Možno si spomínate na americký komediálny seriál Ženatý so záväzkami (Married with Children). Jeho vtedy mladá hviezdička Christina Applegate po Trumpovom víťazstve v prezidentských voľbách zaplakala na sociálnej sieti, informuje portál Variety. Vraj: Prečo, povedzte mi prečo? … Moje dieťa vzlyká, pretože mu môžu byť odopreté práva ako žene.

Nuž, mal som o herečke vyššiu mienku…

To vážne tvrdí, že niekto ide odopierať americkým ženám akékoľvek práva? Kde to mal Trump v programe? Prečo pani herečka neprizná, že sa len nedokáže stotožniť s predstavou silného maskulínneho lídra?

Jamie Lee Curtis (filmová značka Halloween) sa pod obrázkom americkej vlajky tiež slovne vyprázdnila na svojom instagramovom účte. Podľa nej prichádza na čelo krajiny despota, za ktorého vlády bude skomplikovaný život minoritám, predovšetkým z radov LGBTi. Vykresľuje prichádzajúcu atmosféru strachu (doslova používa slovo fear) a keď sa pýta „čo s tým?“, hneď si aj odpovedá: Postaviť sa na odpor. Píše doslova „prebudiť sa a bojovať“. Za americké deti, proti „tyranii“.

No tomu sa hovorí „rešpektovať výsledok demokratických volieb na úrovni“…

Menšie, alebo u nás menej známe „hviezdičky“ šoubiznisu sa vezú na vlne žalospevu spolu s kolegami z prvej ligy. Píšu vyhlásenia ako „koniec Ameriky“, či „mandát získala xenofóbia s rasizmom“. Ale najväčší extrém, aký som našiel, znie: „Ak ste volili Trumpa, nech vás nikdy nenájde pokoj“…

Aké „slušné“ od týchto „lepšoľudí“ z Harrisovej tábora!

Je pozoruhodné, ako určité skupiny obyvateľstva vykonávajúce určité profesie kopírujú svojich kolegov na celkom inej časti zemegule. Veď len nedávno sme boli svedkami podobne rozdelenej spoločnosti u nás, počas súboja Korčoka s Pellegrinim. Vtedy si novinári s hercami a spevákmi robili srandu z každej verejne známej osobnosti, ktorá sa netajila sympatiami k bývalému lídrovi HLASu. Čo to nakydal Šimečka starší na Dominiku Cibulkovú? Že ona ako hráčka tenisu vníma svet jednoduchšie, pretože pozná len ihrisko s jasne vymedzenými čiarami a pravidlami – a teda čo tým chcel básnik povedať, že názor športovca na veci verejné je irelevantný preto, že je športovec? Nepriamo takto pichol do všetkých ľudí, ktorí v športe kedy niečo dosiahli.

A nielen, že urazil športovcov – urazil aj ženu. Kde boli feministky vtedy?

Podobnému výsmechu, až mediálnemu lynču, čelil profesionálny zápasník MMA Attila Végh. Dobre si pamätáme, ako prišiel o niekoľko sponzorov v dôsledku toho, že vyjadril svoje volebné preferencie. Liberáli sa snažili hrať to na myšlienku, že Renault celkovo žiada svojich ambasádorov o apolitickosť. Avšak v uniknutej mailovej komunikácii zo strany manažmentu stálo: „Za toto sa ja neviem postaviť. Z môjho pohľadu nejde o rešpekt k inému názoru, ale o podporu strany, ktorá klame a je krivá.“

Čiže Végha „odstrihli“ kvôli jeho osobnému presvedčeniu – podporil „nesprávnych“ ľudí, má smolu…

Aký režim vám to pripomína? Sám bojovník vtedy povedal, že komunizmus sa vrátil. S tým rozdielom, že za socializmu tu vládla jedna strana, teraz ekonomicky vládnu korporácie s jedným svetonázorom. Ak s ním nie ste stotožnení, ťažko vydržíte v pracovnom kolektíve – a môžete si robotu hľadať inde. Nik vás nevyhadzuje, to pŕ! Odídete sami. Korporát si myje ruky.

Nie je známe, či sa s podobnou formou diskriminácie stretli aj podporovatelia Ivana Korčoka. Za ním stáli prevažne herci, moderátori, a podobné „hlavičky“. Katka Koščová, Kristína Tormová, Ludwig Bagin, aby sme spomenuli len niektorých. Hromadne si v podporných spotoch na sociálnych sieťach nasadzovali „korčokuliare“ s okrúhlym rámom. Darmo, aká krajina, taký Harry Potter…

Ale aj primátor Bratislavy, ktorá je ešte stále baštou progresivizmu, podržal svojho kandidáta. „Mesto, ktoré sa vyzná do svetových strán a vie, ktorá je tá dobrá nielen pre naše mesto, ale aj pre našu krajinu,“ vyjadril sa o našej metropole muzikant Matúš Vallo pred druhým kolom volieb.

A teraz majú títo ľudia hlavy v smútku spolu s americkými kolegami, ktorí podporili Harrisovú, ako napríklad Eminem, Taylor Swiftová, Samuel Jackson, Bon Jovi, Lady Gaga a mnohí ďalší.

Nuž, záver, ktorý možno z tejto paralely vyvodiť, je zrejmý: Voľby vyhrávajú lídri s programom, a nie „populárni“ kecálkovia, ktorí tých svojich podporujú vykrikovaním prázdnych hesiel z tribún na námestiach, alebo frázovitými statusmi na sociálnych sieťach…

Prečítajte si tiež:

• Hrabko: Trump bude prezidentom všetkých voličov, aj tých, čo sú dnes sklamaní
• Trump zvíťazil aj v poslednom nerozhodnutom štáte Arizona