Budeme mať na Slovensku novú športovú disciplínu: hod batoľaťom?

Viete si predstaviť matku, ktorá by svoje vlastné batoľa, svoje prvé a jediné dieťa šmarila cez celú izbu ako loptu?

Čomu uveríte skôr: naozaj podozrivému tvrdeniu o hodenom batoľati alebo verzii protistrany, že to dieťa otcovi iba vtisla do rúk, nech sa oň stará?

Sú toto normálne pomery, ak druhý najvyšší ústavný činiteľ usporiada v Národnej rade oficiálnu tlačovú konferenciu, kde tvrdí, že jeho partnerka, jedna z tuším oficiálne dvanástich (?) po ňom hodila na 5 metrov dieťa a potom ju zbil?

Čo je to za človeka, ktorý zbil ženu?

Je normálne, ak predseda parlamentu a predseda politickej strany, ktorá si kampaň v tohtoročných voľbách postavila na slogane „Buďme normálni“, a oficiálnej tlačovke celému štátu oznámil ako úplne normálne a adekvátne, že zbil ženu? A že dokonca povedal, že by to urobil znovu?

Čo je to za osobu, tá Kollárova partnerka, ak ďalej žila s človekom, ktorý ju zmlátil do bezvedomia, ako to tvrdí, a nechala sa ním vydržiavať?

A čo je to za človeka, ktorý ďalej žil so ženou, ktorá hodila po ňom dieťa zo vzdialenosti piatich metrov, ako to tvrdí? A namiesto toho, aby sa postaral o jej liečbu a o bezpečnosť dieťaťa, on dokonca s ňou mal aj ďalšie dieťa?

Je tu otázka, ktorú položil aj Eduard Chmelár: klamala Richterová, že ju Kollár zbil do bezvedomia? Klamal novinár Pavel Jacz, že Kollár bol členom Žaluďovej mafiánskej bandy, ktorá ho za bieleho dňa dokopala na Námestí SNP v Bratislave? Klamal Kočner, že Kollár dokopal do tváre a do brucha tehotnú Krištúfkovú? Klamal Kočner, keď v súvislosti s Kollárom spomenul zmiznutie údajného bieleho koňa Michala Hajtmana, ktorý mal pôsobiť v Kollárových firmách? Atď…

Z každej strany ho vyzývajú, aby odstúpil. V kultúrnej krajine by vysoký štátny predstaviteľ na jeho mieste odstúpil už dávno predtým, keď sa preukázalo, že jeho diplomovka je plagiát, a že klamal, keď tvrdil, že to tak nie je. On neodstúpil a aj teraz tvrdí, že neodstúpi, napriek tomu, že sa priznal, že zbil ženu. Tvrdí, že všetka kritika je len špinavou politickou kampaňou. Má tento človek morálne právo zotrvať v druhej najvyššej ústavnej funkcii? Je normálne, že okamžite neodíde z verejnej funkcie?

A čo je to za krajinu, kde takéhoto človeka občania a ich volení zástupcovia okamžite neodvolajú, keď už nemá sám dostatok sebakritiky, aby odstúpil sám?

Matovičov, Kollárov, Hegerov, Sulíkov bašável, ktorý sa začal klamárskymi voľbami v roku 2020, sa pomaly chýli ku koncu. Veľkolepé boli jeho začiatky s antikorupčnými mediálnymi seansami, „transparentnými“ personálnymi čistkami a plagiátorskou baladou, keď sa ukázalo, že vlastne všetky najjagavejšie hviezdy tohto bašávelu sú plagiátorskí podvodníci.

Veľkolepé bolo aj pokračovanie s kajúcnickou mediálnou kriminálnou maf-story, brutálnym zasamovraždením a samodobitím generála Lučanského a ďalšími divnými samovraždami, s koronovým trilerom s jeho zákazmi, náhubkami a chutnými vakcínami, na ktoré dodnes mnoho pozostalých s vďakou spomína.

Veľkolepé bolo pokračovanie s nekonečne trápnou hašterivou telenovelou medzi Matovičom a Sulíkom, s ťažko uveriteľným politicko-psychiatrickým cirkusom, ktorý dospel k rozpadu jednej vlády, druhej vlády a naveľa-naveľa aj k predčasným voľbám.

A zdá sa, že veľkolepé bude aj vyvrcholenie tohto bašávelu s nevídaným bizarným hanebným škandálom predsedu parlamentu. To však ešte stále nie je úplný koniec predstavenia, ešte musíme vydržať viac ako štvrť roka…

Bude toto štvorročné školenie z marazmu-debilizmu stačiť na prebudenie národa, aby tentoraz pristúpil k voľbám s rozumom?

Viac sa dočítate

Hamran drží prípad Kollára pod pôsobnosťou NAKA zámerne. Vhre sú tajné služby

Je na usúdení Kollára, či odíde z funkcie, zhodujú sa Sulík a Saková