Bratislava 5. augusta 2022 (HSP/Foto:Facebook)
Komentátor Eduard Chmelár sa vo svojom najnovšom príspevku na sociálnej sieti pozastavuje nad tým, aké priority má prezidentka Zuzana Čaputová
Chmelár sa rozhodol na prezidentku zareagovať po tom, ako sa na sociálnej sieti pochválila prijatím pezinského folklórneho súboru Radosť.
Analytika najviac pobúrilo, že prezidentka nevenuje pozornosť významným udalostiam, na ktoré je pozývaná.
“Vysoko postavený predstaviteľ Matice slovenskej ma informoval, že keď v Hnúšti oslavovali 200. výročie narodenia Janka Francisciho a požiadali Kanceláriu prezidentky SR o čestnú stráž v historických uniformách, odpovedala im, že je to príliš bezvýznamná udalosť na to, aby tam niekoho posielali. Podobne odpovedala aj na žiadosť týkajúcu sa osláv 200. výročia narodenia významného slovenského politika a autora Memoranda národa slovenského Štefana Marka Daxnera. Pripomeňme, že odignorovala aj pozvánku na oslavy 30. výročia vyhlásenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky a nijakú zvláštnu akciu nepripravuje ani na 30. výročie prijatia Ústavy Slovenskej republiky,” píše v statuse Chmelár.
Podľa Chmelára máme na Slovensku už druhú hlavu štátu, ktorá si svojvoľne vyberá, ktoré štátne sviatky si pripomenie a ktoré nie a ktorá ignoruje oslavy významných výročí našich dejín: “Ako môžu títo politici chápať zmysel dejinných udalostí, ich kontinuitu a spôsob nadväzovania na najdôležitejšie koncepcie v súčasnosti, keď nepoznajú naše dejiny, nikdy neštudovali spisy Ľudovíta Štúra, Milana Hodžu, Karola Medveckého, Jána Lajčiaka, Štefana Janšáka, Emila Stodolu a nikdy nečítali články Hurbana, Daxnera, Francisciho, Vajanského, Hlinku, Rázusa, Novomeského, Matušku, Mináča a Kaliského? ”
Chmelár vo svojom statuse následne poukazuje na to, že spoločnosť načúva hlučným sebavedomým, chvastajúcim sa hochštaplerom, akákoľvek zásadnejšia činnosť sa už iba predstiera a kultúra nie je základom civilizácie, ale kabaretnou vložkou zneužívanou na imidž mocných:
“Preto Čaputová neváha šaškovať vo folklórnych šatách, ale ignoruje závažné udalosti, nerozumie ich symbolom, nechápe, že kde inde by mali byť vojaci v uniformách štúrovských dobrovoľníkov, ktorých ona len tak mimochodom prestala využívať, ako na významných oslavách popredných štúrovcov? Namiesto toho (ach, aký znepokojujúci začiatok Machajovej éry) nám verejnoprávna televízia ponúkne zajtra v priebehu jediného dňa trikrát (dobre počujete) diskusiu Zuzany Čaputovej na Pohode. Až sa mi chce cimrmanovsky zvolať: „A není to málo, Antone Pavloviči?“ Nemali by sme ju púšťať na všetkých kanáloch RTVS, aby jej nikto nemohol uniknúť? Všímame si len penu dní a podložie rieky, ktorá nás unáša dejinami, nevnímame, hoci je jej základom. Preto tak veľa vieme a tak málo chápeme,” konštatuje Chmelár v závere.