Chmelár znovu zopakoval tvrdenie, ktoré často používa vo svojich textoch, že v slovenskej politike chýbajú skutoční lídri. Za rodenú líderku politológ nepovažuje ani súčasnú prezidentku Zuzanu Čaputovú.

“Už dlhé roky márne upozorňujem, že od prezidenta sa má očakávať nielen dojem, ale predovšetkým konkrétny politický výkon odvodený od jeho ústavných právomocí a povinností. Tento výkon je merateľný na základe hmatateľných výsledkov a mal by byť kontrolovaný ako u ktoréhokoľvek iného politika.”

“My však k tomuto úradu pristupujeme, akoby sme žili v monarchii a hlavu štátu posudzujeme podľa vonkajších sympatií. Z hľadiska praktickej užitočnosti preto musím konštatovať, že nikto neurobil tento úrad takým zbytočným ako súčasná prezidentka Zuzana Čaputová.”

.

Skonštatoval to aj na základe porovnania včerajších prejavov Zuzany Čaputovej a Miloša Zemana na online samite Bukurešťskej deviatky. “Ten rozdiel musí vidieť aj laik. Na úvod musím zdôrazniť, že s prezidentom Zemanom nesúhlasím. Jeho zahraničná politika je výrazne militantná (podporoval všetky imperiálne vojny od čias bombardovania Juhoslávie) a jeho hodnotenie Blízkeho východu a Strednej Ázie vychádza z jeho dlhodobého proizraelského a výrazne antimoslimského nastavenia, s ktorým sa spája množstvo predsudkov až nekompetentných hodnotení.”

Napríklad porovnanie Talibanu s Islamským štátom, ktoré zaznelo z úst Zemana, je podľa názoru Chmelára úplne scestné. “Taliban nemožno porovnávať s nejakou medzinárodnou teroristickou sieťou, toto hnutie nikdy neútočilo mimo hraníc Afganistanu a predstavovalo veľmi nepríjemný režim pre samotných Afgancov, ale nie nebezpečný pre svet.”

Zároveň však Chmelár uznáva, že Zeman ako štátnik má jasne vyprofilovaný názor charakterizujúci jeho politickú osobnosť a vychádzajúci z jeho bohatých skúseností.

“Ak s ním chcete polemizovať, vždy je o čom a vždy je to náročný súper. Naproti tomu madame Čaputová sa prezentovala iba prázdnymi frázami bez akéhokoľvek obsahu. S takouto političkou môžete absolvovať zdvorilostnú konverzáciu, nie dišputu o medzinárodnej politike. Nehovoriac o tom, či vôbec máme zahraničnú politiku, ak ju redukujeme na hlásenia svojmu protektorovi o plnení úloh.”

“Tí z vás, ktorí si povedia, že je to nepodstatné, si asi poriadne neprečítali ústavu. Najsilnejšou právomocou hlavy štátu je pôsobnosť v zahraničnej politike. Pri väčšej aktivite dáva prezidentovi rozsiahle možnosti – môže dojednávať zmluvy, môže zastupovať Slovensko v Európskej rade atď.”

.

“Čaputová sa v zahraničnej politike topí”

Chmelár tiež upozornil, že prezidentka na tieto kompetencie absolútne rezignovala. “Namiesto toho sa vo všetkom podriaďuje svojim poradcom a od volieb aj ministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi. Je až neskutočné, do akej podradnej pozície sa nechala vmanévrovať. Opraty v tejto oblasti drží pevne v rukách Korčok. Necháva si pozývať prezidentku do svojho sídla na ‘spoločné konzultácie’, čo je absolútne scestné a z hľadiska štátneho protokolu vrcholne nedôstojné.”

Pripomenul, že hlava štátu má pozývať najvyšších ústavných činiteľov na spoločné konzultácie, nie naopak.

“Z uvedeného je však jasné, kto tu velí a kto dodáva noty. Zuzana Čaputová sa v zahraničnej politike topí. Pre slovenskú politickú scénu je pritom symptomatické, že všetci vedeli už pred voľbami, že toto je jej najslabší článok, ale napriek tomu vyzdvihovali jej eleganciu. Ale pojem ‘reprezentácia štátu’ sa nevyčerpáva kolekciou šiat.”

Eduarda Chmelára znepokojuje, kam sa rúti slovenská politika. “Reprezentujú ju čoraz pochybnejšie a podradnejšie kádre. Jožo Pročko griluje generálneho prokurátora, poslankyňa Tabák sa vyjadruje k štátnemu rozpočtu a expertkou na zdravotníctvo je Janka Cigániková. Premiérom je človek, ktorý sa nechal svojím vlastným poslaneckým klubom vmanévrovať do úlohy poštára. A mohli by sme pokračovať…

“Zúfalo nám chýbajú autentickí lídri. Môžete nadávať na Orbána, Zemana a Putina, môžete s nimi vášnivo nesúhlasiť, ale keď ich počúvate, viete, že vedia, o čom hovoria, že majú jasný plán, smerovanie a víziu. U nás sú tí najschopnejší mimo politiky a štát vedia tretia liga, bezzubé bábky, ktoré si dokážu oligarchovia skrotiť podľa vlastných predstáv a vytrieť s nimi podlahu. Skutočná moc sa tak čoraz viac presúva mimo politiky. Riešme podstatu problému, nie jeho vonkajšie efekty.”