Môj profil 
Predplatné
V rámci francúzskej armády pôsobí aj jej cudzinecká légia, ktorá sa od svojho vzniku v roku 1831 stala skutočne výrazným pojmom vo svete vojenstva. Vytvorili ju vtedajší prisťahovalci, ktorí vo svojich misiách boli urýchlene vyslaní do zámorských kolónií, čím sa vlastne znížila hustota populácie v prisťahovaleckých štvrtiach francúzskych miest a zároveň sa udržiaval poriadok v kolóniách mimo materského Francúzska.
Zdá sa, že aj v súčasnosti chce francúzska vláda riešiť prisťahovalecký problém podobným spôsobom. V minulom roku oznámila, že rozšíri svoje pozemné sily na celkovo 77 000 vojakov doplnením o 11 000 vojakov, z ktorých by pre cudzineckú légiu bola vyčlenená jedna tretina, čím by takto mala až 8 900 mužov, čiže 11% z celkového plánovaného počtu novej francúzskej armády.
Légia by dokonca dostala nový regiment, z ktorého časť už slúži v Mali na čele s kolonelom Alainom Walterom. Nedávno tam zahynul aj slovenský a srbský vojak slúžiaci v cudzineckej légii. Aj minulosti v nej slúžilo okrem z iných krajín aj niekoľko mužov pochádzajúcich zo Slovenska. “Máme rovnakú misiu, plat a uniformu ako zvyšok francúzskej armády. Rozdiel je v tom, koho prijímame. Mnohí by povedali, že pracujeme a trénujeme tvrdšie,” vraví kolonel Walter. “Podiel Európanov klesá, pravdepodobne preto, že sú zvyknutí na pohodlnejší život. Namiesto toho máme viac ľudí z najchudobnejších krajín,” dodáva.
Sú však aj také európske krajiny, ktoré do svojej armády môžu prijať len svojich vlastných občanov. A keď teda chcú navýšiť, mávajú s tým problémy. Nemecký sociológ Gunnar Heinsohn zostavil tzv. “Demografický vojenský index” , podľa ktorého v Nemecku je len 650 mužov vo veku od 15 do 19 rokov pre každých 1 000 mužov medzi 55 až 59 rokov. V Taliansku, Španielsku, Rusku, Estónsku a Lotyšsku je demografická situácia rovnako znepokojujúca. Švédske čísla sú o niečo lepšie, ale stále ide len o 870 mužov pre každých 1 000 mužov vo veku od 55 do 59 rokov. Aj keby sa pridali aj ženy, aj tak by to nepomohlo.
Model cudzineckej légie by teda bol pre európske krajiny sľubným riešením. Podľa najnovšej výročnej správy nemeckého spolkového štatistického úradu žije v Nemecku 10 miliónov cudzincov, čo je asi 12% z celkového počtu obyvateľov. Z toho je asi 4,3 milióna mužov a žien z iných krajín EÚ a polovica z nich má potrebný vojenský vek od 20 do 45 rokov. Nehovoriac už ani o prisťahovalcov z iných krajín mimo EÚ. Švédsko má 900-tisíc cudzích štátnych príslušníkov, čo je takmer 10% obyvateľov, z ktorých takmer 467-tisíc je v potrebnom vojenskom veku. V Poľsku má v súčasnosti povolenie pracovať 235-tisíc cudzincov, z toho 193-tisíc Ukrajincov. Títo prisťahovalci môžu byť zdrojom pre armádu a mnohí by boli aj ochotní slúžiť, ak by dostali príležitosť.
Väčšina ozbrojených síl si ale zachováva požiadavku domáceho občianstva aj z pochopiteľných dôvodov, že domáci majú tendenciu cítiť istú lojalitu voči svojej krajine, kým neobčania môžu alebo nemusia. Bolo by navyše hlúpe vyzbrojiť tých, ktorým sa príliš neverí. Ale autorka článku pre Foreign Policy tvrdí, že “niekoľko miliónov cudzincov vo veku od 20 do 45 rokov žijúcich v Nemecku je nesmierne verných, rozumných a tvrdo pracujúcich mužov a žien”.
Vzhľadom na politické a vojenské riziká spojené s pozemným bojom by prisťahovaleckí vojaci mohli byť určení na oblasti, ako je napríklad zmierňovanie prírodných katastrof, logistika, dokonca aj mierové operácie OSN.
Daniel Yar Hamidi, iránsky profesor na univerzite vo švédskom Borase, dodáva, že “vojenský výcvik by neobčanom pomohol naučiť sa pravidlá a zvyky svojej novej krajiny, učili by sa jazyk rýchlejšie”, ale nadobudli by aj mimoriadne zručnosti, ktoré by mohli využiť vo svoj prospech: “Nadobudli by vodcovské schopnosti a získali odborné znalosti, ktoré im umožnia založiť vlastné skupiny.”
