Brusel dobehla realita? Európski lídri ustupujú od colnej odvety

Zatiaľ čo USA uvaľujú na autá z EÚ len 2,5-percentné clo, EÚ si na dovoz áut z USA uplatňuje 10-percentné clo.

Brusel pôvodne pohrozil,  že bude “tvrdo reagovať“ a zavedie  25 % clá na všetok dovoz automobilov z USA. O necelý týždeň neskôr však zmenil svoj tón a dúfa, že namiesto toho dosiahne nejakú formu “kompromisu“.

Pravdepodobne zastrašení výstrahami Donalda Trumpa, že na krajiny, ktoré budú chcieť “škodiť americkému hospodárstvu“, budú uvalené “oveľa vyššie“ clá, sa začali ozývať lídri naprieč celou Európou, ktorí vyjadrili nesúhlas s colnou odvetou bloku.

Krok vzad?

Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Sholz sa v nedeľu vyjadril, že Európska únia je “vždy a za každých okolností pevne pripravená usilovať sa o kompromis a spoluprácu“.

Aj talianska premiérka Giorgia Meloniová v sobotu vyzvala na “rozumný“ prístup k sporu, a nie na taký, ktorý by bol založený na “impulzívnosti“.

Globálna poradenská spoločnosť Kearney varovala, že clá, ktoré sa majú začať uplatňovať 3. apríla, by mohli európsky automobilový priemysel stáť niekoľko miliárd eur a ohroziť až 25 000 pracovných miest.

Brusel pravdepodobne veľmi nepotešilo ani tvrdenie maďarskej vlády z minulého štvrtka, že EÚ si za colné opatrenia zo strany USA môže do veľkej miery sama.

Gergely Gulyás, ktorý je šéfom kancelárie premiéra Viktora Orbána, povedal, že „Európa skutočne urobila vážnu chybu“, keď zaviedla svoje vlastné a „ absolútne nepochopiteľné“ 10-percentné dovozné clá.

„Najmenej, čo mala Európa urobiť – a mala to urobiť najneskôr v deň Trumpovho oficiálneho nástupu do funkcie – bolo znížiť naše clo na 2,5 %,“ dodal s tým, že  2,5% clo zodpovedá súčasnému clu, ktoré zaviedli USA.

Keďže to EÚ neurobila, Gulyás uviedol, že Brusel by mal teraz rokovať s Trumpovou administratívou v nádeji, že vysoké clá sa podarí znížiť ešte pred ich zavedením.

Ak rokovania v najbližších dňoch neprinesú nejakú formu dohody, Olaf Scholz zdôraznil, že “ako Európska únia budeme reagovať jednotne“.

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová sa včera, 31. marca, vyjadrila, že clá by sa mali považovať za ďalší krok smerom k európskej “nezávislosti“ od Ameriky.

Takéto tvrdenie sa pravdepodobne nebude páčiť nastupujúcemu nemeckému  kancelárovi Friedrichovi Merzovi. Trumpove sankčné opatrenia pravdepodobne mimoriadne tvrdo zasiahnu nemecký automobilový priemysel – USA sú jeho najvýznamnejším odbytovým územím.

Prečítajte si tiež:

• Trumpove clá na automobily pocíti najmä Nemecko
• Východná Ázia vytiahla proti Trumpovi skutočne nebezpečnú zbraň