujú a podmieňujú ju očkovaním. V Chorvátsku je to častý jav a niekedy, ako v prípade 57-ročného Josipa Ružića z Kaštelu Sućurac pri Splite, sa to končí tragicky.

Dňa 10. novembra usporiadala rodina Ružićovcov v sprievode advokáta tlačovú konferenciu pred nemocnicou Rebro v Záhrebe, na ktorej odsúdili udalosti, ktoré viedli k smrti ich príbuzného. Jeho dcéra Ivana spomína, že 16. apríla tohto roku išiel jej otec do nemocnice Rebro na plánovanú imunoterapiu, avšak lekár odmietol liečbu vykonať, pretože pacient nebol očkovaný. Lekár povedal, že liečba bude pokračovať až po očkovaní. Pacient, pokračuje dcéra, teda stál pred voľbou medzi istou smrťou, ak by sa liečba zastavila, a pravdepodobnou smrťou v dôsledku reakcie na vakcínu v jeho oslabenom tele, ak by sa dal zaočkovať: „Môj otec chcel žiť, a tak sa rozhodol dať sa zaočkovať.“

Rodina napísala chorvátskemu Ministerstvu zdravotníctva a Chorvátskemu inštitútu verejného zdravia list, v ktorom poukázala na riziká, ktoré Josipovi hrozia v prípade očkovania, ale nedostala žiadnu odpoveď a stále čaká na stanovisko k jeho úmrtiu. Dňa 23. apríla pacient dostal prvú dávku vakcíny od spoločnosti Pfizer a potom lekár nemocnice Rebro naplánoval nové sedenie imunoterapie na 7. mája, ktoré sa však už neuskutočnilo. V ten deň sa konal pohreb Josipa Ružića.

Dňa 27. apríla sa pacient cítil zle a prejavovali sa u neho príznaky paralýzy. Na pohotovosti v nemocnici v Splite mu diagnostikovali len afáziu, a hoci ochrnutie a afázia boli jasnými príznakmi mŕtvice, nevyšetrili ho, dokonca ani nevykonali vyšetrenie mozgu. O dvanásť hodín neskôr sa jeho zdravotný stav zhoršil a bol prevezený na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde Josip Ružić o osem dní neskôr zomrel bez toho, aby sa prebral. Zločin – nemôžeme to definovať inak – bol nasledovaný podvodom v zúfalej snahe kontaminovať dôkazy a zakryť skutočnosť. Ako uvádza Ivana Ružićová, nemocnica vydala tri prepúšťacie listy s úplne vymyslenými údajmi, v ktorých ako príčinu smrti nepravdivo uviedla infekciu Covid-19. Až na naliehanie rodiny nemocnica nakoniec vydala pravdivý prepúšťací list.

Smrť Josipa Ružića sa javí ako štátna vražda spáchaná viacerými osobami a orgánmi, ktoré sa na nej buď aktívne podieľali, alebo svojím mlčaním umožnili, aby dospela k tomuto tragickému koncu. Lekár štátnej nemocnice najprv prinútil muža, aby sa dal zaočkovať, pričom očkovanie, ktoré sa neskôr ukázalo ako smrteľné, podmienil pokračovaním liečby, ktorá bola nevyhnutná pre jeho život, hoci vedel, že vzhľadom na jeho chorobu je muž vystavený veľkému riziku.

Chorvátske Ministerstvo zdravotníctva a Chorvátsky inštitút verejného zdravia nezasiahli, hoci o prípade vedeli, a doteraz nezaujali žiadne stanovisko k tomu, čo sa stalo, ani neprijali žiadne opatrenia proti vydierajúcemu lekárovi, čím mu poskytli pocit beztrestnosti, ktorý ho určite viedol k tomu, aby sa rovnakým spôsobom správal aj voči iným pacientom. Lekár Josipovi Ružićovi predpísal očkovanie, hoci si bol vedomý jeho zdravotného stavu, bez toho, aby ho dal vyšetriť, či je očkovanie rizikové.

A nakoniec je tu správanie lekárov na pohotovosti splitskej nemocnice. Existuje silné podozrenie, že skôr ako o prípad lekárskeho pochybenia išlo o tragicky nešikovný pokus zatajiť mozgovú príhodu, pretože ju spôsobila vakcína, čo potvrdzuje aj vypracovanie falošných výpovedí, v ktorých sa ako príčina smrti uvádza infekcia Covid-19, ku ktorej nikdy nedošlo.

Spôsob, akým štát a jeho predstavitelia konali voči tomuto pacientovi a jeho rodine – vyhrážky, vydieranie, zastrašovanie, zloba a vražda – a vôbec spôsob, akým sa postupovalo pri tejto očkovacej kampani, nie je hodný štátu, ktorému záleží na jeho občanoch. To vyvoláva hnev a nevôľu medzi občanmi a jedovaté ovocie tohto spôsobu konania na seba nenechá dlho čakať.

Celý text vyhlásenia Stálej rady Chorvátskej biskupskej konferencie:

Hoci sa opakovane hovorilo o vakcíne proti Covid-19, zdá sa, že niektoré veci treba opäť zdôrazniť. V prvom rade, uvedomujúc si nebezpečenstvá, ktoré predstavuje pandémia Covid-19, ako aj súčasnú situáciu v spoločnosti, povzbudzujeme veriacich a ľudí dobrej vôle, aby sa zamysleli a konštruktívne spolupracovali v súčasných podmienkach pre spoločné dobro jednotlivcov a spoločnosti. Týmto krátkym vyhlásením v duchu Ježišovho príkazu „byť soľou zeme a svetlom sveta“ chceme poskytnúť svetlo evanjelia v tejto náročnej situácii, v ktorej sa spoločnosť nachádza.

1. Keď Kongregácia pre náuku viery 21. decembra 2020 zverejnila poznámku o používaní určitých vakcín proti Covid-19, naznačila, že je „morálne prijateľné dostať vakcíny proti Covid-19“ (č. 2). Okrem toho podporila „výrobu, schválenie, distribúciu a ponuku eticky prijateľných vakcín, ktoré nevytvárajú konflikt svedomia medzi zdravotníkmi a medzi tými, ktorí budú očkovaní“ (č. 4). Očkovanie teda zostáva prostriedkom pre prevenciu a potlačenie prenosu infekčného agens, ale podľa pokynov kongregácie „musí byť dobrovoľné“ (č. 5).

2. V posledných dňoch sa vytvorila atmosféra nátlaku na osoby, ktoré mali výhrady vo svedomí. Hrozba straty zamestnania a spoločenského postavenia kvôli tomu, že sa niektorí nedali zaočkovať, zaťažilo spoločenskú klímu a otriaslo dôverou národa. Majúc na zreteli, že základom spoločenského poriadku je úcta k človeku a jeho dôstojnosti, považujeme za potrebné brať do úvahy argumenty a dôvody jednotlivcov, ktorí z opodstatnených dôvodov vylučujú možnosť očkovania. V tejto súvislosti všetky opatrenia a rozhodnutia na zamedzenie šírenia nákazy koronavírusom by mali byť bez nátlaku a podmienenosti, ako zdôraznila kongregácia, najmä pokiaľ ide o právo na prácu, na služby a účasť na spoločenskom živote. Odporúča sa tiež použitie neinvazívnych metód a iných foriem testovania.

3. Majúc pred sebou človeka a jeho dôstojnosť, vyzývame veriacich a občanov, zamestnancov spoločenských podujatí, poskytovateľov zodpovedných služieb v spoločnosti, ako aj zamestnancov médií, aby svojím osobným vkladom prispeli k vytváraniu zdravej medziľudskej klímy. Pri prevencii nákazy koronavírusom majú dbať na ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, aby nedochádzalo k diskriminácii v spoločnosti. Osobitnú pozornosť treba venovať starším ľuďom a chudobným a poskytovať im zdravotnú a inú starostlivosť, aby sa cítili chránení a „ako doma“.

Článok pôvodne vyšiel na portáli christianitas.sk