Už len tým, že povedal, že Rusko ohrozuje Európu, prejavil Macron svoju hlúposť, musím to tak povedať… Lebo čo je v tomto zmysle Európa, je to Francúzsko alebo Slovensko, je to Poľsko?

Viete, že sa Francúzsky prezident hnevá na Rusko a cíti sa byť ohrozený, tomu sa až tak nečudujem. Pretože frankofónne krajiny v Afrike, ktoré Francúzsko vykorisťovalo – a mohol by som hovoriť o detailoch – sa od Francúzska odkláňajú s pomocou Ruska. Iba tak to môžu urobiť, pretože ak by nad tým nemali Rusi záštitu, Francúzsko by to jednoducho potlačilo. Napríklad Niger, Mali a ďalšie.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

No a Francúzsko tým prichádza o veľké, veľké zisky. Podľa toho, čo sa píše v tlači, Francúzsko je na tom – s ekonomikou, dlhom, HDP a podobne – teraz približne tak, ako bolo kedysi Grécko. Keď teda pán Macron chce hovoriť o ohrození Európy, tak nech teda hovorí o ohrození Francúzska. To jeho vyhlásenie v Rusku s úsmevom okomentovali tak, že nech je opatrný, lebo raz sa už aj Napoleon cítil byť ohrozený Ruskom. A ako to s ním dopadlo?

Pre Slovensko bolo ale Rusko vždy strategickým spojencom a priateľom. Už štúrovci sa naň odvolávali, držali s Rusmi. Veď v Uhorsku, ak polícia zistila, že niekto publikoval v Slovenských novinách články, ktoré boli priateľské k Rusku, obžalovali ho z panslavizmu. Vtedy to bol v Uhorsku trestný čin. Podobné väzby k Rusku vidíme napríklad aj Bulharsku. Keď teda nedávno jeden slovenský politik povedal, že hranice s Ruskom by pre nás boli lepšie, ako hranice s Ukrajinou, vlastne len reflektoval na trend, ktorý tu je viac, než storočie.

Podobné vyhlásenia nemá len Macron, ale viacerí predstavitelia európskych štátov, aj Únie, ako takej. Rusko pre nás predstavuje existenčnú hrozbu. V našich médiách sa už niekoľko rokov neobjavuje mnoho informácií a vyhlásení z Ruskej strany, ale vy tam samozrejme máte veľa kontaktov. Sú vyjadrenia západných politikov založené na realite? Vyhrážajú sa nám Rusi niečim? Podnikajú kroky, na základe ktorých sa môžeme cítiť reálne ohrození?

Zopakujem len to, že niektoré krajiny, presnejšie elity niektorých krajín, možno áno. Spomenul som Francúzsko a spomeniem aj Anglicko. Malo veľkú koloniálnu ríšu, nad ktorou slnko nezapadalo. A teraz sa rozpadá. Anglicko ekonomicky, aj vojensky upadá, až tak, že jeho moc je už smiešna. A oslobodzovanie sa afrických krajín, takisto ázijských, spod ich nadvlády, to by nebolo možné, minimálne by nebolo tak ľahké, nebyť strategickej podpory Ruska. Takže áno, aj Anglicko sa môže cítiť byť ohrozované Ruskom. Prísne vzaté nie Anglicko celé, ale tamojšia elita.

Sú teda isté vzťahy medzi krajinami a časťami sveta, v tomto prípade tomu Rusi hovoria kolektívny Západ, a východom. Východ už neznamená len Rusko, ale aj Čína, India a ďalšie, prevažne ázijské štáty. Takže tu sú isté mocenské pomery a ak Macron povedal, že Rusko ohrozuje Európu, tak v zmysle toho, že Rusko ohrozuje hegemóniu Západu, mu trochu musíme dať za pravdu.

Západní lídri Rusko opakovane obviňujú z toho, že porušuje uzatvorené dohody, odstupuje od zmlúv, uskutočňuje kroky za účelom vyhrotenia vzťahov so Západom. Ruská strana oponuje, že oni vždy len reagujú na kroky kolektívneho Západu. Kde je teda pravda?

Pravda je na strane Ruska. Nehovorím to preto, že som predsedom Slovensko – Ruskej spoločnosti, ale myslím si, že to tak objektívne je. Rusko sa len bráni.

Minulý týždeň bol opäť na návšteve Ruska europoslanec Ľuboš Blaha. Okrem iného sa stretol aj so Sergejom Naryškinom, ktorý je šéfom ruskej rozviedky. Stretnutie samozrejme vyvolalo obrovskú nevôľu na strane našej politickej opozície. Naryškin je ale takisto predsedom Ruskej historickej spoločnosti a práve na takejto úrovni sa Blahom stretol. Sú podľa vás výkriky našej opozície na mieste?

Ja som sa o tomto stretnutí Naryškina nielen s Blahom, ale aj s historikmi z iných štátov, dozvedel z ruských médií. Išlo o ľudí z krajín, ktoré susedia so Zakarpatskou Ukrajinou alebo ako sa to kedysi volalo – Podkarpatská Rus. To znamená, že sa stretol s historikmi z Poľska, Maďarska, Slovenska a Rumunska, keďže išlo nielen o Podkarpatskú Rus, ale aj o južnejšie položené časti.

Stretli sa preto, lebo Rusko sa pripravuje na ukončenie vojny s Ukrajinou a vie, že niektoré krajiny si robia spomínajú akési historické nároky v súvislosti s týmto územím. To stretnutie teda nebolo žiadnym tajomstvom a my môžeme byť radi, že bolo zastúpené aj Slovensko. Ak by sa Naryškin stretol s Poliakmi, Maďarmi, prípadne aj Rumunmi, ale nie so Slovákmi, bolo by to proti našim záujmom.

Opozícia zbytočne hysterčí a preháňa. Nedávno minister zahraničných vecí USA Marco Rubio povedal, že vojna na Ukrajine je proxy vojnou medzi USA a Ruskom. A keď politici bežne chodia rokovať do USA, je v našom záujme, aby aspoň nejakí politici išli na rozhovory aj do Ruska.

Spomenuli ste, že Rusi sa už pripravujú na ukončenie konfliktu na Ukrajine a mier chcú aj Američania, ale ako keby teraz bola proti Európa. 800 miliárd na zbrojenie a obranu a pokračujúca, aj vojenská podpora Ukrajine.

Je to tragikomické. Rusi už dávno vravia, že európske elity sú pod úroveň. A vytvoriť pre Ukrajinu lepšiu vyjednávaciu pozíciu pomocou zbraní, na tom sa Rusi môžu len smiať. Pretože žiadne západné zbrane sa v súčasnosti nevyrovnajú ruským.

Ak teda aj naši opoziční politici prijímajú tieto vyhlásenia západných politikov, je to vlastne zrada Slovenska. Pretože nás zaťahujú do priameho konfliktu, ktorý Ukrajina prehráva a prehrá. Nehovoriac o tom, že Spojené štáty sa už od všetkého dištancujú.

Aký vývoj očakávate v tomto konflikte v dohľadnom čase? Smeruje to už konečne k prímeriu a následným mierovým rokovaniam?

Zatiaľ to vidím, ako problematické a opäť je to tá hlúposť západných elít. Stále počúvame, čo Západ na Ukrajine pripravuje, ale svoje plány vôbec nekonzultujú s Ruskom. Podmienkou prímeria je, aby s ním súhlasili obe strany. A s plánom, o akom hovoria na Západe, Rusko súhlasiť nebude, čiže vojna bude pokračovať ďalej, do posledného Ukrajinca, kvôli záujmom Západu.

Podľa vás sa v dohľadnom čase prímeria nedočkáme?

Myslím si, že v krátkom čase nie.

Poďme trochu hovoriť aj o domácej scéne. Už dlhšie sa u nás spomína vládna kríza, respektíve nejasná podpora vlády v parlamente, protesty… Svojho času ste tiež boli v pozícii premiéra. Ako to vnímate?

Ja som nikdy nepatril do socialistického tábora, ako Fico. Ale súčasná vláda, na čele s Robertom Ficom, má objektívne najlepšie predpoklady na to, aby nedovolila zatiahnutie Slovenska do vojny.

Mimochodom, 20. marca o 17. hodine viacero občianskych združení organizuje v Bratislave, na Hviezdoslavovom námestí, verejné zhromaždenie za mier a proti progresivizmu. Takýmto spôsobom chceme dať najavo, že demonštrácie neorganizujú len Šimečkovci, ale že existujú aj ľudia, ktorí majú iný názor a ktorí chcú mier.

Čo vravíte na pnutia, ku ktorým dochádza vo vládnej koalícii, menili sa ľudia na poste ministrov. Myslíte si, že to koalícia ustojí a Fico dovládne do riadnych volieb?

Pre Slovensko by bolo dobre, aby to ustála.

O vývoji vo vnútri KDH a jeho postupnom zbližovaní sa s politikmi z progresívneho spektra, o združení BRICS a jeho význame v súčasnom svete, ale aj o tom, prečo sa v súčasnosti mierové rozhovory neoragnizujú v európskych mestách, ale na Blízkom východe, si môžete vypočuť vo videorozhovore.