Kde je tu bežný občan a prosperita menších členských krajín?

Erik Kaliňák priniesol z Bruselu také správy, až sa jednému rozum zastavuje a hlava neprestáva krútiť. Presne totiž popísal, o čo dnes ide europarlamentu: o moralizovanie. Či už ide o záchranu planéty pred klimatickými zmenami, alebo o vojnu na Ukrajine. Lebo „oni“ sú vyvolení ochrancovia univerzálnej Pravdy a Spravodlivosti.

Chcete vedieť, z akého dôvodu ten moralizátorský trend?

Nie je to tým, že by súčasné dominantné sily v EÚ patrili k hlboko veriacim, či natoľko „morálne konzekventným“ skupinám ľudí, že si dokonca odmietnu podať ruku s kolegami z iného názorového spektra (lebo aj také veci sa tam údajne dejú!). Ide o jednoduché, marketingové rozpoznanie faktu, že v dnešnej dobe, založenej na emóciách, moralizovanie predáva.

Predáva moralizátorov svojim voličom.

Pretože radový občan chce „tam hore“ anjelov. Len si spomeňte, čo predalo Čaputovú…

Občan si však neuvedomuje jednu zásadnú vec: Politika, to znamená vedieť plávať (aj) v špinavých vodách, kde sa mieša veľké množstvo spodných prúdov. Pokiaľ však chcete garantovať svojej vlasti bezpečnosť a prosperitu, musíte akceptovať, že to tak je, a nad niektorými vecami jednoducho diplomaticky privrieť oči.

Aj keď váš osobný morálny kódex môže zabolieť.

Okrem toho musíte dodržiavať zmluvy a dohody – a to aj s krajinami, ľuďmi či lídrami, ktorí vám nie sú dvakrát sympatickí. A áno, musíte si s nimi aj podávať ruky. Iba takto, povýšením rácia nad emócie, je možné dosahovať výsledky, pokrok a predovšetkým – mier.

Pretože kto sa riadi moralizátorstvom, ten prepadol emóciám. A kto prepadol emóciám, nedokáže vecne manažovať verejné záležitosti.

Chvalabohu, naši politici z opozície nemôžu dnes prijímať žiadne vážne rozhodnutia – nedokážem si predstaviť, do akej katastrofy by nás mohla ich trucpolitika vohnať…

A ešte aj s podporou bruselskej Ursuly.

Ozaj – viete, čo zadefinovala predsedníčka europarlamentu ako jeho hlavnú prioritu?

Boj proti ruskej agresii. Nemám slov.

A nestačí vraj robiť to, čo doteraz – treba ísť aj „nad rámec“, treba urobiť „to, čo bude potrebné“…

Čo to má, Bože dobrý, znamenať? Čo bude „potrebné“? Akože donekonečna krátiť rozpočet pre členské štáty v mene zbrojenia Ukrajiny donekonečna a ešte ďalej? Alebo oživíme Macronovu myšlienku o posielaní vojakov na Donbas na základe bilaterálnych dohôd?

Je toto normálne, zdravé, logické, príčetné zmýšľanie? Nezdá sa vám, že niekto nás tu zatlačil na okraj priepasti?

Ale mám ďalšie rečnícke otázky: Išli naši poslanci do Bruselu preto, aby rokovali o navýšeniach financovania cudzej vojny? Ktoré si lobisti presadia tak či onak?

Odkedy je EÚ orientovaná na angažovanie sa vo vojnových konfliktoch iných mocností? Predsa vznikla ako mierový projekt! Mierový! Mierový a obchodný. Kde sú tieto priority dnes?

Jo, časy se mění, spieva klasik.

Táto zmena je však viac než radikálna. Pri pohľade zvonka sa javí ako číra šialenosť. Navyše, pokiaľ nesúhlasíte s takýmto nastavením agendy, ste okamžite odpísaný, informuje ďalej Erik Kaliňák: nezvolia vás na žiaden post, nebudú sa s vami baviť (takto bola napríklad „zarezaná“ tretia najväčšia frakcia, Patrioti).

A naše liberálne médiá sa vám budú posmievať, že dobre vám tak, lebo si za to môžete sami…

Namiesto toho, aby kritizovali nedemokratický prístup úradníkov cudzích krajín odtrhnutých od bežného života, a ich snahu ovplyvňovať naše suverénne postoje.

Viete, navonok sa môže zdať, že „o nič nejde“. Že Brusel je aj tak ďaleko, nech sa hrajú tie svoje hry. Opak je však pravdou – svojou politikou nás môžu zatiahnuť do hospodárskeho, spoločenského, aj kultúrneho úpadku (hádam sa tu nemusíme zvlášť rozpisovať na tému LGBTi). Nakoniec už ani nebudeme vedieť, čí sme, odkiaľ sme prišli – a kam smerujeme.

No čo je najväčší extrém, môžu nás teoreticky zatiahnuť aj do vojny.

A pre aký konečný výsledok? Aby sa vzájomne pozabíjalo ešte väčšie množstvo Slovanov?

Nie, toto nie je politika v prospech Slovenskej republiky.

A nie sú to už ani tak politici, kto by si to mal uvedomiť v prvom rade. Súčasná koalícia totiž rozpoznáva bruselskú zradu – nie je náhoda, že Robert Fico prišiel s filozofiou zahraničnej politiky na všetky svetové strany. Nahlas však zatiaľ nemôžu vyjadriť, že je najvyšší čas uvažovať nad alternatívou pre našu budúcnosť. Verejná mienka ešte nie je pripravená, veľká časť ľudu doposiaľ nepochopila, alebo sa bojí.

A práve preto: Rozpoznať bruselský valec nepríčetnosti by sme mali my, občania SR, každý jeden z nás. Kým je ešte dosť času, hoci mám obavy, že hodinky už ukazujú o päť minút dvanásť…

Samozrejme, otázka znie, čo by s nami bolo po prípadnom úspešnom referende o vystúpení zo zvrhávajúcej sa, západoeurópskej postkoloniálnej byrokratickej mašinérie aj s jej pokryteckými moralizátormi. Pretože verejné financie sa samy do kasičky nenahrnú…

Nuž, malá krajina, ktorá si stihla rozbiť priemysel aj poľnohospodárstvo (vďaka minulým pravicovým vládam), nemá veľmi na výber. Opäť sa musí obrátiť tam, odkiaľ môže čakať podporu. V tomto prípade, za súčasných okolností – a pri postupnom, no nezastaviteľnom vývoji nového svetového poriadku sa črtá jediný schodný partner, a tým je skupina (hospodárske zoskupenie) BRICS. Stačí si pozrieť záznamy z ich pracovných stretnutí a konferencií na YouTube, aby aj laik pochopil, kde stále ešte ostal triezvy rozum a snaha konať v prospech vlastného národa.

Iná otázka je, či nás tam ešte budú chcieť, kým sa my tu spamätáme…

A na záver, pokiaľ mi neveríte, pozrite si prosím, celkom jasný graf na webe https://www.statista.com/statistics/1412425/gdp-ppp-share-world-gdp-g7-brics/

Dozviete sa, že BRICS teraz drží celkovo 35 percent svetového HDP v porovnaní s 30 percentami, ktoré majú krajiny G7. Prečítajte si tú vetu, prosím, ešte raz, aby naplno doľahla jej závažnosť.

A aj napriek týmto skutočnostiam médiá u nás mlčia. Asi budete vedieť sami v diskusii doplniť, prečo to tak je…

Prečítajte si tiež

• LGBTI na Slovensku: Tak si to konečne vyjasnime
• Erik Kaliňák: “Môj Bože, čaká nás veru absurdných päť rokov!“
• Kto žobre o peniaze na „záchranu demokracie“ na Slovensku?