Napríklad putovný generál Macko (ktorého kadibúdkovej strane nepomáha vyšvihnúť sa aspoň nad 0,1 percenta preferencií ani rotovanie po všetkých televíziách, čím v jeho prospech v porovnaní s ostatnými mimoparlamentnými subjektmi vykonávajú médiá extrémnu nadprácu) sa dnes vo vysielaní TA3 nechal počuť, že podľa Charty OSN sme povinní posielať na Ukrajinu zbrane. Článok 51 Charty OSN však poskytuje iba právo na individuálnu a kolektívnu sebaobranu, nie povinnosť posielať do oblasti konfliktu vojenský materiál, pričom kolektívna sebaobrana sa vzťahuje skôr na oblastné dohody podľa článkov 52 – 54, teda napríklad na naše záväzky v rámci NATO. Nehovoriac o tom, že podľa čl. 54 Charty OSN musí byť Bezpečnostná rada OSN oboznamovaná s každou činnosťou podniknutou alebo zamýšľanou na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, čo Slovenská republika neurobila.

Iný alternatívny znalec medzinárodného práva Juraj Krúpa v tej istej televízii blúznil o tom, že keď sa Bezpečnostná rada štátu vyslovila za vojenskú pomoc Ukrajine, má to vraj taký právny účinok ako Ústava Slovenskej republiky. A s presvedčivosťou Nevedka v Slnečnom meste dodal, že o dodaní migov uzavrieme s Ukrajinou medzinárodnú zmluvu a medzinárodné právo má predsa prednosť pred ústavou… Aj študent práva prvého ročníka by bol snáď schopný vysvetliť prepytujem predsedovi Branno-bezpečnostného výboru NR SR, že podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi medzinárodné zmluvy o ľudských právach alebo zmluvy ratifikované v parlamentoch, nie však medzivládne dohody a už vôbec nie pred ústavou!!! A to už ani nehovorím o skutočnosti, že bola na hulváta porušená pôvodná zmluva o dodaní migov, v ktorej sme sa zaviazali dodávateľovi, že stíhačky neposkytneme tretej strane.

A fraška pokračuje. Eduard Heger odôvodnil prijatie rozhodnutia vyhlásením, že vraj morálny zákon stojí nad ústavou. Ak je tak, mal sa stať kňazom, nie politikom, lebo on nie je viazaný pochybnou účelovou morálkou, ale literou ústavy, na dodržiavanie ktorej prisahal. Neprekvapuje, že ho v tom podporil Mikuláš Dzurinda, ktorý vo funkcii premiéra dvakrát bez váhania a začervenania flagrantne porušil medzinárodné právo. A korunku tomu nasadila prezidentka Čaputová, ktorá ešte pred pár dňami tvrdila, že odvolaná vláda na rozhodnutie v takej zásadnej otázke zahraničnej politiky nemá právo, no dnes si nakakala do úst, keď povedala, že rozhodnutie povereného kabinetu poslať migy na Ukrajinu rešpektuje. Pani Čaputová, svojím ďalším zbabelým strkaním hlavy do piesku ste len potvrdili, že nie ste hlavou tohto štátu, ale len vyslankyňou cudzích záujmov, ktorá sa (parafrázujúc vaše vlastné slová) namiesto suverénneho rozhodnutia schovala za mužské nohavice, alebo, ak chcete – za vládne gate. Martin Klus, ktorý spláca dlh za lukratívny flek v Luxemburgu, sa síce nechal počuť, že faktické odzbrojenie nášho bojového letectva nie je zásadnou otázkou zahraničnej a bezpečnostnej politiky – a predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka opäť klamal, že keď niekomu darujeme všetky naše stíhačky, nijako tým vraj neoslabujeme našu obranyschopnosť (progresívci chcú zrejme zahnať nepriateľa horúcim lattečkom) – to však len posilňuje presvedčenie, že tento štát spravujú vlastizradcovia.

Ale nevšímajme si takéto a podobné insitné výklady práva. Môžete sa nad nimi pohoršiť, môžete sa nad nimi zasmiať alebo môžete nad nimi mávnuť rukou ako nad najnovším výrokom Martina Poliačika, ktorý označil dodanie migov Ukrajine za „civilizačný dialóg“, čo si neviem vysvetliť inak ako experimentovaním s novou omamnou látkou. To podstatné, čo by sme mali brať do úvahy a čo by nás malo zaväzovať, je právna analýza o kompetenciách dočasne poverenej vlády, ktorú vypracovali rešpektovaní experti najprestížnejšej Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na žiadosť Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a ktorú oficiálne schválil aj dekan docent Eduard Burda. Z 22 stranovej odbornej štúdie je najdôležitejší záver, podľa ktorého so zreteľom na princíp republikánskeho parlamentarizmu, ktorý možno z Ústavy SR vyvodiť, takúto právomoc (darovať bojové letectvo inému štátu) Hegerova vláda NEMÁ. Ak sa máme považovať za právny štát, tento výklad ústavných právnikov by mal zaväzovať všetkých aktérov, rovnako ako odporúčanie, že prezidentka republiky by mala dočasne poverenú vládu, ktorá prekračuje svoje kompetencie, okamžite odvolať.

Zuzana Čaputová, ktorá evidentne prijíma pokyny zo zahraničia a nereprezentuje občanov Slovenskej republiky, ktorých výrazná väčšina si posielanie zbraní do konfliktov podľa prieskumu neželá, však buď zanedbala svoje povinnosti (keďže podľa ústavy je na každé jednotlivé rozhodnutie odvolanej vlády potrebný súhlas prezidentky) alebo ďaleko prekročila svoje právomoci, takže súhlasím s podnetom poslancov strany Smer-SD obrátiť sa na generálneho prokurátora SR, či nebol spáchaný trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa. Jej alibistické kľučkovanie, že predsa upozornila, že by bolo vhodnejšie, keby to schválil parlament uznesením a že krok vlády je v súlade s medzinárodným právom, je právne pochybné, falošné a na hlavu štátu nedôstojné, ako to vyplýva z právnej analýzy Právnickej fakulty UK.

Všetko ostatné sú nepodstatné táraniny. Výhovorky, že aj iní dali, sú trápne najmä z toho dôvodu, že nikto neodovzdal všetko, že nikto kompletne neodzbrojil svoje vzdušné sily ako to urobila Slovenská republika, nehovoriac o tom, že Washington či Londýn naďalej odmietajú darovať bojové lietadlá. Naďove klamstvá, že za to dostaneme najprv 150, potom 500, teraz 900 miliónov, stoja na vode. Tá zmluva hovorí o DAROVANÍ, nie je tam ani zmienka o nejakej finančnej kompenzácii. Podobne ako je to s tou údajnou „finančnou pomocou USA na opravu našich letísk“, ktorou Naď s Korčokom propagovali uzavretie vojenskej dohody so Spojenými štátmi. Keby sme mali poctivých novinárov, už dávno by sa pýtali – kde sú tie sľubované peniaze? Opäť sa nechávame iba opiť rožkom..

Igor Matovič (ktorý si z vás opäť urobil dobrý deň a napriek svalnatým rečiam jeho ministri darovanie migov schválili) sa zvykne chvastať, že táto vláda nekradne. Je to, samozrejme, čistá lož. Od čias Mečiara prakticky každá vláda dávala niečo hlboko pod cenu svojim kamarátom. Táto nie je výnimkou. Čo to je, ak nie krádež, keď rozdávate štátny majetok ako lentilky? Čo to je, ak nie krádež, keď podpíšete v Kyjeve 18-miliardovú garanciu na ich dlhy, ktoré budeme my všetci splácať? Keď ľudia začali vyjadrovať obavy, že septembrové voľby nemusia byť, zdalo sa mi to pritiahnuté za vlasy, že to by si snáď nedovolili. Teraz, keď vidím, ako strácajú posledné zábrany, ako nemajú úctu pred ničím, keď sa správajú ako Jazmínko v krajine klamárov, kde sa lož vydávala za pravdu, hlúposť za múdrosť, mačky museli brechať a chlieb ste zohnali iba v papiernictve – viem si predstaviť situáciu, že urobia všetko pre to, aby odložili parlamentné voľby, aj keby si na to mali vymyslieť vyhlásenie vojnového stavu. Oni musia vedieť, že za toto všetko zhnijú v base, a spotení od strachu urobia všetko pre to, aby sa spravodlivosti a zodpovednosti za svoje činy vyhli. Buďte ostražití, ide do tuhého.