Bratislava 27. júna (TASR) – Hospodárenie hlavného mesta dosiahlo v minulom roku celkový prebytok vyše 2 milióny eur. Do svojej pokladnice radnica vlani utŕžila približne 211 miliónov eur a minula 209 miliónov eur. Vyplýva to zo záverečného účtu, o ktorom dnes rokovali poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva. Dokument však neschválili. "Formálne vykazujeme prebytok, no súčasne máme zvýšené neuhradené faktúry, to je pravdivý obraz o hospodárení mesta," uviedol dnes primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smer-SD).
Hospodárenie vlani negatívne ovplyvnili faktory ako zhoršený výber dane z príjmov fyzických osôb či predaj vlastného majetku, ktorý nebol vo výške, akú predpokladal rozpočet. Negatívny vývoj v mestských financiách sa riešil v polovici minulého roka racionalizačnými opatreniami, kedy sa uplatnilo šetrenie výdavkov. Aj napriek tomu sa mestu nepodarilo zaplatiť všetky svoje záväzky za minulý rok. Peniaze z prebytku však mesto použiť nemohlo, zákon totiž hovorí o účelom použití peňazí. "Desať percent prebytku sa musí použiť do rezervného fondu a napríklad tie peniaze, ktoré boli získané z predaja pozemkov pod obytnými budovami, zase vrátiť do fondu rozvoja bývania. Nemôžeme ich použiť na iné veci a tak nám narástli neuhradené faktúry do výšky 17 miliónov eur," vysvetlil Ftáčnik. Rozhodnutie o použití zvyšku prebytku urobia poslanci v septembri.
Šéf finančnej komisie mesta Ivo Nesrovnal (SDKÚ-DS) rovnako upozornil, že prebytok je iba fiktívny a nazval ho "potemkinovou dedinou". Pripomína, že celkové záväzky mesta, vrátane mestských organizácií, sa neustále zvyšujú. "Akumulované záväzky mesta, ktoré tlačí pred sebou, dosahujú 79 miliónov eur, to je tretina rozpočtu. Ak by sa prebytok použil na faktúry, mesto by malo stratu," tvrdí Nesrovnal, ktorý chce, aby sa otvorila debata o financovaní Bratislavy. Už pred rokovaním avizoval, že najväčší mestský klub SDKÚ-DS, Most-Híd, kde je predsedom, záverečný účet neodobrí.
Najväčší objem príjmov do mestskej pokladnice prichádza vďaka podielu samosprávy na dani z príjmov fyzických osôb, a to necelých 88 miliónov eur. Daň z nehnuteľností vygenerovala príjem na úrovni viac než 26 miliónov eur a napríklad vlastná podnikateľská aktivita samosprávy bola na úrovni približne 12 miliónov eur.
Na strane výdavkov najviac peňazí smerovalo do oblasti dopravy, na podporu MHD či údržbu ciest, a to vyše 58 miliónov eur. To je asi tretina bežných výdavkov mesta. Podpora vzdelávania si vyžiadala vyše 43 miliónov eur a aktivity v oblasti životného prostredia pohltili viac než 33 miliónov eur. Z minuloročného rozpočtu mesta sa použilo takmer 10 percent finančných zdrojov, čiže 17 miliónov eur, na chod bratislavského magistrátu a vyplácanie miezd pracovníkov samosprávy.
Hlavné mesto v roku 2012 aj investovalo. Dokončilo rekonštrukciu a prístavbu Petržalského domova pre seniorov na Rusovskej ceste, začalo s prípravou výstavby nájomných bytov v Petržalke na Čapajevovej ulici a s rekonštrukciou objektu na Radlinského, kde sa po dokončení presťahuje ZUŠ Podjavorinská. Podarilo sa vybudovať nové cyklotrasy a bola dokončená trolejbusová trať Pražská – Hroboňová. Mesto pokračovalo tiež v prípravách a projektových prácach Nosného systému MHD, prevádzkový úsek Šafárikovo námestie – Janíkov dvor.
Poslanci by mali o materiáli opäť rokovať v septembri. Mesto má dovtedy urobiť inventarizáciu majetku a výsledky predložiť k záverečnému účtu.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.