Hoci hodnotenia odporcov i prívržencov ukrajinského členstva v NATO sa zhodujú v tom, že summit vo Vilniuse nepriniesol Ukrajine nič nové, čo by sa líšilo od stanoviska aliancie z vrcholnej schôdzky v Bukurešti roku 2008, nemôžem s týmto pohľadom celkom súhlasiť. Iste, postoj NATO sa nezmenil: Ukrajine prisľúbili niekedy v budúcnosti členstvo v Severoatlantickej aliancii, ale nevieme kedy a nevieme, za akých podmienok. Zlepšenie postavenia kyjevského režimu však nepriniesla dohoda lídrov NATO, ale dohoda najbohatších krajín sveta G7. Tie sa rozhodli, že poskytnú Ukrajine bezpečnostné záruky po vzore Izraela. To znamená nielen istotu dodávok najmodernejších zbraní a spravodajských informácií, ale takpovediac palestinizáciu celého konfliktu. Zelenského režim to udrží na nohách, ale celý región (ktorého súčasťou je aj Slovensko) to destabilizuje na celé desaťročia. Vojna sa tak môže stať trvalou súčasťou našich životov.

Rusko síce nemá kapacity na to, aby si proti vojenskej presile NATO podmanilo celú Ukrajinu, ale má dostatok možností a sily na to, aby udržiavalo konflikt. Moskva totiž vie, že kým je Ukrajina vo vojnovom stave, NATO nebude riskovať tretiu svetovú vojnu a nepozve ju do svojich radov. Aliancia to vie samozrejme tiež, a preto je vábenie Ukrajiny do NATO vrcholne nezodpovednou politikou. Tým skôr, a na to nesmieme zabúdať, že celá ukrajinská tragédia vznikla pre spor o začlenenie tohto strategicky kľúčového štátu do NATO – tragédia, pred ktorou dlhé roky varovali prezieraví západní politici a diplomati, no vedel o tom aj súčasný riaditeľ CIA William Burns, ktorý bol ako vtedajší veľvyslanec USA v Rusku dva mesiace pred summitom NATO v Bukurešti varovaný, že pozvánka Ukrajiny do aliancie je pre Moskvu absolútne neprijateľná červená línia, potenciálne najväčšia bezpečnostná hrozba, ktorú nebudú tolerovať. No napriek tomu, že Spojené štáty vedeli, ako sa zachová Rusko, urobili to.

Slovensko si nevyhnutne potrebuje zvoliť zodpovedných politikov, ktorí nedopustia ďalšiu destabilizáciu nášho regiónu, ktorí nedopustia zničenie Ukrajiny, ku ktorému smeruje bezohľadná politika zbrojárskych koncernov. V prvom rade by sme mali žiadať od opozície, aby sa zaviazala, že v prípade, ak vyhrá voľby, čo najskôr zabezpečí odsun vojakov z iných členských štátov NATO z územia Slovenskej republiky. Nemajú tu čo robiť, a ak sme naozaj suverénnym štátom, naši spojenci musia našu vôľu rešpektovať. Výhovorky prezidentky a jej spriaznených politikov, že nás tu chránia, sú len prázdne propagandistické táraniny. Ich úlohou nie je ochrana, ale kontrola tohto územia. Ak by sme boli ohrození, spojenci sú podľa Severoatlantickej zmluvy povinní pomôcť nám aj bez trvalej prítomnosti ich vojakov na našom území. Neexistuje racionálny dôvod, prečo by tu mali byť. Slovensko by so svojou viacnásobnou negatívnou historickou skúsenosťou nemalo dovoliť, aby sme si zvykli na prítomnosť cudzích vojsk ako nejaká kolónia, a už vôbec nie na to, aby ich tu boli po novom tisíce a tisíce – o chvíľu snáď viac ako našich vlastných!

Mimochodom, keď sme už pri tej slovenskej armáde: Naďovo ministerstvo obrany zverejnilo pred časom zábery z prísahy nových profesionálnych vojakov, ktoré vyzerajú ako scéna z filmu Čierni baróni. Posúďte sami! Za čias Česko-Slovenska by im takto nedovolili kráčať ani na raňajky. A tak sa natíska otázka, či vôbec za takýchto okolností potrebujeme armádu, či by sme ju nemali nahradiť poriadkovými milíciami (ako to navrhoval už T. G. Masaryk v zakladajúcej listine česko-slovenského štátu, Washingtonskej deklarácii), prípadne ju úplne zrušiť po vzore Kostariky a ušetrené peniaze vložiť do rozvoja rezortov, v ktorých desaťročia výrazne zaostávame. Postoj prezidentky, ale aj ministerstva obrany, že dávať na obranu viac ako 2 percentá HDP je v našom národnom záujme, považujem za zvrátené. Tento štát je v hlbokej ekonomickej kríze, no vláda chce zoškrtať sociálne programy (zrušenie trinásteho dôchodku, skrátenie rodičovskej dávky, zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa, zníženie veku nároku na prídavok na dieťa, zrušenie hypoték pre mladých ľudí) o 593 miliónov eur, aby mohla nakúpiť bojové vrtuľníky a iné zbrane, ktoré nepotrebujeme. Na jednej strane sme protiústavne darovali Ukrajine prakticky celé vojenské letectvo, odovzdali sme im celý náš systém protivzdušnej obrany, a teraz to všetko ideme chceme kúpiť za drahé peniaze, aby sme to v budúcnosti zasa dali ukrajinskej armáde?

Okrem toho pripomínam, že len necelá štvrtina členských štátov NATO (medzi nimi aj Slovensko) vyhovela Washingtonu a Bruselu a vyčlenila na vojenské výdavky 2 percentá HDP. A to chce byť táto malá krajina s neporovnateľnými obrovskými problémami pápežskejšia ako pápež? Znova sa budem opakovať, ale je to nevyhnutné. Tento štát má priority postavené na hlavu. Potrebujeme dobiehať vyspelý svet vo výdavkoch na zdravotníctvo, školstvo, vedu, výskum a kultúru – nie v nákupe zbraní. To, že Čaputová nepovažuje za vzor vyspelé severské štáty, ale zmilitarizované Poľsko, ktoré ide dávať na armádu 5 percent HDP ako nejaký africký štát, obnažuje až na kosť skutočné „hodnoty“ tejto falošnej ženy. Okrem toho, zjavne nám chýba efektivita vynakladaných prostriedkov na obranu. Tak ako v iných rezortoch, ani tu by sa nemala mechanicky prijímať požiadavka na množstvo peňazí, ale na účelnosť ich vynakladania. A je jasné, že najmä v posledných rokoch sa peniaze v rezorte obrany netransparentne premrhali.

Slovensko sa za tri roky matovičovsko-hegerovského experimentu zmenilo na militaristický štát a výrazne k tomu prispela najmä hlavná veliteľka ozbrojených síl Zuzana Čaputová. Z toho, ako okomentovala zaslanie kazetovej munície Ukrajine, sa mi dvíha žalúdok. Samozrejme, ako predstaviteľka krajiny, ktorá je zmluvným štátom Dohovoru OSN o zákaze kazetovej munície nemohla povedať nič iné ako to, že Slovensko nemôže poskytovať tento druh streliva. Ale jedným dychom dodala, že postoju Ukrajiny „rozumie“ (!!!). Porovnajte si to s nemeckým kancelárom Scholzom, ktorý síce mlčky znáša extrémne militaristické nálady zelených, aby sa mu nerozpadla vláda, ale poskytnutie kazetovej munície Ukrajine od USA ostro odsúdil. Toto sme od slovenskej hlavy štátu nepočuli! Okrem toho (a to je možno najpodstatnejšie), celé to „pochopenie“, ktoré vyjadruje Čaputová a podobní pre nasadenie tohto beštiálneho typu zbraní, je postavené na hlavu. Ak si od toho sľubuje to, čo Pentagon, teda zvrat na bojisku, je to šialená ilúzia. Kazetové bomby prinesú iba viac mŕtvych a zmrzačených civilistov, nie víťazstvo Ukrajiny. Uvediem jeden historický príklad. V roku 1915 bol po prvýkrát použitý jedovatý plyn v snahe prelomiť patovú situáciu v zákopovej vojne. Tento zámer sa nepodaril a namiesto toho podnietil výrobu celej škály nových typov chemických zbraní.

Na druhej strane militaristické kruhy zneužívajú na svoje špinavé ciele popularitu známych hercov, aby im spropagovali zbrojenie a zasielanie zbraní Ukrajine. Jeden čitateľ mi poslal video Tomáša Maštalíra, ktorý verejne podporil zbierku na nákup vojenskej techniky pre Ukrajinu. V emotívne až pateticky ladenom príhovore označil známy herec názory o vyprovokovanom konflikte za bludy. To je zaujímavé, keď si nejaký komediant z Trnavy dovolí osočovať renomovaných diplomatov a univerzitných profesorov ako je Henry Kissinger, John Mearsheimer, Jeffrey Sachs a mnohí ďalší, ktorí dlhodobo upozorňujú na to, že tento konflikt bol jednoznačne vyprovokovaný zo strany USA (aj keď je nepochybné, že tým, komu zostal v ruke Čierny Peter agresora, je Rusko). Dokonca, samotná nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková sa v januári tohto roka preriekla, keď vyhlásila, že „bojujeme vo vojne proti Rusku“. Tento zdanlivý prešľap je však najpresnejším hodnotením zástupnej vojny medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

Maštalír ďalej straší príkladom, že ako by sme sa cítili, keby nás napadlo Maďarsko alebo Rusko, pričom dodáva, že „táto absurdná predstava by sa mohla uskutočniť, keby sme neboli členmi NATO“. Opäť zavádzanie, pán Maštalír. NATO sa zásadne nepletie do sporov dvoch členských štátov, o čom svedčí opakovaný vojenský konflikt medzi Gréckom a Tureckom, takže nie, pred potenciálnym útokom Budapešti nás Severoatlantická aliancia nijako nechráni. No a napokon mi takmer slza vyhŕkla, keď nás člen Činohry SND požiadal, že každé euro na nákup tanku pre Ukrajinu je vraj „prejavom ľudskosti…“ Pán Maštalír, otvorene: Považujem vás za výborného herca, ale tam sa môj rešpekt k vám končí. Neviem, na základe čoho si vy a niektorí vaši kolegovia osobujete právo prehovárať do duše našich občanov a manipulovať verejnosťou podľa zámerov mocenských kruhov. Vy nie ste svedomím národa, nie ste ani vzdelancom, nemáte žiadnu kompetenciu na to, aby ste mohli posudzovať takéto zložité otázky. Ste len tvárou, ktorá zneužíva svoju poznateľnosť na dosiahnutie cieľov, ktoré nie sú vo verejnom záujme. Akým právom si dovoľujete urážať ľudí, ktorí nesúhlasia s vašimi názormi, že nie sú príčetní, keď ste preukázali, že rozprávate hlúposti, o ktorých nemáte ani základné vedomosti. Čo táto ničím nepodložená pýcha vypovedá o vás ako o človeku? A tým skôr, že som vás nikdy nevidel angažovať sa v prospech mieru, odstránenia chudoby, zníženia nerovností, ale rozhodli ste sa požiadať ľudí práve o to, aby kúpili tank? To je mentalita psychicky nevyrovnaného pubertiaka.

Nie. To, čo potrebuje Ukrajina, nie je podpora v pokračovaní vojny a etnickej nevraživosti, ktorá im pomôže akurát tak navzájom sa vyhubiť, totálne si zničiť vlastnú krajinu a v konečnom dôsledku o ňu prísť. To, čo potrebuje Ukrajina, je pomoc nájsť diplomatické východisko z tejto situácie, pretože tento konflikt nemá vojenské riešenie. A riešenie nie je ani členstvo Ukrajiny v NATO, ale vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry, v ktorej sa budú cítiť bezpečne všetci. Skúste pomôcť v tomto, pán Maštalír. Alebo najlepšie, nemiešajte sa do otázok, ktorým zjavne nerozumiete.