Po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta si najväčšie spoločnosti sociálnych médií so sídlom v USA – Meta (pod ktorú spadá Facebook či Instagram) a X (predtým Twitter) – dali za cieľ bojovať za slobodu prejavu v online priestore a spojili sa s Trumpovou administratívou.

Varovanie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v jasnom útoku na tieto spoločnosti varovala, že Brusel „nedovolí“, aby sa globálne technologické firmy zbavili zodpovednosti za nedodržiavanie pravidiel moderovania obsahu stanovených v neslávne známom cenzúrnom nástroji EÚ, Zákone o digitálnych službách (DSA). A to  bez ohľadu na to, kde sídlia alebo kto ich riadi.

„Pravidlá, ktoré schválili naši spoluzákonodarcovia, sa musia dodržiavať,“ povedala von der Leyenová v pondelok 22. apríla pre Politico.

„Z tohto dôvodu sme otvorili konanie proti spoločnostiam TikTok, X, Apple, Meta… Aby som vymenovala aspoň niektoré,“ pokračovala von der Leyenová.

Následne vyhlásila, že politická zaujatosť nesúvisí s presadzovaním DSA zo strany Bruselu: „Pravidlá uplatňujeme spravodlivo, primerane a bez zaujatosti. Je nám jedno, odkiaľ spoločnosť pochádza a kto ju riadi. Záleží nám na ochrane ľudí.“

Je síce pravda, že všetky tieto spoločnosti čelia v rôznej miere sankčným opatreniam zo strany regulačných orgánov EÚ, vo väčšine prípadov však EÚ zatiaľ vyrukovala len so „skromnými“ pokutami vo výške niekoľkých miliónov eur, a to väčšinou za nedodržiavanie Zákona o digitálnom trhu (DMA), a nie za dodržiavanie podstatne závažnejšej smernice – Zákona o digitálnych službách DSA.

X a Meta na muške

Kauza týkajúca sa sociálnej siete X Elona Muska je však iná, a tým sa celý argument o „žiadnej politickej zaujatosti“ vyvracia, upozornil Tamás Orbán pre denník The European Conservative.

Začiatkom tohto mesiaca sa objavili informácie, že Brusel sa pripravuje uložiť spoločnosti X úplne bezprecedentnú pokutu vo výške 1 miliardy eur za údajné porušovania DSA. Vyšetrovanie sa začalo v roku 2023 –  hneď po tom, ako Musk kúpil webovú stránku a urobil z nej základný kameň slobody prejavu na internete –  a stále prebieha.

Konkrétne sa prípad týka odmietnutia spoločnosti X kontrolovať a cenzurovať „nezákonný“ obsah – teda všetko, čo Brusel považuje za „škodlivé“ alebo „dezinformačné“ . X tiež odmieta zdieľať svoje údaje s externými subjektmi, ako sú výskumníci, regulačné orgány alebo „overovatelia faktov“(fact-checkers). Vzhľadom na odhalenia vyplývajúce zo spisov Twitteru (dnešné X), na ktoré mnohí zrejme zabudli, ide o rozumné kroky.

Pripomenieme, že Spisy Twitter sú súborom interných dokumentov predchádzajúceho vedenia sociálnej siete, ktoré Elon Musk po prevzatí spoločnosti odovzdal skupine vybraných novinárov, aby ich analyzovali a zverejnili. Význam týchto dokumentov spočíva v tom, že odhaľujú vedomú a silnú politickú zaujatosť Twitteru pri moderovaní obsahu – najmä jeho praktiky neúmerne cenzurovať konzervatívne orientované zdroje a presadzovanie ľavicových názorov – často na výslovnú žiadosť politických predstaviteľov.

Meta by čoskoro mohla čeliť podobnému vyšetrovaniu, keďže spoločnosť sa dostala pod paľbu kritiky Bruselu. Generálny riaditeľ Meta Mark Zuckerberg zrušil fact-checkerov (overovatelia faktov) –  ktorí sú politicky zaujatí a pri moderovaní obsahu plnia vôľu americkej Demokratickej strany a rôznych amerických spravodajských agentúr.

Tlak Bruselu

Inými slovami : Americké spoločnosti sociálnych médií, ktoré doteraz intenzívne pracovali na obnove a ochrane slobody prejavu, sú teraz Bruselom tlačené k tomu, aby umožnili fact-checkerom z EÚ (tým istým organizáciám, ktoré Zuckerberg zrušil) obnoviť svoju doterajšiu cenzúrnu činnosť v rámci DSA.

Aj keď sa von der Leyenová tvári, že so všetkými globálnymi technologickými gigantmi sa v Bruseli zaobchádza rovnako, hlavné politické strany “Ursulinej koalície“ (frakcie EPP, S&D, Renew a Zelení ) v Európskom parlamente dali začiatkom tohto roka jasne najavo, že ich problémom sú konkrétne „technologickí oligarchovia“, ktorí sa spojili s prezidentom Trumpom.

Ba čo viac, údajné dezinformácie, ktoré sa šíria na X a Meta, boli označené ako jeden z kľúčových dôvodov, prečo EÚ pracuje na vytvorení tzv. Štítu demokracie (Democracy Shield) – ide o ďalší súbor nástrojov na „pomoc pri kontrole online obsahu a presadzovaní existujúcich pravidiel DSA“.

Čoraz agresívnejší postoj EÚ voči platformám orientovaným na slobodu prejavu (a americkým spoločnostiam vo všeobecnosti) však neunikol pozornosti Trumpovej administratívy.

Ešte vo februári americký viceprezident J.D. Vance kritizoval EÚ za to, že trvá na politickej cenzúre. Podľa neho je  „nespravodlivé“ zameranie sa na americké technologické giganty ústredným bodom konfliktu v eskalujúcej obchodnej vojne medzi Washingtonom a Bruselom.

Vzhľadom na všetko, čo sa od Trumpovho nástupu do funkcie deje, je tvrdenie von der Leyenovej, že presadzovanie DSA nie je politické, jednoducho smiešne. „Možno by si nabudúce mohla najskôr „overiť fakty“,“ navrhol novinár Tamás Orbán v poznámke o fact-checkeroch.

Prečítajte si tiež:

•  Inšpirácia z USA? Veľká Británia spúšťa DOGE UK
• Európska priemyselná samovražda