“Mnohí ľudia – či už opoziční politici alebo občianski aktivisti – čelia na sociálnych sieťach, v médiách i v reálnom živote oveľa horším a tvrdším útokom než hlava štátu chránená početnou ochrankou a inými privilégiami,” dodáva Chmelár. “K pôsobeniu vo verejnom živote odjakživa patrila aj tvrdá kritika, ktorú progresívci tak radi zamieňajú za osobné útoky, ale aj neľútostnosť davu, ktorého priazeň je vratká. Stavať kampaň na sebaľútosti je obzvlášť nechutné.” Chmelár prezidentku nešetrí a odhaľuje faloš spojenú s jej osobou a s jej propagáciou:

“Zuzana Čaputová sa pritom stále opiera o nevídanú nadprácu aktivistických novinárov a hercov, ktorí ju vzývajú ako Kim Ir-sena, až by z tohto kultu osobnosti mohol niekto nadobudnúť pocit, že bez nej by prestala tráva rásť, kvety kvitnúť a slnko svietiť. Prejavuje sa to okrem iného aj tým, ako demagogicky dezinterpretujú výsledky prieskumu verejnej mienky v jej prospech. Hoci popularita súčasnej nájomníčky Prezidentského paláca vytrvalo a dramaticky klesá, médiá namiesto racionálnej analýzy túto informáciu podávajú tak, že Zuzana Čaputová “suverénne vedie” rebríček dôveryhodnosti. Zatiaľ vrchol nevkusu však predviedla TV JOJ, v ktorej komentoval výsledky prieskumu o spokojnosti s prezidentkou – jej partner Juraj Rizman.

Podobne je to aj s jej údajne “veľkou šancou” stať sa generálnou tajomníčkou NATO. Som presvedčený, že tieto cielene vypúšťané špekulácie sú súčasťou jej kampane za znovuzvolenie v prezidentských voľbách. Všimnite si, že tieto úvahy nepochádzajú od žiadneho politika, diplomata či bruselského úradníka. Šíria ich novinári. Sám som sa rozprával s jedným bývalým šéfom diplomacie, ktorý bol zdesený z toho, odkiaľ sa tie nezmysly berú. Veď jej angličtina je na úrovni exministra Jahnátka a jej znalosti z bezpečnostnej politiky sú úplne mizerné, čo sama v slabej chvíľke počas volebnej kampane pred piatimi rokmi priznala. V takejto funkcii už nestačí spoľahnúť sa na poradcov, ktorí jej všetko napíšu a vo všetkom ju nainštruujú. Musíte mať vlastný úsudok. Táto osoba však nikdy neriadila ani len panelovú diskusiu, jej pôsobenie na medzinárodnej scéne sa obmedzuje na úlohu hlásateľky, ktorá je schopná maximálne tak prečítať napísaný prejav. Okrem zdvorilostných konverzácií nezvláda na zahraničných fórach žiadne zásadnejšie diskusie – napríklad v porovnaní s exprezidentom Gašparovičom alebo Schusterom.

Celá táto dezinformačná kampaň rezonuje len v našich médiách. Je to niečo podobné ako keď sa krátko po jej zvolení objavili články v najväčších svetových denníkoch, z ktorých sa mohlo zdať, že nám ju závidí celý svet. Háčik bol len v tom, že naše médiá si nevšimli (iste len náhodne), že tie texty písali – slovenskí autori, pravdepodobne ľudia z jej PR tímu.

Bolo by poctivejšie, keby Zuzana Čaputová priznala, že je už dávno v plnom nasadení ponorená do kampane za svoje znovuzvolenie. Ale prečo by to robila? Sľúbila síce slovenskej verejnosti, že svoje rozhodnutie oznámi oveľa skôr ako to urobil Andrej Kiska, ale na túto malú lož sa rýchlo zabudne. Pre ňu je pohodlné a výhodné čakať s oznámením čo najdlhšie a udržiavať masy v domnení, že to, čo robí, nie je kampaň, ale “plné sústredenie na výkon mandátu”, ako rada hovorí. To, ako vraj váha, či do toho ísť, a ako by sme ju mali prehovárať, že bez nej si nevieme predstaviť život na tejto planéte, nie je nič iné ako súčasť jej gýčovej politickej kampane. A vy, ak sa dáte takýmto lacným politickým marketingom oklamať aj tentoraz, si nič lepšie nezaslúžite.”

Problém je v tom, že tí, ktorým sú Chmelárove slová určené, sa k nim nedostanú. Čiastočne pre svoj vlastný nezáujem, čiastočne pre blokádu, ktorú masmédiá vytvorili už nielen pre opozičné ale z veľkej miery aj jednoducho kritické hlasy. Uniformita podpory prezidentky si naozaj žiada už len šíky skandujúcich pionierov pred jej palácom. A vlastne – aj to bolo v pláne. Len začalo “pršať”.