Mikurčík sa so svojou firmou ADS Property dlhodobo pripravoval na kúpu Carltonu. V roku 2015 oficiálne tento záujem prejavil a mal pripravené viaceré možnosti financovania, ale dal prednosť kamarátovi, ponúkol spoluúčasť Grundovi. Preto Grund spolu s ďalším eseťákom Rudolfom Hrubým v decembri 2015 vstúpili do Mikurčíkovej spoločnosti ADS Property ako tretinoví spoločníci, ktorých úlohou bolo zabezpečiť financovanie, pričom za prinesenie a manažovanie investície ostal Mikurčíkovi rovnako tretinový podiel. Partneri sa spoločne dohodli, že všetky podstatné rozhodnutia sa budú schvaľovať spoločne a jednohlasne. Následne v auguste 2016 predal americký podnikateľ Eric Assimakopoulos bratislavský hotel Radisson Blu Carlton firme ADS Property za sumu, o ktorej sa špekuluje, že by sa mala pohybovať niekde okolo 60 miliónov eur. Predaj sa uskutočnil formou kúpy 100% podielu spoločnosti Carlton Property, ktorá vlastnila Hotel Carlton.

„Po niekoľkoročnom úsilí sa mi s mojou manželkou podarilo získať Hotel Carlton. Namiesto zahraničných investorov som do projektu prizval pánov Grunda a Hrubého zo spoločnosti ESET. Bol som hrdý na to, že prizývam Slovákov, a že po rokoch je reálna šanca, aby bol Carlton znova v slovenských rukách. Vsádzal som na gloriolu ESETu a na to, že to tu budeme spolu rozvíjať. Títo partneri boli pre mňa, v súlade s ich dlhoročnou reputáciou, garanciou korektnosti a transparentnosti,“ spomína Mikurčík.

Lenže idylka netrvala dlho. Mikurčík to videl takto: „Už po pár mesiacoch od nadobudnutia hotela prišlo ľahké vytriezvenie. Jeden z partnerov, Rudolf Hrubý sa rozhodol silovo meniť partnerské dohody, presadzoval objektívne nekompetentných ľudí na riadiace pozície, prejavoval sa mocensky a ukazoval, čo je sila oligarchie a sila moci. Takýmto spôsobom poškodzoval aj celý chod projektu (napr. odmietol dohodnutú výmenu hotelového operátora) a ničil reputáciu našej spoločnosti.“

Hrubý sa voči Mikurčíkovi vyhranil natoľko, že mu ponúkol za odchod z projektu údajne 5 miliónov EUR. Túto ponuku Mikurčík odmietol, nakoľko na svoj odchod nevidel žiadny dôvod. Naopak, Mikurčík navrhol vymeniť investora, teda vyplatiť Hrubého. K žiadnej takejto dohode nakoniec nedošlo. Hrubý však postupne získal na svoju stranu Grunda. A následne sa už dvaja Eseťáci 16. júna 2017 rozhodli pre rázny krok: vylúčiť Mikurčíka z riadenia oboch spoločností (ADS Property a aj Carlton Property) a navýšiť základné imanie o 4,5 miliónov EUR, čo mu oznámili na porade. Tento krok znamenal faktickú elimináciu Mikurčíka z projektu, do ktorého Eseťákov prizval a zrejmé porušenie pravidiel, ktoré si všetci traja pred samotnou realizáciou projektu spoločne dohodli.

Mikurčík to považoval za nepriateľské správanie a násilné vytesnenie z projektu, ktorého bol autorom a svoje práva začal brániť právnou cestou. Eseťáci to však vidia tak, že to bol práve Mikurčík, kto urobil veľmi nepriateľský krok: Mikurčík totiž dňa 21. júna 2017 odstúpil od Zmluvy o predaji podielov v spoločnosti ADS Propery, nakoľko Hrubý s Grundom mu neuhradili odplatu za nadobudnutie svojho podielu pri samotnom vstupe do jeho spoločnosti. Tým pádom sa stal Mikurčík de jure jediným vlastníkom spoločnosti ADS Property. Grund a Hrubý mali ostať iba veriteľmi ADS Property s tým, že Mikurčík im chcel ich investíciu aj s úrokmi vrátiť, čo však Hrubý odmietol. Následne splnomocnenec Tomáš Hvožďara – známy Grunda a Mikurčíka, ktorý v minulosti so spoločnosťou ADS Property spolupracoval a ktorý disponoval jej plnou mocou ešte z čias, keď tam bol Mikurčík jediným spoločníkom, mal bez vedomia Grunda a Hrubého zvýšiť základné imanie v spoločnosti Carlton Property v prospech Mikurčíka.

Ťažko povedať, čo si Mikurčík myslel, že sa bude následne diať. Veď nebolo až také ťažké predvídať, že keď stúpi na otlak mocným pánom z ESETu, tak sa z ich reakcie asi tešiť nebude. Všetci partneri ESETu na obranu Grunda a Hrubého vydali spoločné stanovisko, kde uviedli: „Investovali sme do projektu Carlton desiatky miliónov eur vlastných finančných prostriedkov so zámerom oživiť túto historickú budovu v centre Bratislavy. Súčasná situácia okolo hotela Carlton nie je bežným obchodným sporom, ale pokusom o podvod. Ukáže sa, či inštitúcie tejto krajiny dokážu chrániť slušných ľudí.“

Reakcia spoločníkov z ESETu však samozrejme nebola len slovná. Začal sa boj, k slovu sa dostali právnici, súd a osobné kontakty na vysokých miestach – u eseťákov zrejme na vyšších, než v prípade Mikurčíka. Výsledkom bolo, že v rekordne krátkom čase sa jedinými konateľmi ADS Property a Carlton Property stali Grund a Hrubý, pričom Mikurčík už dnes nevlastní ani 1% z hotelového projektu (viď obchodný register), a dokonca nemá do neho už ani fyzický prístup. Okrem toho sa vedie trestné stíhanie proti nemu a jeho manželke Zuzane Kalmanovej (údajne dcére Jozefa Kalmana, niekdajšieho podpredsedu vlády SR) pre podozrenie, že obaja chceli pánov z ESETu pripraviť o ich mnohomiliónovú investíciu.

V máji 2018 Mikurčík verejne vystúpil na mítingu s názvom Vlastenecká iniciatíva Slovenska, ktorý sa konal na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Vo svojom vystúpení povedal, že uveril gloriole a povesti ESETu a spoľahol sa na česť a reputáciu jeho spolumajiteľov, ale odmenou za to, že im priniesol, vyhral a zhodnotil projekt hotelového komplexu Carlton, je len odsúdenie: „Je to príbeh, ktorý mne a mojej rodine nedal nič, ale ktorý nám všetko berie. Berie nám naše sny, ideály, vízie, vieru v zákon, v čestný a spravodlivý štát. A chce nám ešte niečo zobrať: slobodu. Ba vlastne niečo nám dal: trpké zistenie, že dvaja oligarchovia z ESETu Maroš Grund a Rudolf Hrubý si v rámci svojej moci a moci peňazí dokážu zabezpečiť na Slovensku už takmer všetko, vlastnú pravdu a vlastnú spravodlivosť.“

Mikurčík tvrdí: „S použitím tlaku spriaznených médií, samozrejme prevažne Denníka N, kde sú majitelia ESETu spolumajiteľmi, a ktorý má v ďalších mainstreamových médiách svoje partnerstvá, ale tiež s použitím spriaznených politických činiteľov a dokonca aj subjektov z mafiánskych zoznamov s evidentne významným vplyvom na silové zložky štátu, sa im podarilo vytlačiť ma z projektu, zdiskreditovať moju reputáciu a obrátiť verejnú mienku proti mne.“

„Pretože som ešte stále veril v spravodlivosť, začal som sa brániť právnou cestou. Veril som v nezávislé a nestranné súdnictvo, ktoré nerozlišuje medzi normálnym podnikateľom a oligarchom z ESETu. Možno sa to bude niekomu zdať ako naivné, ale ja som skutočne veril, vzhľadom na to, aké karty som v rukách mal. Počas obchodných sporov s eseťákmi, ktorých celá spoločnosť disponuje majetkom štyri miliardy eur a len samotní Hrubý s Grundom disponujú celou miliardou eur, čo je približne rovné rozpočtu Ministerstva obrany SR, som výrazne pociťoval nulovú vymožiteľnosť práva, bezprostredné porušovanie mojich práv spoločníka a konateľa, ako aj snahu o absolútnu a cielenú likvidáciu mojej reputácie a mojej osoby,“ obviňuje Mikurčík bývalých spoločníkov a vymenúva aj ich ďalšie údajné prešľapy: „Fiktívne valné zhromaždenie zrealizované eseťákmi na vrátnici, sfalšované podania, následne nehorázne chybný zápis Vyššieho súdneho úradníka v obchodnom registri, a zároveň umožnený údajným zlyhaním softvéru Ministerstva spravodlivosti SR.“

Na obvinenie pánov Grunda a Hrubého, že to, čo urobil, bol jednoznačný podraz a podvod, ktorý mnohí ľudia z realitného biznisu označujú za mimoriadne nepeknú metódu z mafiánskych deväťdesiatych rokov – zvyšovanie imania bola metóda vtedy používaná v situáciách, ktoré sa označovali ako nepriateľské prevzatie spoločnosti – odpovedá protiotázkou: „A ako potom označiť ich správanie a praktiky?“

Mikurčík iste musel očakávať nejaké kroky protistrany, ale zjavne netušil, že sa to celé dostane až k trestnoprávnemu postihu jeho osoby, teda z roviny beťárskeho podnikateľského naťahovania až k reálnej hrozbe tvrdej basy: „Po mediálnej prezentácii spoločného vyhlásenia všetkých spolumajiteľov ESETu smerom k orgánom činným v trestnom konaní, zverejneného v ich vlastnom Denníku N, vyšetrovateľ NaKA odignoroval zásadné skutočnosti a za niekoľko dní vzniesol obvinenie. Často v médiách počúvame, že skutok sa nestal, tak v mojom prípade, pravdepodobne na objednávku pána Hrubého, sa skutok vykreoval.“

„Nikomu neprajem si otvoriť obálku od polície s textom uznesenia, že ste obvinení z niečoho, čo sa vôbec nemohlo stať. V sekunde sa vám zmení celý svet a začnete rekapitulovať. Najskôr tomu neveríte, poviete si, to predsa nie je normálne, nič som nespravil, to nemôže byť v tomto štáte v súčasnej dobe možné. Miesto chvály za úspech tu mám popravu. Napíšete sťažnosť, sťažujete sa na prokuratúre, a opäť: prokurátor, ktorý má chrániť zákon, vám sťažnosť zamietne s tým, že je nedôvodná a polícia postupovala správne. A potom to príde: prestanete veriť v spravodlivosť, v hodnoty, pre ktoré ste žili, a najmä v štát, ktorý vás mal ochrániť. A ak sa vám k tomu ešte oligarchistický miliardár vyhráža väzobným stíhaním, že to vie zabezpečiť, a vyhráža sa ešte aj jeho osobný ochranca spútaním a zavlečením niekde do lesa, myslíte si, že snívate,“ opisuje svoje pocity Mikurčík, ktorý je nateraz prehranou vojnou o Carlton evidentne psychicky otrasený.

A pýta sa: „V poslednom období sa veľmi hovorí o tom, že páni z ESETu vstupujú do politiky, že podporujú viaceré existujúce či novovznikajúce politické subjekty. Ale na akých princípoch chcú tieto strany s podporou peňazí ESETu fungovať? Na princípe sily a mocenských ambícií? Na princípe: máš peniaze, máš moc, tak máš pravdu? Budú po vstupe do politiky presadzovať rovnaké modely správania sa ako v mojom prípade? Budú aj tam likvidovať oponentov len preto, že majú iné názory a nebodaj aj iné záujmy?“

Po pravde, zrejme aj Erik Mikurčík bude podarený vtáčik. Investigatívny novinár Peter Tóth na svojej stránke Ďateľ.sk o ňom píše: „Kedysi chcel zriadiť v historických priestoroch Klubu spisovateľov striptízový bar. Keď tento nápad vyvolal vlnu odporu, prišiel s umiernenejším návrhom, aby sa z klubu stal nočný podnik alebo herňa…“ Peter Tóth si ďalej kladie otázku, prečo Mikurčík nebol už dávno predmetom záujmu médií aj pre ďalšiu kauzu (ovládnutie Akadémie médií). A hneď si sám aj odpovedá, že dôvodom v minulosti akiste bolo práve to, že Mikurčík ako spolumajiteľ Carltonu bol pod ochrannými krídlami eseťáckeho Denníka N.

Mikurčík sa ale spája aj s menom ARTHUR, čo nie je len jeho realitná značka, ale aj značka najvychytenejšej zmrzliny v centre mesta. Spýtali sme sa na neho úspešného zmrzlinára C. Memettiho v budove spisovateľov: „Vďaka Erikovi som tu na Laurinskej. V centre mesta je známy tým, že vytvára pre ľudí v biznise príležitosti. Jeho manželka je silná osobnosť. Jej slovo vždy platí.“

Združenie podnikateľov Slovenska Mikurčíka opäť potvrdilo na rok 2018 do svojej generálnej rady. Potvrdilo by nedôveryhodného podnikateľa?

Zdá sa teda, že tu máme do činenia so situáciou, keď narazila kosa na kameň: stretli sa dva prípady podnikateľskej kultúry – reality versus virtuálny svet – a tá finančne slabšia strana si to odniesla. Pre verejnosť však bude zrejme zaujímavejšia morálka tej druhej strany, pretože to sú ľudia, ktorí by mali ochraňovať naše dáta (cez široko používaný antivírový program), náš svetonázor (cez Denník N) a našu demokraciu (cez politické strany, ktoré podporujú). Erik Mikurčík o nich vyslovil bonmot: „Slovensko potrebuje víziu a tvrdý reset. A nie oligarchov a Hrubý ESET.“ Možno na tom niečo bude, a to aj napriek tomu, že to tvrdí človek, ktorému v čase realizácie projektu Hotela Carlton spolupráca s týmito oligarchami neprekážala …

Keď som sa na recepcii Carltonu pýtal na niekoho, kto by mi o hoteli niečo porozprával, že by sme radi niečo o hoteli napísali, slečna na recepcii sa na mňa podozrievavo pozrela, potom dlho premýšľala, vytiahla nejaký papier s číslami a nakoniec povedala, že ľudia, ktorí by mi mohli odpovedať, tam nie sú, nech jej pošlem mail a ona že im ho prepošle. Telefón na manažérov hotela mi odmietla dať, a pritom ich čísla sú uvedené na webovej stránke… Zdá sa, že som asi nebol prvý, kto sa o pozadie hotela zaujímal, a vec je v komunikačnej rovine asi stále citlivá a delikátna.

Ale čo je podstatné, najslávnejší bratislavský hotel na exkluzívnom mieste centra starého mesta je v nerušenej prevádzke. Na strane druhej odišli mnohí cenní zamestnanci, terasa hotela nefunguje, hotelová reštaurácia je prázdna, celá garáž rozkopaná. A pred hotelom smutne hrá „fontána od Zuzany“ (ktorú spojazdnila a oficiálne na 1.mája 2017 spolu so starostom mesta otvorila pre mešťanov odvolaná konateľka Zuzana Kalmanová). Ostáva bez zmeny hotelový operátor Rezidor, ošarpaný interiér recepcie a zastaraná lobby. Mikurčík sa teší, že prežíva aspoň Galéria, ktorú ešte ako konatelia spolu s manželkou vytvorili doslova z chodby.

Minister J. Lajčák sa na margo nedávneho stretnutia Trump & Putin vyjadril: „Veci sa nevyriešia tým, že nebudeme o nich hovoriť, a už vôbec sa nevyriešia tým, že sa budeme bombardovať. Ak máme na niečo rozličný názor, moja filozofia ako diplomata je, že si sadnime za stôl a vysvetlime si, prečo sa nevieme na istých veciach zhodnúť,“ a zároveň dodal: …„Práve normálne je, že ľudia majú komunikovať…“

Je preto veľká škoda, že namiesto rozvoja projektu a centrálnej dominanty mesta je tu jeden nezmyselný boj a zrejmá neochota spolu komunikovať.

Ivan Lehotský