Nechoďte tam! Takto varuje európskych lídrov vysokopostavená šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová podľa serveru Politico. Namiesto účasti na Dni víťazstva vraj majú Európania prejaviť solidaritu s Ukrajinou, a ostať sedieť doma – alebo ideálne nech navštívia Kyjev, ako „protiváhu”.

Ako keby porážka hitlerovského fašizmu súvisela so súčasnou situáciou na Donbase!

Veď poctením pamiatky padlých vojakov Červenej armády vzdajú politickí predstavitelia hold aj ukrajinským jednotkám – to im v tom Bruseli nedochádza?

Kallasová sa však po stretnutí s ministrami zahraničných vecí v Luxembursku zastrájala pred novinármi, že účasť členských krajín na ruských oslavách „nebude braná na ľahkú váhu.”

Neviem ako vám, ale v mojich ušiach to znie ako vyhrážanie…

Rovnako to vníma aj predseda vlády SR Robert Fico. Na sociálnej sieti už poskytol voči Kallasovej slovám vlastné vyjadrenie. Okrem iného konštatuje: „Je výstraha p. Kallasovej vydieraním alebo oznámením, že budem po návrate z Moskvy potrestaný? Neviem, ale viem, že sa píše rok 2025, nie 1939.”

A možno sa premiér mýli, možno sa zmenil iba rok, ale nie metódy…

Aj preto je dnes viac než kedykoľvek predtým v dejinách EÚ nutné otvárať otázku povahy a podstaty demokracie. Členské štáty predsa môžu viesť suverénnu zahraničnú politiku, neexistuje zákon, ktorý by im v tom bránil.

Prečo sa teda Kallasová správa ako diktátor v rukavičkách?

Premiér upozorňuje aj na „majdany”, ktoré prebiehali v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Spomeňme len Gruzínsko alebo samotnú Ukrajinu, kde sa aj pomocou západných peňazí a know-how podarilo nelegitímny prevrat doviesť do úspešného konca…

Nakoniec, niečo podobné hrozilo aj nám, ako nedávno odhalili tajné služby – odvtedy sa zdá, že organizátori protestov mierne poľavili (a ani ľudia už im nechodia tak húfne na námestia, veď prakticky nie je žiaden relevantný dôvod).

Fico ďalej upozorňuje: „Nikto mi nemôže prikazovať, kam mám alebo nemám cestovať. Pôjdem do Moskvy, aby som vzdal úctu tisícom vojakov Červenej armády, ktorí zomreli pri oslobodzovaní SR. Ako aj ďalším miliónom obetí besnenia nacistov. Tak ako som vzdal úctu obetiam vylodenia v Normandii, alebo v Tichomorí alebo ako sa pôjdem pokloniť letcom RAF.”

Správne! Veď v čom boli mladí červenoarmejci, ktorí položili svoje životy v mene európskeho mieru, horší než ich západné náprotivky? To si nemáme uctiť ich pamiatku len preto, že súčasná situácia v medzinárodnej diplomacii je komplikovaná?

A nech sa pani Kallasová nehnevá, ale pozývať na rovnaký dátum ľudí do Kyjeva je minimálne cynické – hádam nechce klásť na roveň súčasnú špeciálnu operáciu s hrôzami vyhladzovacej, totálnej 2. svetovej vojny? Tu už končí chápanie zdravého rozumu…

„Slová p. Kallasovej sú neúctivé a ohradzujem sa voči nim,” uzatvára svoj príspevok Robert Fico.

Dodám len, že každý kriticky mysliaci človek s ním v tomto musí súhlasiť.

Poznámka na záver: Kremeľ na oslavy Dňa víťazstva pozval okrem Slovenska či Srbska aj partnerské krajiny hospodárskeho zoskupenia BRICS, teda Brazíliu, Čínu a Indiu. Podľa doterajších informácií z Maďarska sa premiér Viktor Orbán osláv nezúčastní.

Ide pritom o 80. výročie porážky fašizmu. Jeho význam bude rok čo rok dôležitejší, aby sa uchovala historická pamäť. Aj poslední preživší tých čias nás postupne budú opúšťať, a potom sa hrôzy Tretej ríše stanú len akýmsi záznamom v učebniciach dejepisu.

Preto nesmie realita tej doby upadnúť do zabudnutia.

Keď však niekto z vysokej politiky nabáda štátnych úradníkov, aby namiesto pripomienky porážky nacizmu išli podporiť Zelenského režim, je to akoby sa vysmieval miliónom mŕtvych Slovanov rovno do očí…

Prečítajte si tiež:

• Robert Fico sa postavil podpredsedníčke Európskej komisie Kaji Kallasovej