Častejšie záporné ceny komplikujú financovanie samostatných fotovoltických elektrární

Ak výrobca predáva elektrinu za cenu denného trhu, pri záporných hodnotách mu môže namiesto príjmu vzniknúť náklad. Prevádzkovateľ si preto musí prepočítať, či mu dočasné obmedzenie výroby neprinesie lepší ekonomický výsledok.

Výkon fotovoltickej elektrárne možno riadiť automaticky podľa vývoja trhu. Na trhu už pôsobia spoločnosti, ktoré takéto služby výrobcom poskytujú.

Nie všetky elektrárne však na záporné ceny reagujú rovnako. Niektoré staršie podporované zdroje môžu pokračovať vo výrobe, pokiaľ je podpora na vyrobenú megawatthodinu vyššia než strata spôsobená zápornou trhovou cenou. Pri iných zdrojoch môže byť krátkodobé obmedzenie výkonu technicky alebo ekonomicky nákladné.

Pri posudzovaní nového projektu nebude dôležitá iba priemerná ročná cena elektriny. Investori budú vo väčšej miere sledovať takzvanú zachytenú cenu, teda cenu, ktorú konkrétny zdroj reálne dosahuje v čase svojej výroby.

Fotovoltické elektrárne vyrábajú najviac približne v rovnakých hodinách. S pribúdajúcim inštalovaným výkonom preto môžu v čase vysokej výroby tlačiť trhové ceny nadol, a tým znižovať svoje budúce tržby.

„Častejšie záporné ceny tak môžu spomaliť investície do samostatných fotovoltických zdrojov, ale zároveň urýchliť investície do hybridných riešení, dlhodobých zmlúv, batérií a agregácie flexibility. Práve trhový signál pre investície do flexibility je jednou z dôležitých funkcií záporných cien,“ uviedla Liptáková.

Batéria môže elektrinu nakúpiť počas nízkych alebo záporných cien a predať ju, keď cena vzrastie. Jej výnosy však nemusia pochádzať iba z cenových rozdielov. Úložisko môže poskytovať podporné služby, pomáhať pri riadení odchýlky alebo pri lokálnej optimalizácii siete.

Ekonomika batériového projektu by preto mala stáť na viacerých zdrojoch príjmov. S pribúdajúcim počtom podobných úložísk sa totiž cenové rozdiely, na ktorých batérie zarábajú, môžu postupne znižovať.