Bývalý nemecký štátny tajomník obrany sa zamýšľa, prečo v Nemecku nejde o úplné stiahnutie amerických vojakov

Berlín 12. júna 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Aaron Favila)

V poslednej dobe sa veľa hovorí o myšlienkach amerického prezidenta ohľadom čiastočného stiahnutia amerických jednotiek z Nemecka. Willy Wimmer, bývalý štátny tajomník nemeckého ministerstva obrany, v rozhovore sa Sputnik zdôraznil, že sa na túto situáciu pozerá s pokojom a začudoval sa, prečo sa nejedná o úplné stiahnutie amerických vojakov

Pán Wimmer, americký prezident Donald Trump pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti stiahne z nemeckého územia 9 500 amerických vojakov, tým zníži americký kontingent asi o tretinu. Časť amerických vojakov môže byť presunutá do Poľska. Hoci tieto plány oficiálne potvrdené neboli, práve v Nemecku prebieha ohľadom tejto témy diskusia. Čo keď Trump naozaj stiahne časť svojich vojsk z Nemecka?

Toto možno len predvídať, pretože všetky tieto vyhlásenia v Berlíne ohľadom myšlienok amerického prezidenta hovoria o tom, že americké vojská prítomné na území už dávno nemajú nič spoločné s bezpečnostnými záujmami Nemecka a Európy. Namiesto toho slúžia záujmom amerických vojenských operácií v iných regiónoch sveta. A to nemá nič spoločné s NATO.

Otázka pre mňa znie teda takto: prečo sa stiahne len 9500 amerických vojakov a nie všetci? Túto otázku si už mnoho rokov pokladá ohromné ​​množstvo Nemcov. Je to čiastočne spôsobené tým, že sa nedodržali sľuby prezidenta Busha na jar 1990, ktoré dal prezidentovi Gorbačovovi. O rozpustení NATO nešla nikdy reč, ale išlo o to, aby sa organizácia stala viac politickou organizáciou, ktorá je menej závislá na vojenskej integrácii. To, že informovali o stiahnutí Američanov na konci minulého týždňa, dostalo podľa môjho názoru nečakané doplnenie zo strany generálneho tajomníka NATO. Prehovoril o záveroch komisie, ktorá bola vytvorená po vyhláseniach Macrona, že NATO by sa malo stať viac politickou alianciou. To môže znamenať iba to, že podľa generálneho tajomníka NATO (a teda aj prezidenta USA) stráca vojenská integrácia svoj význam a hodnotu. Pre Berlín to znamená, že s ním tento problém nielen nebol prediskutovaný, ale tiež bol úmyselne uvedený do omylu. A zaujímalo by ma, ako sa bude táto situácia ďalej vyvíjať.

Bývalý veliteľ amerických síl v Európe, generál Ben Hodges, vyjadril v rozhovore s Tagesspiegel veľké pochybnosti. Ako uviedol, on sám nevidí za týmto plánom reálnu stratégiu a číslo 9500 (počet vojakov, ktorí majú byť stiahnutí) vidí ako podmienené politickými príčinami a uvedené v podstate “z neba“. Tiež je presvedčený, že realizovateľnosť tohto plánu nebola žiadnym spôsobom vyskúšaná, je tak celkom možné, že sa ho Trump nakoniec vzdá. Súhlasíte s týmto hodnotením?

Toto je obyčajné fňukanie generálov, ktoré začína, keď im zoberú “hračku”. Generál Hodges by mal premýšľať, či sa o tom hovorí v zmluve NATO a či dávalo Nemecko niekedy súhlas na to, aby práve základňa v Ramsteine ​​hrala kľúčovú úlohu v zabíjaní ľudí po celom svete a vo vojnách od Juhoslávie po Sýriu, ktoré boli v rozpore s medzinárodným právom. Ja osobne som od generálov nikdy nič podobné nepočul, a to ani od generálov Bundeswehru (spolková obrana), ktorí sú nespokojní s tým, že americký prezident využíva možnosti svojej politiky, ktorú sľúbil vykonávať americkému národu počas volebnej kampane v roku 2016. Američania jednoducho nechcú , aby sa ich synovia a dcéry vracali do rodnej krajiny v rakvách.

Oni, rovnako ako my, chcú, aby ich deti žili. Je celkom možné, že s pánom Hodgesom a jeho zástupcami v Pentagone nikto vopred nehovoril. Ale tiež nevylučujem možnosť, že prezident Trump o tom porozprával s niekým iným. V rokoch 2007 – 2008 som strávil hodiny a dokonca aj dni nepretržitým rozhovorom s bývalým kancelárom Helmutom Schmidtom v jeho kancelárii v Hamburgu. Podľa jeho slov mala mať miesto dohoda, podľa ktorej by čas NATO v aspekte vojenskej integrácie zostala v minulosti, pretože časom začalo predstavovať nebezpečenstvo pre svet, a bolo by lepšie z aliancie (v súlade so Severoatlantickou zmluvou) vytvoriť poradný orgán medzi oboma brehmi Atlantiku. My musíme najprv zabezpečiť, aby sa NATO nestalo globálnym “kolosom agresie”, v ktorého smere sa posledné roky pohybuje.

Bývalý predseda Vojenského výboru NATO Klaus Naumann sa vyjadril ešte jasnejšie. Podľa neho by stiahnutie vojsk z Nemecka nebolo len porušením povinností v rámci aliancie, ale tiež oslabením celého NATO. Okrem toho by presun vojsk do Poľska poskytol ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi údajný dôvod na pokračovanie vo vývoji vlastných jadrových zbraní. Šanca na odzbrojenie a kontrolu zbraní by teda bola takmer nulová. V interpretácii Naumanna to znelo tak, že to neboli Spojené štáty, ktoré jednostranne odstúpili od príslušných dohôd a mali najväčší vojenský rozpočet na svete, ale Rusko sa správalo agresívne a malo v úmysle používať jadrové zbrane. Čo si myslíte o tejto interpretácii?

Čo na to povedať? Ak sa zamyslím nad ponukami amerického prezidenta, potom najprv by ste sa mali pozrieť na Severoatlantickú zmluvu a spýtať sa sám seba, prečo v skutočnosti NATO existuje. Keď sme sa pripojili k NATO, nemecký parlament jednoznačne vyhlásil, že hovoríme o pripojení k obrannej aliancii. Nemecký Bundestag nikdy nesúhlasil s kvalitatívnou zmenou NATO s cieľom začatia vojny proti Juhoslávii. Takže môžem povedať len jednu vec: ak americký prezident teraz privedie alianciu opäť do súladu so Severoatlantickou zmluvou, potom nemecký generál by za to mal byť len rád. V tomto zmysle americkému prezidentovi dobre rozumiem.

Čo sa týka tých výmyslov v Berlíne ohľadom toho, čo robiť s vojskami stiahnutými z Berlína, očividne sa ich na to nikto nepýtal, tak prečo sa vôbec o tej téme baví? Čo sa týka Poľska, existuje dohoda medzi NATO a Ruskom o tom, čo môže NATO v Poľsku robiť a čo nie. A v dohode sa hovorí o tom, že trvalé rozmiestnenie vojsk NATO tam nie je možné. Na pozadí trochu ťažkej situácie vo Varšave možno špekulovať o téme presunu jadrových zbraní z nášho územia do Poľska. V tejto súvislosti samozrejme vzniká otázka, či má Poľsko záujem o to, aby sa objavila nová “železná opona” v samom strede Európy. Než sa začne z niečoho obviňovať Rusko, mali by si v Berlíne, Bruseli a ďalších miestach zaspomínať, ako oni desaťročia klamali ZSSR, potom Rusku, o tom, prečo NATO neplnilo a neplní dosiahnuté dohody.

Naumann a tiež zástupca Die Linke (Ľavica) Gregor Gysi varovali, že keď u seba Poľsko rozmiestni americké vojská, stane sa “cieľom“ Ruska…

Aký vývoj situácie očakávate v blízkej budúcnosti? A aká by bola podľa vášho názoru najrozumnejšia pozícia nemeckej vlády?

Doslova na každom kroku je zrejmé, že nemecká vláda spolupracuje s vojenskou koalíciou vo Washingtone, ktorá je namierená proti americkému prezidentovi. Sú to tie isté sily, ktoré v posledných desaťročiach vyprovokovali všetky tie nové a nové vojny. Sú to samí Obamovia, Sorosovia, Clintonovia a všetci ďalší a úplne skrývajú svoje ciele. Trumpa ešte ani nestihli zvoliť za prezidenta a vo Washingtone sa už konalo stretnutie skupiny miliardárov, na ktorom hovorili o tom, ako ho rýchlo zvrhnú. A práve s nimi naša vláda koná. Vzhľadom k tomu všetkému by nemalo byť divu, že americký prezident premýšľa o tom, či je možné hovoriť o normálnej situácii a normálnych diplomatických vzťahoch s Berlínom, o tom, čo sa deje v Berlíne, kde sa kancelárka považuje za vodcu “antitrumpovského” hnutia. Stačí jediný pohľad do novín, aby si človek všimol, že Berlín je pripravený na boj s “trumpovským” Washingtonom. Ak Berlín nemôže prijať a rešpektovať výsledky demokratických volieb, musí tiež niesť dôsledky a zodpovednosť.

Ak vezmeme do úvahy, že Donald Trump je prvý prezident USA od čias Jimmyho Cartera, ktorý ešte nezačal ani jednu novú vojnu, potom súdiac podľa vašej interpretácie situácie si to nikto neváži…

Na tento moment som poukazoval po nejakej dobe od inaugurácie Trumpa, keď už stihol urobiť niečo, čo sľúbil svojim voličom. Američania, ktorí sa teraz obávajú kolapsu svojej vlastnej krajiny, sa o nové vojny nezaujímajú. To je dôvod, prečo Trump vyhral voľby. Je to jednoducho nezmyselné, nezodpovedné a namierené proti záujmom Nemecka, keď vláda na čele s kancelárkou a jej ministrom zahraničných vecí vedú politiku, ktorá je zameraná na spoluprácu s časťou americkej administratívy, ktorá má záujem o vojny. Keď bude Moskva zase doslova za niekoľko dní spomínať na koniec druhej svetovej vojny, Berlín by sa mal zamyslieť nad tým, čo presne má nemecký národ za záujmy s ohľadom na situáciu v Európe. Má záujem o mier a nie o vojnu, na ktorú sa zameriava politika pani Merkelovej a pána Maasa.